Oznamovacia modálnosť sa môže vyjadriť aj pomocou imperatívu alebo kondicionálu, ale vtedy k spôsobu slovesa musí pristúpiť aj další výrazový prvok (intonácia, slovosled alebo širší kontext).
napr:
Indikatív: Zajtra sa stretneme.
Prídem.
Slnce vypuhlo nad obzor. Slnko sa červeni na zapáde. (Slepačia polievka pre...) Kondicionál sa uplatňuje pri neistom alebo podmienenom deji: Ja by som tiež prišiel.
Prišiel by som.

Kone by pili.
Tak ja by som už šiel.
On by už obedoval. (Slepačia polievka pre dušu...)

Imperativ:
A ty (ja) sa staraj sám o všetko.
A ty (ja) teraz sám rob zem.(Slepačia polievka pre dušu...)
Výzvové vety

Vo výzvových vetách hovoriaci uplatňuje svoju vôľu.
Výzvové vety sú: opytovacie vety, rozkazovacie vety a želacie vety.

Opytovacie (interogatívne) vety

Otázka je výzva hovoriaceho adresátovi na zistenie platnosti výpovede, alebo je to výzva na doplnenie výpovede hovoriaceho v daktorom bode, ktorý hovoriaci všeobecne naznačil iba opytovacím zámenom doplňacie otázky.
Opytovacia veta je forma, ktorou sa realizuje otázka.
Opytovacie vety sa rozdeľujú na zisťovacie a doplňacie.Uvedené členenie sa opiera o lexikálno-syntaktické kritériá doplnené intonačnými kritériami.

Zisťovacou otázkou sa hovoriaci informuje o istoty informácie ktorej obsah pokladá za neistý. Odpoved počuvajúceho je iba znak súhlasu alebo nesúhlasu. Využíva sa indikatív alebo kondicionál (verba finita) slovesa a pri ústnom dorozumievaní stúpavá koncová intonácia prípadne stúpavo-klesavá koncová intonáciá. Takáto intonácia sa nazýva antikadencia, v písanej reči sa vyznačuje na konci vety otáznikom.