napr:
V pitvore? Neboli ste vojakom?
Mám prísť? - Jeanna, vieš kde je hrob tvojej mamy? - Nereaguje na láskavosť a pochopenie? (Slepačia polievka pre dušu ...)

Lexikálne zvýrazňujú otázky opytovacie časticie či , čo , azda , vari , a na konci vety niekedy výrazy typu však , všakže , čí nie , čí áno ...
napr:
Či ste to už skončili? Vari ešte vidíš? - Hádam už nejdete? - Vy ste príbuzný? - (Slepačia polievka pre dušu ...)
Zisťovacími otázkami na viac možnosti sa spytujeme:
A) rozvažovacimi (deliberatívnymi) otázkami, ak ide o podobné možnosti:
napr: K Jelšovej vode, či do krovia Paseky?
Vari je muž horší ako tiger? (Slepačia polievka pre dušu ...)
B)vylučovacími (disjunktívnymi) otazkámi, ak ide o možnosti, ktoré sa vylučujú:
napr:
Či sa navždy rozletíte, a či objímete na zenite, dve húsky biele? (Sládkovič)
Kúpim či nie? (Slepečia polievka pre dušu ...) Doplňacia otázka
Hovoriaci žiada od počuvajúceho doplnenie časti informácie.časť ktorá sa má doplniť je v otázke vyjadrená opytovacím zámenom typu kto , čo , ako , kde , kedy , komu , prečo , ktorý , čí. Opytovacie slovko je obyčajne na začiatku opytovacej vety, ale v ústnych prejavoch, môže stáť na hociktorom mieste.
Opytovacia modálnosť doplňacích otázok sa vyjadruje lexikálne – opytovacím zámenom a to záväzne, nemusí sa vyjadrovať antikadenciou. Doplňacie otázky sa končia klesavou koncovou intonáciou – kadenciou.
napr:
Kde je gunár? Netušíš, od koho by mohla byť? - Čo odo mňa chcete? - Akú máte velkosť ? - Ako sa voláte? - A prečo sa tak ponáhľaš? (Slepačia polievka pre dušu ....)

Rečnícke otázky sú v podstate oznámenia vyjadrené formou opytovacej vety. Vtedy v podstate nejde o otázku lebo „odpoved“ vlastne už predchádzala.

Rozkazovacie (imperatívne) vety

Rozkazovacie vety najzreteľnejšie prejavujú vôľu hovoriaceho ktorý vtedy rozkazuje počuvajúcemu aby niečo robil alebo nerobil.Rozkazovacie vety sa vyjadrujú modálnou shémou imperatív verba finita+klesavá intonácia. V písanej reči sa rozkaz/zákaz označuje výkričníkom. Rozkazovací zámer sa vyjadruje:
1)rozkazovacím spôsobom
Ber sa domov! (Ondrejov)
Vezmi šaty a hoj! (Slepačia polievka pre dušu...)
Otvorte!
2)oznamovacím spôsobom a zvolacou intonáciou
Si tam ticho! – Nie si tam ticho! Čakaš tam!–Nie tráp ho!(Slepačia polievka pre dušu..)
3)neurčitkom
Počkať! Stáť! Otvoriť!
Skočiť! Rozbiť! Utekať! Padnúť!(Slepačia polievka pre dušu..). 4)podmieňovacím spôsobom a zvolacou intonáciou
Keby si netaral!
Keby ste odišli! Keby si to pozberal!(Slepačia polievka pre dušu...).
5)neslovesnými jednočlennými oznamovacími vetami
Dolu chlapci, dolu z priča!Každý máme šľah od biča. (Jesenský)
Útok ! Poklad! (Slepačia polievka pre dušu...).

Želacie (dezideratívne) vety

Želacie vety sa obyčajne neobracajú na určitého počuvajúceho a hovoriaci vyjadruje vôľu zmiešanú s citom.K želacím vetám patria aj pozdravy, kliatby, zariekania a pod.
Schéma:
Želacia častica + kondicionál VF + klesavá intonácia Namiesto kondicionálu môže stáť indikatív.
K želacím časticiam patria: bárs/bár, kiež,kiežby,aby,žeby,keby,čoby,by, bodaj,nech,...
Intonácia vrcholiaca na slove ktorým sa pomenúva jadro želania.
Napr:
želania: Mali by sme ostáť.
Keby on prišiel. Mali by sme sa hrať.(Slepačia...)
pozdravy: Dobrý deň.Dobrý večer. Šťastlivú cestu.