„Voda! Nemáš ani chuť, ani farbu, ani vôňu! Nemožno Ťa opísať! Tebou sa nadchýňame a nevieme, čo si zač. Nemožno povedať, že si potrebná pre život – ty si sama život!“ |
Antoine de Saint – Exupéry |
Dejiny ľudských civilizácií sú dejinami vzťahov medzi vodou a človekom. Pre existenciu života je voda nepostrádateľná a ničím nenahraditeľná. Preto od najstarších dôb upútavala pozornosť nie len človeka v bežnom živote ale aj filozofov a bádateľov z oblastí prírodných vied.
Grécki filozofi sa intenzívne zaujímali a zaoberali zložením hmoty. Usilovali sa nájsť základnú látku, z ktorej podľa ich názoru, sa skladá každá látka.
Voda je najrozšírenejšou látkou na Zemi. Je podstatnou zložkou biosféry a má popri pôde prvoradý význam pre zabezpečenie výživy ľudstva. Človek bez kyslíka umiera o niekoľko minút, bez vody o niekoľko dní, bez potravy o niekoľko týždňov.
Jedným zo základných zdrojov biosféry je voda, ktorá pre ľudskú spoločnosť plní mnoho funkcií. Človek ju používa na osobnú potrebu a spotrebu, na poľnohospodársku a priemyselnú výrobu, rekreáciu, na premenu energetického potenciálu a na dopravu. Čím sa voda začala viac využívať, tým viac jej pomaly, ale iste začalo akosi ubúdať. Dnes na konci éry uhlia a nafty, v dobe elektriny, uránu a počítačov, začína byť voda vážnym problémom. V dnešnej dobe zvlášť platia slová – „ak ma budeš mať v úcte, vážiť si ma a chrániť, budeš žiť, ak sa so mnou rozídeš, zomrieš“. Nesmieme zabudnúť, že voda má takúto silu a moc v našom živote. Je to memento našej civilizácie. Musíme stále poznávať cenu vody, lebo až ju raz naozaj spoznáme, môže byť už neskoro.
Význam vody pre človeka a jeho životné prostredie bol všestranne a výstižne definovaný v 12 bodoch Európskej charty o vode, ktorá bola vyhlásená Európskou radou 6. 5. 1948 v Štrasburgu:
- Bez vody niet života. Je drahocenná a pre človeka ničím nenahraditeľná.
- Zásoby obyčajnej vody nie sú nevyčerpateľné. Preto je nevyhnutné udržiavať ich, chrániť a podľa možností zveľaďovať.
- Znečisťovanie vody spôsobuje škody človeku a ostatným živým organizmom, závislým od vody.
- Kvalita vody musí zodpovedať požiadavkám pre rôzne spôsoby jej využitia, musí zodpovedať najmä normám ľudského
zdravia. - Po vrátení použitej vody do rieky kvalita vody nesmie zabrániť jej ďalšiemu použitiu na verejné i súkromné účely.
- Pre zachovanie vodných zdrojov má zásadný význam rastlinstvo, predovšetkým les.
- Vodné zdroje musia byť zachované.
- Príslušné orgány musia plánovať účelné hospodárenie s vodnými zdrojmi.
- Ochrana vody vyžaduje zintenzívnenie vedeckého výskumu, výchovu odborníkov a informovanie verejnosti.
- Voda je spoločným majetkom, ktorého hodnota musí byť všetkými uznávaná. Povinnosťou každého je používať
vodu účelne a ekonomicky. - Hospodárenie s vodnými zdrojmi by sa malo uskutočňovať v rámci prirodzených povodí a nie v rámci politických a správnych hraníc.
- Voda nepozná hranice; ako spoločný zdroj vyžaduje medzinárodnú spoluprácu.
OBSAH
1. Úvod
2.
Legislatíva vodného hospodárstva
2.1.
Rámcová smernica o vode
2.2.
Smernica o pitnej vode
2.3.
Smernica o komunálnych odpadových vodách
2.4.
Vodný zákon
2.5.
Zákon o vodovodoch a kanalizáciách
2.6.
Ďalšia legislatíva
3. Úprava
vody pre pitné účely a priemyselné vody
3.1.
Pitná voda
3.2.
Zdroje pitnej vody
3.3.
Úprava vody pre pitné účely
3.4.
Priemyselná voda
3.5.
Úprava priemyselnej vody
4. Spôsoby
a metódy odvádzania vôd
4.1.
Čistenie a odvádzanie vôd
4.2.
Kanalizačná sieť
4.2.1.
Verejná kanalizácia
4.2.2.
Vnútorná kanalizácia
5. Úprava
a čistenie vôd
5.1.
Charakteristika ČOV
5.2.
Spôsoby čistenia vody
5.3.
Čistiareň odpadovej vody
5.4.
Spôsoby úpravy vody
6. Záver
– zoznam použitej literatúry