Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

EÚ a Slovensko

Európska únia je jedinečné zoskupenie 15 demokratických štátov Európy, ktoré sa dobrovoľne spojili do politického a ekonomického zoskupenia na dosiahnutie spoločných cieľov a jednoty v Európe pomocou jednotnej zahraničnej politiky a vnútornej politiky členských štátov.

Európska únia je založená na európskych spoločenstvách, ktoré sú subjektami medzinárodného práva. Prvým spoločenstvom bolo Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ – ESUO, ktoré bolo založené Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ v r. 1951. Táto zmluva bola podpísaná na obdobie 50 rokov, takže jej platnosť skončila v r. 2002. Právne nástupníctvo Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ na základe Rozhodnutia Rady z 19. Júla 2002 prechádza na Európske spoločenstvo.
máj 1950 - plán vytvorenia Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Tento plán staval na myšlienke Jeana Monneta vybudovať jednotnú Európu. Základ tvorilo 6 štátov: Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko.
marec 1957 – Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko podpisujú Rímsku dohodu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS).

august 1968 – začala fungovať colná únia. Odstránenie ciel medzi členmi EHS bolo výrazným úspechom. Obchod medzi krajinami EHS vzrástol v období rokov 1958 až 1970 šesťkrát, zatiaľ čo celkový obchod s nečlenskými krajinami trikrát. V rovnakom období hrubý národný produkt EHS vzrástol o 70 %.

  • január 1973 – EHS sa rozšírilo o ďalších členov: Dánsko, Írsko a Veľká Británia.
  • jún 1979- voľby do Európskeho parlamentu podľa Rímskej zmluvy.
  • január 1981 – k EHS sa pridružuje Grécko ako desiaty člen. Parlament sa rozšíril na 434 poslancov.
  • jún 1984 - druhé priame voľby do Európskeho parlamentu.
  • rok 1986 – do EHS vstupujú Španielsko a Portugalsko. Počet poslancov v parlamente sa zvýšil na 518. Vlády členských štátov podpísali Jednotný európsky akt. V tejto zmluve sa 12 členských štátov zaväzuje do 31. decembra 1992 vytvoriť spoločný trh s bezhraničným pohybom osôb, tovaru a kapitálu.
  • jún 1989 - tretie európske parlamentné voľby.
  • jún 1990 – Schengenská dohoda o odstránení colných a pasových kontrol na vzájomných hraniciach a o voľnom pohybe občanov týchto štátov na ich území.
  • december 1991 – zasadanie Európskej rady v Maastrichte s cieľom založenia Európskej únie.
  • február 1992 – podpísaná Maastrichtská zmluva o Európskej únii. Európsky parlament získal ďalšie právomoci najmä v legislatívnej oblasti. V zmluve bolo zakotvené aj ustanovenie inštitúcie ombudsmana.
  • november 1993 - vstupuje Zmluva o Európskej únii po ratifikácii v členských štátoch do platnosti.
  • jún 1994 - štvrté európske parlamentné voľby. Na základe zjednotenia Nemecka sa zvýšil počet poslancov na 567.
  • január 1995 – k EÚ pristupuje Fínsko, Rakúsko a Švédsko. V Európskom parlamente sa počet poslancov rozšíril na 626.
  • marec 1995 - vstupuje do platnosti dohoda zo Schengenu, ku ktorej pristúpilo v apríli 1995 aj Rakúsko.
  • október 1997- podpísaná Amsterdamská zmluva. Po jej ratifikácii všetkými 15 členskými štátmi nadobudla platnosť 1. mája 1999.
  • Rok 1998 – Založenie Európskej centrálnej banky.
  • december 1999 – prvé zasadnutie Konventu o budúcnosti EÚ.
  • február 2000 – prvé vstupné rozhovory medzi EÚ a Bulharskom, Litvou, Lotyšskom, Maltou, Rumunskom a Slovenskom. Referendum o prijatí eura.
  • rok 2001 – 12 členských štátov EÚ sa pripravuje na prijatie eura ako jedinej meny
  • január 2002 – Zavedenie eurobankoviek a mincí do obehu v 12-tich členských štátoch Európskej únie.
  • máj 2004 – vstup Slovenskej republiky a ďalších deviatich krajín do EÚ.
  • Jún 2006 – vstup Slovenska do ERM II
  • Rok 2007 – splnenie Maastrichtských kritérií
  • 1.1.2009 – zavedenie eura na Slovensku

EURÓPSKA ÚNIA

Členské krajiny EÚ:
Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko, Švédsko, Veľká Británia, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko.

Poslanie a ciele Európskej únie:

  • Zlepšenie životných a pracovných podmienok obyvateľov EÚ, spolupráca v sociálnej oblasti
  • Podpora ekonomického rozvoja vytvorením hospodárskej únie bez hraníc a menovej únie zavedením jednotnej meny - EURO
  • Stabilné a vyvážené obchodné vzťahy a zaručenie voľnej súťaže
  • Postupné vyrovnávanie ekonomickej nerovnováhy medzi rôznymi štátmi a regiónmi
  • Ochrana práv a záujmov členských štátov zavedením ručenia únie
  • Spolupráca v oblasti práva a vnútornej politiky
  • Rozširovanie EÚ o nových členov
  • Pomoc rozvojovým štátom
  • Zachovanie mieru a slobody jednotnou obrannou politikou

Prostriedky EÚ:
Právne normy jednotné pre všetky členské štáty
Rozpočet financovaný z vlastných prostriedkov

Rozpočet EÚ:
Navrhuje ho Európsky parlament. Postup pri navrhovaní a schvaľovaní rozpočtu je obdobný ako v iných parlamentoch. Rozpočet sa stáva platným podpísaním prezidentom európskeho parlamentu, zvyčajne v decembri. Finančnú kontrolu plnenia rozpočtu vykonáva dvor audítorov.
Parlament kontroluje cez výber pre kontrolu rozpočtu dodržiavanie schváleného rozpočtu.

Z rozpočtu EÚ sa financujú tieto položky:
Agrárna politika, dotácie
Štrukturálne fondy pre regióny a opatrenia v rámci sociálnej politiky
Niektoré oblasti vnútornej politiky (ochrana ŽP)
Kultúra, podpora mládeže najmä pri štúdiu
Podpora tretích krajín v rozvojových programoch

Prostriedky na financovanie rozpočtu sa získavajú od roku 1970 z vlastných zdrojov, ktorými sú:
Clo vyberané na vonkajších hraniciach EÚ a poplatky za dovoz poľnohospodárskych produktov z tretích krajín (asi 1/3 rozpočtu)
1, 4% DPH za tovar a služby v štátoch EÚ (asi 1/2 rozpočtu)
príspevky jednotlivých štátov podľa ich prosperity a stupňa vývoja, max. 1, 2% z HDP


Európske spoločenstvá:

Tvoria ho všetky 3 Európske spoločenstvá a európ. inštitucionálny systém.

Obsahom prvého piliera sú najmä 4 základné slobody:
  1. voľný pohyb tovaru
  2. voľný pohyb osôb
  3. slobodné poskytovanie služieb
  4. voľný pohyb kapitálu

1. Voľný pohyb tovaru:

Jednou zo základných slobôd a najväčším úspechom projektu jednotného trhu je odstránenie prekážok voľného pohybu tovaru. Mechanizmus trhu sa vzťahuje na komerčnú činnosť, ktorej cieľom je predaj výrobkov. Vnútorný trh vychádza z predpokladu, že tovar, s ktorým sa obchoduje na území jedného štátu, sa môže predávať i v ostatných členských štátoch únie. Na zabezpečenie voľného pohybu tovaru v rámci jednotného trhu bolo nevyhnutné odstrániť všetky tarifné (clá a platby) a netarifné (dovoz. kvóty, administratívne) prekážky. V súčasnosti môžu firmy ponúkať svoje výrobky a služby kdekoľvek v EÚ bez prekážok. Spotrebitelia môžu tovar nakupovať v inom členskom štáte a dopravovať ho späť do svojich domovských krajín bez dodatočného cla a colných formalít.

2. Voľný pohyb osôb:

Ihneď po vstupe do EÚ budú mať občania nových členských krajín zaručené právo voľného pohybu po celej EÚ.
Po vstupe do únie budú môcť voľne cestovať, alebo usadiť sa v inom členskom štáte, študovať alebo pracovať vo výskume, podnikať alebo poskytovať služby. Na občanov nových členských štátov sa bude vzťahovať tzv. preferenčné pravidlo – zamestnávatelia ich budú musieť uprednostniť pred inými cudzincami.
Sloboda pohybu osôb v širšom zmysle je chápaná aj ako výkon pracovných alebo ekonomických činnosti na voľnom trhu pracovných síl.

3. Slobodné poskytovanie služieb:

V zmluve o ES sa zakladá povinnosť členských štátov odstrániť všetky obmedzenia, ktoré bránia voľnému pohybu služieb. Za služby sa považujú aktivity vykonávané zárobkovo činnými osobami, priemyselnými, poľnohospodárskými subjektami, či subjektami vykonávajúcimi slobodné povolanie. Voľný pohyb služieb umožňuje občanom EÚ vykonávať služby cez hranice členských štátov EÚ bez obmedzení opierajúcich sa o národnosť. Subjekt domovského štátu teda nesmie mať privilegované právo oproti zahraničnému subjektu. Voľný pohyb služieb je teda založený na hospodárskej súťaži.

4. Voľný pohyb kapitálu:

Jednotný ekonomický priestor je determinovaný aj spoločným trhom kapitálu a finančných služieb, čo znamená väčší priestor pre ponuku kapitálu, nižšie sadzby, dokonalejšiu konkurenciu a zdokonalenú alokáciu kapitálu. Európsky občania a firmy majú voľný prístup k finančným službám vo všetkých členských štátoch (bankové vklady, úvery…) Existujú spoločné opatrenia proti daňovým únikom a proti praniu špinavých peňazí. Banky, ktoré majú povolenie podnikať v jednej členskej krajine, môžu ponúkať svoje služby v priestore celej EÚ, čím sa zvyšuje rôznorodosť dostupných finančných služieb a v niektorých prípadoch sú poskytované služby lacnejšie.

Od polovice r. 1994 existuje i jednotný poisťovací trh – poisťovne môžu svoje služby predávať v priestore celej EÚ a dozerajú na ne orgány v ich domovskej krajine.

CESTA SR DO EU

Jedným z hlavných cieľov Slovenska už po jeho vzniku v roku 1993 bolo aj nadviazanie vzťahov s EU. Vzťahy medzi bývalým Česko-Slovenskom a EU vyvrcholili 16.12.1991, keď sa podpísala dohoda medzi EU a ČSFR . Táto dohoda však neprešla ratifikačným procesom pretože tým že sa Česko-slovensko rozdelilo, bola dohoda bezpredmetná. A preto sa dohoda odznova sformulovala na dve samostatné dohody s ČR a SR, ktoré boli podpísané 4.10.1993.

V júni 1995 podalo Slovensko, na zasadnutí Európskej rady, oficiálne prihlášku na členstvo v EU.

6.11.1998 sa predseda novej vlády Mikuláš Dzurinda stretol s predsedom Európskej komisie Jasquesom Santerom aby s ním rokoval o prioritách slovenskej zahraničnej politiky.

Hodnotiaca správa ktorú v roku 1999 vydala Európska komisia, bola na rozdiel od prvej správy pre Slovensko priaznivá. Pretože v nej doporučovala začať prístupové rokovania so Slovenskom.

Vo februári 2000 sa začali prvé vstupné rozhovory medzi EÚ a Bulharskom, Litvou, Lotyšskom, Maltou, Rumunskom a Slovenskom.

V decembri 2002 Európska rada v Kodani ukončila prvé prístupové rokovania s kandidátmi, aj so Slovenskom.
V apríli 2003 sa podpísala prístupová zmluva v Aténach, čo bol začiatok ratifikačného procesu.

16. – 17. mája 2003 sa na Slovensku konalo referendum o vstupe do EÚ. Väčšina voličov sa vyslovila za vstup krajiny do únie.
máj 2004 – vstup Slovenska a ďalších deviatich krajín do EÚ.


Všeobecná pozícia SR k rokovaniu o vstupe do EÚ:

Na medzivládnej konferencii (IGC) v Bruseli, 15. februára 2000, minister zahraničných vecí Eduard Kukan predniesol správu o všeobecných pozícií SR k rokovaniam o vstupe do EÚ. Obsahuje prehľad hlavných oblastí, kde SR predpokladalo rokovania. Išlo o tieto oblasti:
  • vnútorný trh
  • doprava
  • poľnohospodárstvo
  • životné prostredie
  • regionálna politika
  • koordinácia štrukturálnych zdrojov
  • energetika

Návrh všeobecnej pozície bol prerokovaný na zasadnutí Ministerskej rady pre európsku integráciu – 1. februára 2000 pod vedením podpredsedu vlády SR Pavla Hamžíka a za účasti zástupcov Ministerstva zahraničných vecí SR, Ministerstva hospodárstva SR, Ministerstva financií SR, Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva životného prostredia SR. Ministerská rada schválila všeobecnú pozíciu bez pripomienok.

Všeobecne sa dohodlo, že SR nebude požadovať výnimky z aquis communautaire – práva európskych spoločenstiev v rámci jednotlivých politík Únie, bude žiadať prechodné obdobia len v limitovanom počte oblastí. Rovnako sa dohodlo i to, že SR bude žiadať iba o limitovaný počet prechodných období, ktorý vyplýva najmä z potreby zvýšenia výkonnosti našej ekonomiky, respektíve vysokých finančných nákladov.

Vnútorný trh:
SR požiadalo o prechodné obdobia v niektorých oblastiach týkajúcich sa daní. Súvisia najmä s oblasťami, kde súčasná výkonnosť slovenskej ekonomiky nie je dostatočná na plnenie štandardov EÚ. Ide napr. o oblasť ochrany vkladov, uvoľňovania krátkodobého kapitálu a o operácie s nástrojmi peňažného trhu.

Poľnohospodárstvo:
Podielom na tvorbe HDP ako aj zamestnanosťou v tomto sektore sa situácia v SR približuje priemeru EÚ. Existujúce rozdiely oproti členským krajinám EÚ (hlavne veľkosť a štruktúra podnikov) sa nepovažovali za prekážku pre vstup. Naopak, z dlhodobého hľadiska sa chápu ako porovnateľná výhoda. Poľnohospodársky sektor SR nie je exportne orientovaný.
Od začlenenia SR do SPP, ktoré by nemalo pre EÚ predstavovať výraznejšiu záťaž, sa očakával najmä pozitívny vplyv na zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských výrobkov a zachovanie vidieckeho charakteru typických oblastí Slovenska.

Doprava:
Dopravná infraštruktúra SR sa stala súčasťou európskej dopravnej siete. Centrálna poloha SR v strede kontinentu zaväzuje SR sústrediť zvýšenú pozornosť a značné investície do rozvoja dopravnej infraštruktúry a všetkých druhov dopravy.

Životné prostredie:
Táto kapitola je jedna z najnáročnejších, pričom SR bude v nej požadovalo viac prechodných. období. Pri definovaní našich pozícií sme vychádzali z potreby uplatňovať vysoké štandardy ochrany ŽP a podporujeme pozície EÚ, ktoré presadzuje v globálnom meradle. Bolo potrebné implementovať celú legislatívu Únie v enviromentálnej oblasti bez výnimky. Objektívna situácia nám neumožňovala v plnej miere implementovať legislatívu k predpokladanému dátumu vstupu. Príčiny spočívali najmä vo vysokej investičnej náročnosti a zložitom technickom riešení európskych noriem. Týka sa to najmä oblasti ochrany ovzdušia, odpadového hospodárstva, ochrany vôd, kontroly priemyselného znečistenia a manažmentu rizík, chemických látok a geneticky modifikovaných organizmov.

Energetika:
Predpokladalo sa, že v tejto oblasti sa rokovania sústredia na otázku otvorenia trhu s elektrickou energiou, zemným plynom a splnenie požiadaviek pre povinné zásoby ropy a ropných výrobkov, keďže budovanie kapacít na tieto účely si vyžaduje rozsiahle investície. SR prikladalo veľký význam dodržiavaniu vysokého štandardu jadrovej bezpečnosti. Svedčí o tom aj objem investícií, ktorý bol na tento účel vynaložený v ostatnom období


VÝHODY A NEVÝHODY VSTUPU SR DO EÚ

VÝHODY:
  • Voľným pohybom služieb a kapitálu vznikli pre podnikateľov ďalšie nové podnikateľské príležitosti.
  • Odstránenie prekážok medzi EU a SR má za následok rast vzájomného obchodu.
  • Zavedením spoločného colného územia odpadli náklady na colné, pasové kontroly a tiež aj na ochranu hraníc.
  • Rozvoj spolupráce s výrobcami EU pri prenikaní na trhy nečlenských krajín je spojený s ďalším zvyšovaním exportných možností
  • Následkom rozvoja podnikateľskej činnosti na Slovensko vstúpil zahraničný kapitál, za lepších podmienok.
  • Zahraničný kapitál kladne vplýval na zamestnanosť.
  • Umožnením voľného pohybu osôb a pracovných síl sa jednoznačne zrýchlilo cestovanie a tiež sa rozšírili pracovné možnosti.
  • Vstupom SR do menovej únie, je možné využívať rôzne ekonomické a komerčné výhody, spojené so zavedením spoločnej meny EURO.
  • Upevňovanie trhovej ekonomiky.
  • Dôveryhodnosť Slovenska sa vo svete posilnila.
  • Upevnenie demokratického systému.
  • Zvýšeniu bezpečnosti
  • Zvýšenie vzdelanosti, a tým pádom lepšie uplatnenie sa na trhu práce.
  • Zvyšovanie životnej úrovne.
  • Zachovanie identity každého národa a čerpanie z kultúrneho, historického a spoločenského dedičstva členských štátov.
  • Zvyšovanie konkurencie v ekonomike má za následok rozsiahlejšiu ponuku, lepšiu kvalitou, lepšími cenami.
  • Voľný pohyb tovaru je spojený s celospoločenskými úsporami.

NEVÝHODY:

  • Odliv kvalifikovanej pracovnej sily.
  • Výrobky musia spĺňať technické normy EU, a preto ich SR musí prevziať a uplatňovať ich.
  • Konkurenčný tlak môže ohroziť existenciu malých podnikateľov.
  • Jazykové bariéry.
  • Vysoké náklady na reštrukturalizáciu slovenskej ekonomiky, spojené zo začlenením SR do EU.
  • Príspevky do štrukturálnych fondov EU sa môžu prejavovať ako záťaž pre slovenskú ekonomiku, aj keď z dlhodobejšieho hľadiska čerpanie z týchto fondov prevýši naše náklady.
  • Strata colných výnosov.
  • Kompetencie ako sú napr. colná a obchodná politika, poľnohospodárska politika, technické a ekologické normy sa preniesli na inštitúcie EU.
  • SR je na posledných miestach v EÚ v podiele výdavkov z HDP na vedu a techniku.
  • Slovensko je na posledných miestach v Európskej únii (EÚ) v podiele výdavkov z hrubého domáceho produktu (HDP) na vedu a techniku a v tejto oblasti stále nemá potrebnú legislatívu v súlade s EÚ. Tento názor vyjadril na dnešnej tlačovej konferencii vedúci odboru modelovania Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky (ÚSSE) Slovenskej akadémie vied (SAV) Viliam Páleník.
  • Zdôraznil, že hospodárska úroveň EÚ zaostáva za USA o 30 %. Únia sa podľa neho musí sústrediť na zlepšovanie technológií a vyrábať výrobky na takej kvalitatívnej úrovni, ktorá bude kompenzovať stratu konkurencieschopnosti EÚ v dôsledku posilňovania kurzu eura voči doláru.
  • Recesia v EÚ komplikuje plnenie ekonomických cieľov Lisabonskej stratégie, pričom samotné ekonomické ciele EÚ sú často protikladné, programy príliš široké a koordinácia zlyháva.
  • Záver zasadnutia Rady EÚ z konca marca je preto reparát Lisabonskej stratégie zameranej na vedu, výskum a vzdelanie.
  • Nová koncepcia sa má zamerať na zachovanie cieľa 3-% výdavkov na vedu a výskum z HDP v štátoch EÚ, na inovačnú politiku, aplikáciu výsledkov vedy a výskumu do praxe a následným vznikom nových pracovných miest. Rýchle zavádzanie nových poznatkov do výroby sa má dosiahnuť spoluprácou univerzít a podnikov.
  • Ďalším cieľom novej Lisabonskej stratégie je vytvorenie príťažlivého priestoru pre investovanie a prácu, podpora hospodárskeho rastu a zamestnanosti.

ZÁVER

Na záver našej práce chceme podotknúť, že vyvíjanie sa Slovenskej republiky v Európskej únii bude nasledovať k lepšiemu... Budeme mať prílev investičného kapitálu do rôznych odvetví hospodárstva a tak budeme môcť zabezpečiť lepší život budúcim generáciám.


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk