1.ÚVOD

„Voda! Nemáš ani chuť, ani farbu, ani vôňu! Nemožno Ťa opísať! Tebou sa nadchýňame a nevieme, čo si zač. Nemožno povedať, že si potrebná pre život – ty si sama život!“

Antoine de Saint – Exupéry

Dejiny ľudských civilizácií sú dejinami vzťahov medzi vodou a človekom. Pre existenciu života je voda nepostrádateľná a ničím nenahraditeľná. Preto od najstarších dôb upútavala pozornosť nie len človeka v bežnom živote ale aj filozofov a bádateľov z oblastí prírodných vied.

Grécki filozofi sa intenzívne zaujímali a zaoberali zložením hmoty. Usilovali sa nájsť základnú látku, z ktorej podľa ich názoru, sa skladá každá látka.

Voda je najrozšírenejšou látkou na Zemi. Je podstatnou zložkou biosféry a má popri pôde prvoradý význam pre zabezpečenie výživy ľudstva. Človek bez kyslíka umiera o niekoľko minút, bez vody o niekoľko dní, bez potravy o niekoľko týždňov.

Jedným zo základných zdrojov biosféry je voda, ktorá pre ľudskú spoločnosť plní mnoho funkcií. Človek ju používa na osobnú potrebu a spotrebu, na poľnohospodársku a priemyselnú výrobu, rekreáciu, na premenu energetického potenciálu a na dopravu. Čím sa voda začala viac využívať, tým viac jej pomaly, ale iste začalo akosi ubúdať. Dnes na konci éry uhlia a nafty, v dobe elektriny, uránu a počítačov, začína byť voda vážnym problémom. V dnešnej dobe zvlášť platia slová – „ak ma budeš mať v úcte, vážiť si ma a chrániť, budeš žiť, ak sa so mnou rozídeš, zomrieš“. Nesmieme zabudnúť, že voda má takúto silu a moc v našom živote. Je to memento našej civilizácie. Musíme stále poznávať cenu vody, lebo až ju raz naozaj spoznáme, môže byť už neskoro.
Význam vody pre človeka a jeho životné prostredie bol všestranne a výstižne definovaný v 12 bodoch Európskej charty o vode, ktorá bola vyhlásená Európskou radou 6. 5. 1948 v Štrasburgu:

1. Bez vody niet života. Je drahocenná a pre človeka ničím nenahraditeľná.
2. Zásoby obyčajnej vody nie sú nevyčerpateľné. Preto je nevyhnutné udržiavať ich, chrániť a podľa možností zveľaďovať.
3. Znečisťovanie vody spôsobuje škody človeku a ostatným živým organizmom, závislým od vody.
4. Kvalita vody musí zodpovedať požiadavkám pre rôzne spôsoby jej využitia, musí zodpovedať najmä normám ľudského
   zdravia.
5. Po vrátení použitej vody do rieky kvalita vody nesmie zabrániť jej ďalšiemu použitiu na verejné i súkromné účely.
6. Pre zachovanie vodných zdrojov má zásadný význam rastlinstvo, predovšetkým les.
7. Vodné zdroje musia byť zachované.
8. Príslušné orgány musia plánovať účelné hospodárenie s vodnými zdrojmi.
9. Ochrana vody vyžaduje zintenzívnenie vedeckého výskumu, výchovu odborníkov a informovanie verejnosti.
10. Voda je spoločným majetkom, ktorého hodnota musí byť všetkými uznávaná. Povinnosťou každého je používať
    vodu účelne a ekonomicky.
11. Hospodárenie s vodnými zdrojmi by sa malo uskutočňovať v rámci prirodzených povodí a nie v rámci politických a správnych hraníc.
12. Voda nepozná hranice; ako spoločný zdroj vyžaduje medzinárodnú spoluprácu.

OBSAH

1. Úvod

2.
Legislatíva vodného hospodárstva

2.1.
Rámcová smernica o vode

2.2.
Smernica o pitnej vode

2.3.
Smernica o komunálnych odpadových vodách

2.4.
Vodný zákon

2.5.
Zákon o vodovodoch a kanalizáciách

2.6.
Ďalšia legislatíva

3. Úprava
vody pre pitné účely a priemyselné vody

3.1.
Pitná voda

3.2.
Zdroje pitnej vody

3.3.
Úprava vody pre pitné účely

3.4.
Priemyselná voda

3.5.
Úprava priemyselnej vody

4. Spôsoby
a metódy odvádzania vôd

4.1.
Čistenie a odvádzanie vôd

4.2.
Kanalizačná sieť

4.2.1.
Verejná kanalizácia

4.2.2.
Vnútorná kanalizácia

5. Úprava
a čistenie vôd

5.1.
Charakteristika ČOV

5.2.
Spôsoby čistenia vody

5.3.
Čistiareň odpadovej vody

5.4.
Spôsoby úpravy vody

6. Záver
– zoznam použitej literatúry