Je viac pohľadov na to, čo vlastne predstavuje „skutočný“ drum and bass, keďže má mnoho scén a podžánrov. Od tvrdých basových liniek v techstepe až po uvoľnený „vibe“ pri liquid funku. Je často porovnávaný s jazzom kde poslucháč tiež môže počuť veľmi odlišne znejúcu hudbu, a pritom stále v rámci toho istého hudobného štýlu. A preto je veľmi ťažké drum and bass definovať ako celok, hoci boli pozorované nasledujúce základné rysy:

Breakbeat
Breakbeat je to, čo, voľne povedané, určuje hudbu ako napríklad drum and bass. Breakbeat, pokiaľ sa naň máme pozrieť z čisto odborného hudobného hľadiska, je čiastka rytmického útvaru vzniknutého prenesením prízvuku z ťažkej doby na ľahkú (synkopa, pokiaľ chcete ). Pre zjednodušenie, je to opak rovného 4/4 beatu, ktorý môžete nájsť u techna, trance-u alebo house-u. Pokiaľ by vás zaujímalo, ako „zapísať“ tento zlomený beat napríklad vo FruityLoops, tak je to 1., 3., 6. a 7. pattern pri 160-180 BPM a jeho kombinácie. Samozrejme sa ešte zvykne vhodne prekladať hlavne „snare“, ale aj inými zvukmi.

Mnoho breakov je priamo vysamplovaných alebo vyprodukovaných z kopákov použitých v starých soulových, funkových, bluesových alebo jazzových nahrávkach. Break odkazuje na časť skladby, kde vokály sú vystrihnuté a dôraz, prízvuk je položený na rytmus a beat. Hoci, od polovice 90. rokov mnoho producentov používa takzvaný 2-step alebo iný breakbeat naprogramovaný z jednotlivých individuálnych kopákov, ktoré napodobňujú nasamplované funk breaky, ale znejú často silnejšie, masívnejšie a ťažšie. Je tiež bežné tieto dve techniky kombinovať.

Medzi najznámejšie breaky patria:
„Amen Break“ od The Winstons (a následník, „The Tramen“)
„Cold Sweat“, „Tighten Up“ a „Funky Drummer“ od Jamesa Browna
„Think“ od Lyn-a Collins-a
„Apache“ od Incredible Bongo Band
„Assembly Line“ od The Commodores

Tempo
Drum and bass sa zvyčajne pohybuje medzi 160-180 BPM (Beats per Minute), pre porovnanie, iné formy „zlámaných štýlov“ ako napríklad samotný breakbeat sa pohybuje medzi 130-140 BPM. Nárast tempa sa dá pozorovať počas evolúcie drum and bass-u. Ranný Old School Rave a Jungle sa pohyboval v rozpätí 155-165 BPM, zatiaľčo produkcia v 21. storočí málokedy klesá pod 170 BPM a často atakuje práve hranicu 180 BPM.

Význam elementov drum a bass
Názov drum and bass by nemal zvádzať k názoru, že sa skladá čisto len z týchto dvoch elementov. Napriek tomu, sú to tie najkritickejšie, a zvyčajne aj tracku dominujú. Žáner ako taký kladie veľký význam na hlbokú a masívnu sub-basu (sub-bass), ktorú je možno cítiť fyzicky tak dobre, ako ju je možné aj počuť.

Súvislosti
Z veľkej časti je drum and bass druh tanečnej hudby navrhnutej a dizajnovanej na hranie v kluboch. Basová linka v drum and bass-e je hlbšia ako ktorákoľvek iná v iných štýloch tanečnej hudby. Aby to bolo možné plne oceniť, je potrebný kvalitný a dobre nastavený zvukový aparát, pretože basy je žiadúce nielen dobre počuť, ale najmä fyzicky cítiť. Preto sa môžeme často na drum and bass parties stretnúť s veľmi hlasným a výkonným aparátom, vďaka ktorému pomaly ale iste všetci ohluchneme 

Z toho vyplýva, že drum and bass možno najčastejšie počuť práve v kluboch a teda od DJ-ov. A pretože naprostá väčšina trackov je navrhnutá pre DJ-ov, čiže dlhé intro a outro (používajúce sa na tzv. beatmatching, čiže zrovnanie beatov) pretože sa nepredpokladá, že ich niekto bude počuť v celej dĺžke. Teda DJ sa snaží nestratiť kontinuitu beatu a mixuje jednu skladbu priamo do druhej. Ako doplnok môže použiť hip-hop štýl mixovania ako „scratching“ a „double-drops“ (kde obidva tracky sú zosynchronizované spôsobom, že obidva „dropnú“ naraz), „rewinds“ a mnoho ďalších, ale o tom snáď niekedy inokedy. Väčšina mixov končí alebo začína práve „drop-om“. Drop je miesto v skladbe, kde je tzv. „switch“, čiže náhla zmena buď beatu alebo rytmu a zvyčajne nasleduje zreteľná výstavba a „breakdown“. Drop je často používaný na zmenu medzi dvoma skladbami (ukončenie mixu) alebo vrstvenie prvkov dvoch (troch, štyroch... ) skladieb. A, niektoré dropy sú tak populárne, že DJ spraví tzv. „rewind“ alebo „reload“, čo znamená, že dosku chytí a rýchlo ju zatočí v protismere hodinových ručičiek a pustí ju od znova. Táto technika je veľmi účinná avšak môže sa ľahko prehnať, keďže narúša kontinuitu beatu, o ktorú by sa mal DJ vlastne celý čas starať. Tomu častokrát napomáha aj jeden alebo viac MC’s (Master of Ceromony), ktorí sa starajú o celkovú atmosféru a snažia sa návštevníkov party náležite vyhecovať.