referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eugénia
Sobota, 18. septembra 2021
Technológia vodného hospodárstva
Dátum pridania: 15.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: sisi22
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 638
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 20.4
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 33m 0s
Pomalé čítanie: 51m 0s
 


4. SPOSOBY A METÓDY ODVÁDZANIA VOD

4.1. Čistenie a odvádzanie vôd


Pre oblasť odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd majú zásadný význam ustanovenia zákona č. 364/2004 Z. z., ktoré sú transpozíciou požiadaviek smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd. V aglomeráciách
od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu a v aglomeráciách menších ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, v ktorých je vybudovaná verejná kanalizácia bez primeraného čistenia, sa zabezpečí vypúšťanie komunálnych odpadových vôd do 31. decembra 2015 a v aglomeráciách nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov do 31. decembra 2010 podľa Plánu rozvoja verejných kanalizácií pre územie SR. Komunálne odpadové vody, ktoré vznikajú v aglomeráciách, možno v súlade so zákonom o vodách odvádzať len verejnou kanalizáciou.


Súčasný stav v čistení a odvádzaní odpadových vôd v SR zodpovedá historickému vývoju spoločnosti ako celku, možnostiam
ekonomiky, stavu vývoja a aplikácie nových technológií v oblasti realizácie stokových sietí a ČOV, kvalite stavebných prác,
morálnemu a fyzickému opotrebovaniu strojnotechnologických zariadení a kanalizačných objektov. Berúc do úvahy dlhú životnosť
kanalizačných objektov, ich technické parametre a konštrukčné riešenia, tieto zodpovedajú koncepčným zámerom a účelu, ktorý bol aktuálny v čase ich návrhu a realizácie ako aj finančným a technickým možnostiam daného obdobia.

Rozvoj verejných kanalizácií na Slovensku výrazne zaostáva za stavom v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou.

4.2. Kanalizačná sieť

Kanalizačná sieť – delená - jednotná

Jednotná:
zbiera všetky vody, ktoré je potrebné čistiť (aj priemyselné, ktoré majú charakter jednotnej siete). Všetky vody sú odvádzané do čistiarne odpadových vôd, kde sa čistia. Zbavujú sa znečisťujúcich látok a potom sú vypúšťané do recipientov, tokov.

Delená:
jedným potrubím sú odvádzané komunálne vody a druhým dažďové vody. Tento spôsob sa buduje v okrajových oblastiach miest a na vidieku.

4.2.1. Verejná kanalizácia

Verejné kanalizácie a prípojky sú sústavou potrubí, šácht a vpustí, ktoré umožňujú odvádzanie zrážkových, splaškových a priemyselných vôd z príslušnej oblasti resp. objektu.

Kanalizačnou prípojkou sa rozumie zvodné potrubie, ktoré odvodňuje jednotlivú nehnuteľnosť až. po zaústenie do verejnej kanalizácie.

Verejné kanalizácie sa členia na :
  1. napojené na čistiarne odpadových vôd
  2. nenapojené na čistiarne odpadových vôd.

4.2.2. Vnútorná kanalizácia

Vnútorná kanalizácia sa skladá z potrubia a kanalizačného príslušenstva. Je tvorená od zariaďovacích predmetov vo vnútri objektu, až po kanalizačnú prípojku. Musí bezpečne odvádzať všetky odpadové vody z objektu, musí byť hygienicky
nezávadná, zápachutesná, maximálne zvukotesná.

Podľa spôsobu odvádzania odpadových vôd delíme vnútornú kanalizáciu na:

  • jednotnú, ktorou sa všetky odpadové vody odvádzajú jedným spoločným kanalizačným potrubím,
  • delenú, pri ktorej sa splaškové vody odvádzajú do verejnej kanalizácie alebo čistiacej stanice jedným potrubím a pre ostatné odpadové vody je navrhnutý iný spôsob odvedenia.

Z hľadiska spôsobu odstraňovania odpadových vôd z nehnuteľností môže byť vnútorná kanalizácia:

  • pripojená priamo na verejnú kanalizáciu,
  • pripojená na verejnú kanalizáciu alebo recipient s predčistením,
  • pripojená na verejnú kanalizáciu alebo recipient cez domovú
    čistiareň odpadových vôd,
  • nepripojená na verejnú kanalizáciu - odpadové vody sa odstraňujú priamo na pozemku.

5. ÚPRAVA A ČISTENIE VODY

5.1. Charakteristika ČOV


Odpadové vody produkované obyvateľmi je potrebné pred vypustením do recipientu alebo pred likvidovaním priamo na pozemku primerane čistiť. Zabráni sa tým nielen hygienickému ohrozeniu a estetickým nedostatkom, ale aj hospodárskym škodám. Odpadové vody sa čistia v čistiarenských zariadeniach odpadových vôd (ČOV). Tam, kde nie je vybudovaná verejná kanalizácia,
resp. nie je možné vzhľadom na technické riešenie zriadiť domovú čistiareň je potrebné zachytávať odpadové vody v žumpách a následne ich vyvážať k likvidácii na inú ČOV. Výstavba ČOV patrí do vodohospodárskej výstavby a povoľuje sa vodoprávnym
rozhodnutím.

Znečistenie odpadových vôd má organický a minerálny pôvod. Organické znečistenie je znečistenie rastlinnými zložkami (zvyškami ovocia, zeleniny, papiera a pod.) a zložkami živočíšneho pôvodu (fyziologickými výlučkami ľudí a zvierat, baktériami a pod). Minerálne znečistenie je znečistenie pieskom, hlinou a pod. V splaškoch sa nachádza 60 až 70 % organických látok a 30 až 40 % minerálnych látok Presné zloženie splaškových odpadových vôd je špecifikované v STN 75 6101 – Stokové a kanalizačné
prípojky (čl. 5.1).

Delenie komunálnych ČOV podľa účelu použitia:

  • domové ČOV
  • ČOV pre malé sídelné útvary
  • dedinské ČOV
  • mestské ČOV

Delenie ČOV
podľa technických noriem:

  • malé čistiarne odpadových vôd (do 100 m3 za deň) – STN 75 6402
  • čistiarne odpadových vôd pre viac ako 500 ekvivalentných obyvateľov – STN 75 6401.

5.2.Spôsoby čistenia odpadových vôd

Odpadová voda je do čistiarni privádzaná kanalizačnou sieťou. Pokiaľ je nutné tuto vodu dostať do kopca, využívajú
sa prečerpávacie stanice.

Pri čistení odpadových vôd sa väčšinou používajú tieto stupne čistenia:

  1. Mechanické čistenie -  je vždy prvé. Z odpadovej vody sa odstránia rozptýlené prímesy, ktoré plávajú na hladine, alebo
    sú vo vode rozptýlené. Takéto čistenie je postačujúce, ak sa odpadové vody vypúšťajú do tokov s vysokou samočistiacou
    schopnosťou.Ak je potrebné dokonalejšie čistenie, prebieha ďalšie čistenie.

    Na prítoku do čistiarne prechádza voda mechanickým stupňom. Najprv sú nasadené hrablice, kde dochádza k  dstraňovaniu hrubých nečistôt. Tento hrubý odpad býva skladovaný alebo spaľovaný pri vyšších teplotách. Nasleduje
    lapač piesku, ktorý zachytáva sedimentovateľné nerozpustné látky. Je umiestnený pred čerpacou stanicou, respektíve pred biologickou časťou čistenia odpadovej vody. Lapač tuku - zabezpečuje zachytávanie vyzrážaného a vyflotovaného
    tuku z odpadovej vody. Lapače tuku je doporučené umiestniť už pri zdroji znečistenie (napr. na výtoku odpadovej vody z
    veľkokapacitných kuchýň), resp. pred biologickú časť ČOV. Ďalšia časť mechanického stupňa je primárna sedimentačná nádrž. Zachytáva plávajúce a sedimentovateľné nerozpustné látky z odpadovej vody a môže nahradiť lapač tuku a
    lapač piesku. Zároveň sa využíva aj ako kalojemprebytočného kalu z biologickej časti ČOV. Umiestňuje sa pred biologickou časťou ČOV. Odpadová voda je tu rozdelená na 3 frakcie. Na dno sedimentuje surový kal, ktorý je odčerpávaný a odvádzaný do anaeróbneho stupňa čistenia. V strede sa nachádza mechanicky vyčistená voda, ktorá obsahuje len 10 % nečistôt. Táto voda postupuje do biologického čistenia. Na povrchu sa nachádzajú ľahké usadeniny, ktoré sa zhrňujú a skladujú alebo pália. Doplnkom mechanického čistenia môže byť i chemické čistenie. Do vody sa pridajú chemické zrážadlá ako napr. Ca(OH)2 + FeSO4, ktoré vytvoria vzájomnou reakciou zrazeninu (hmlu), do ktorej sa
    zachytia ďalšie nečistoty. Tieto sa spolu so zrážadlami vylúčia.

  2. Biologické čistenie - je potrebné, ak mechanické čistenie nie je dostatočné. Do tohto stupňa vstupuje voda po mechanickom vyčistení. Princípom je využitie aerobných baktérií, které vo svojom metabolizme odbúrajú 99 %
    organického znečistenia vody. Z mechanicky očistených vôd sa odstránia ďalšie nečistoty organického charakteru pomocou biochemického rozkladu za prítomnosti aeróbnych baktérií a iných mikroorganizmov. Medzi hlavné procesy tohto stupňa patrí mineralizácia, kde sa v procese aerobnej respirácia odbúravajú uhlíkaté organické látky za vzniku CO2 a vody. Mikrobiálny rozklad uhľovodíkov je veľmi šetrný, neohrozuje životné prostredie a zaručuje rozklad uhľovodíkov na oxid uhličitý a vodu, takže nevznikajú žiadne ďalšie odpadové látky. Rozklad uhľovodíkov môže prebiehať za aeróbnych,
    ale i za anaeróbných podmienok. Ďalšia časť mineralizácie je amonifikácia, kde dôjde k odbúraniu dusíkatých organických
    látok na amonný iont. Ďalšími procesy sú nitrifikácia (premena amonného iontu na dusičnany), imobilizácia, a detoxikácia. Takto spracovaná voda vstupuje do sekundárneho stupňa sedimentácie. Tu vzniká čistá voda, ktorá opúšťa čistiareň a aktivovaný kal. Aktivovaný kal je potom využívaný v anaerobnom stupni (prebytočný aktivovaný kal), alebo na  aočkovanie biologického stupňa (vratný aktivovaný kal).

  3. Anaerobné čistenie. Toto čistenie sa vyskytuje hlavne u väčších čističiek. Je tu využívaný prebytočný kal, ako zdroj živín, pre anaerobné baktérie, ktoré produkujú rôzne plyny. Tieto plyny sú čistené a označujú sa ako bioplyn. Tento plyn využije čistiareň k ohrevu vlastných vyhnívacích nádrží alebo na produkciu energie. Zostávajúci kal, tzv. vyhnitý, sa spracuváva a využíva na skládkovanie alebo ako hnojivo.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.