Prežarovacie metódy

Snaha zobraziť vnútorné defekty v materiáloch v skutočnej podobe a veľkosti viedla v defektoskopii k využitiu ďalších fyzikálnych princípov. Ultrazvukom síce možno vnútorný defekt spoľahlivo indikovať, ale len nepriamo. Vizuálne ultrazvukové metódy sa zatiaľ prakticky neuplatnili. Ultrazvukové metódy majú čiastočne subjektívny charakter, preto pri vyhodnocovaní akustických signálov neumožňujú defekt dokumentačne zachytiť. Prežarovacie defektoskopické metódy využívajú niektoré fyzikálne vlastnosti ionizujúceho elektromagnetického žiarenia. Pomocou tohto žiarenia sa vnútorné defekty dajú zviditeľniť v ich reálnej podobe a možno ich dokumentačne zaznamenať pre potreby vyhodnotenia, a príp. aj pre účely ďalšieho technicko – hospodárskeho využitia.

Prežarovanie je nedeštruktívne skúšanie materiálov a výrobkov, pri ktorom sa využíva schopnosť určitých druhov ionizujúceho elektromagnetického žiarenia prenikať tuhými látkami.

Elektromagnetické žiarenie (radiácia) je také šírenie energie v priestore, ktoré sa uskutočňuje nezávisle od hmotnosti prostredia. Na rozdiel od akustického vlnenia sa radiácia šíri aj vo vákuu. Z fyzikálneho hľadiska má elektromagnetické žiarenie dvojaký charakter, a to vlnový a korpuskulárny. Medzi nimi nie je jednoznačná hranica, pretože kvantová teória pripisuje vlnovému žiareniu kvantovú, t.j. korpuskulárnu štruktúru, a korpuskulám (časticiam) naopak vlnovú povahu.
Elektromagnetické žiarenie má priečne vlnenie, ktoré sa definuje vzťahom :

υ – kmitočet vlnenia
λ – vlnová dĺžka
c – rýchlosť svetla

Vlnová dĺžka elektromagnetického žiarenia má v súčasnosti známy rozsah λ = 105 ÷10-15 m, v ktorom sú zahrnuté všetky druhy žiarenia od kozmického s vlnovou dĺžkou 10-6 nm až po dlhé rozhlasové vlny v pásme niekoľkých km.

Pre prežarovacie metódy sa využívajú tie druhy elektromagnetického žiarenia, ktoré majú priame alebo nepriame ionizačné účinky. Je to žiarenie :
-röntgenové
-rádioaktívne
-neutrónové

Podľa druhu použitého žiarenia sa defektoskopické prežarovacie metódy rozdeľujú do týchto skupín :
-röntgenová defektoskopia
-gama defektoskopia
-betatrónová defektoskopia
-neutrónová defektoskopia

Vo všetkých týchto skupinách sa podľa spôsobu indikácie intenzity žiarenia modulovanej prechodom cez skúšaný materiál sa používajú tri základné spôsoby prežarovania :

1)rádiografia – modulovaná intenzita sa indikuje citlivou vrstvou fotografického filmu, v ktorej vytvára latentný obraz defektu (využívajú sa fotochemické účinky elektromagnetického žiarenia)

2)rádioskopia – modulovaná intenzita sa zviditeľní špeciálnym zariadením (napr. fluorescenčným štítom) (využívajú sa fluorescenčné účinky elektromagnetického žiarenia)

3)rádiometria – modulovaná intenzita sa indikuje detektorom žiarenia a vyhodnocuje po ďalšom elektronickom spracovaní signálu detektora (využívajú sa ionizačné účinky elektromagnetického žiarenia)