• Voľným pohybom služieb a kapitálu vznikli pre podnikateľov ďalšie nové podnikateľské príležitosti.
• Odstránenie prekážok medzi EU a SR má za následok rast vzájomného obchodu.
• Zavedením spoločného colného územia odpadli náklady na colné, pasové kontroly a tiež aj na ochranu hraníc.
• Rozvoj spolupráce s výrobcami EU pri prenikaní na trhy nečlenských krajín je spojený s ďalším zvyšovaním exportných možností
• Následkom rozvoja podnikateľskej činnosti na Slovensko vstúpil zahraničný kapitál, za lepších podmienok.
• Zahraničný kapitál kladne vplýval na zamestnanosť.
• Umožnením voľného pohybu osôb a pracovných síl sa jednoznačne zrýchlilo cestovanie a tiež sa rozšírili pracovné možnosti.
• Vstupom SR do menovej únie, je možné využívať rôzne ekonomické a komerčné výhody, spojené so zavedením spoločnej meny EURO.
• Upevňovanie trhovej ekonomiky.
• Dôveryhodnosť Slovenska sa vo svete posilnila.
• Upevnenie demokratického systému.
• Zvýšeniu bezpečnosti
• Zvýšenie vzdelanosti, a tým pádom lepšie uplatnenie sa na trhu práce.
• Zvyšovanie životnej úrovne.
• Zachovanie identity každého národa a čerpanie z kultúrneho, historického a spoločenského dedičstva členských štátov.
• Zvyšovanie konkurencie v ekonomike má za následok rozsiahlejšiu ponuku, lepšiu kvalitou, lepšími cenami.
• Voľný pohyb tovaru je spojený s celospoločenskými úsporami.

NEVÝHODY:

• Odliv kvalifikovanej pracovnej sily.
• Výrobky musia spĺňať technické normy EU, a preto ich SR musí prevziať a uplatňovať ich.
• Konkurenčný tlak môže ohroziť existenciu malých podnikateľov.
• Jazykové bariéry.
• Vysoké náklady na reštrukturalizáciu slovenskej ekonomiky, spojené zo začlenením SR do EU.
• Príspevky do štrukturálnych fondov EU sa môžu prejavovať ako záťaž pre slovenskú ekonomiku, aj keď z dlhodobejšieho hľadiska čerpanie z týchto fondov prevýši naše náklady.
• Strata colných výnosov.
• Kompetencie ako sú napr. colná a obchodná politika, poľnohospodárska politika, technické a ekologické normy sa preniesli na inštitúcie EU.
• SR je na posledných miestach v EÚ v podiele výdavkov z HDP na vedu a techniku.
• Slovensko je na posledných miestach v Európskej únii (EÚ) v podiele výdavkov z hrubého domáceho produktu (HDP) na vedu a techniku a v tejto oblasti stále nemá potrebnú legislatívu v súlade s EÚ. Tento názor vyjadril na dnešnej tlačovej konferencii vedúci odboru modelovania Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky (ÚSSE) Slovenskej akadémie vied (SAV) Viliam Páleník.
• Zdôraznil, že hospodárska úroveň EÚ zaostáva za USA o 30 %. Únia sa podľa neho musí sústrediť na zlepšovanie technológií a vyrábať výrobky na takej kvalitatívnej úrovni, ktorá bude kompenzovať stratu konkurencieschopnosti EÚ v dôsledku posilňovania kurzu eura voči doláru.
• Recesia v EÚ komplikuje plnenie ekonomických cieľov Lisabonskej stratégie, pričom samotné ekonomické ciele EÚ sú často protikladné, programy príliš široké a koordinácia zlyháva.
• Záver zasadnutia Rady EÚ z konca marca je preto reparát Lisabonskej stratégie zameranej na vedu, výskum a vzdelanie.
• Nová koncepcia sa má zamerať na zachovanie cieľa 3-% výdavkov na vedu a výskum z HDP v štátoch EÚ, na inovačnú politiku, aplikáciu výsledkov vedy a výskumu do praxe a následným vznikom nových pracovných miest. Rýchle zavádzanie nových poznatkov do výroby sa má dosiahnuť spoluprácou univerzít a podnikov.
• Ďalším cieľom novej Lisabonskej stratégie je vytvorenie príťažlivého priestoru pre investovanie a prácu, podpora hospodárskeho rastu a zamestnanosti.

ZÁVER

Na záver našej práce chceme podotknúť, že vyvíjanie sa Slovenskej republiky v Európskej únii bude nasledovať k lepšiemu... Budeme mať prílev investičného kapitálu do rôznych odvetví hospodárstva a tak budeme môcť zabezpečiť lepší život budúcim generáciám.