Úvod

V tejto práci chcem prezentovať okres Partizánske, Mojim cieľom je priblížiť samotný okres a zhodnotiť stav vybraných štrukturálnych zložiek sociálnych procesov a javov na území okresu Partizánske. Predmetom sú vybrané statusy, ktoré charakterizujú situáciu a kvalitu potenciálov a životných podmienok sociálneho, ekonomického, kultúrneho i ekologického prostredia. Vychádzala som zo štatistických zdrojov z rokov 1991 – 2004.

Okres Partizánske

Okres Partizánske je súčasťou trenčianskeho kraja. Rozprestiera sa na rozlohe 301km2. Nachádza sa v severovýchodnej časti západného Slovenska. Územím preteká rieka Nitra. Severovýchodne okres Partizánske susedí s okresom Prievidza, východne s okresom Žarnovica, južne s okresom Zlaté Moravce, juhozápadne s okresom Topoľčany, severne s okresom Bánovce nad Bebrevou. Okres patrí medzi najmladšie na našom území. Bol súčasťou topoľčianskeho a ako samotný okres vznikol v roku 1995 pri územnom členení Slovenska.
Do okresu Partizánske patrí 23 obcí: Bošany, Klatová Nová Ves, Malé Kršteňany, Partizánske, Veľké Uherce, Brodzany, Kolačno, Malé Uherce, Pažiť, Veľký Klíž, Chynorany, Krásno, Nadlice, Skačany, Žabokreky nad Nitrou, Hradište, Livina, Nedanovce, Turčianky, Ješkova Ves, Livinské Opatovce, Ostratice, Veľké Kršteňany.

Sociálno-priestorová situácia okresu Partizánske

I. Urbanizačno-priestorový status regiónu

Podiel malých obcí

Na území okresu Partizánske bolo v roku 1991 zaznamenaných 21 obcí, z toho len Partizánske malo štatút mesta. Z celkového počtu obcí sa zaraďovalo 12 k malým obciam, a to tie v ktorých počet obyvateľov nepresahoval tisíc obyvateľov. Podiel malých obcí bol 57.14% z celkového počtu obcí v okrese, z čoho vyplýva, že okres Partizánske podľa charakteru osídlenia sa v roku 1991 zaraďovali do typu: prevažne vidiecke regióny so zmiešaným charakterom vidieckych sídel.
V roku 2001 v okrese Partizánske bolo evidovaných 23 obcí z dôvodu vzniku 2 samostatných nových obcí Brodzany a Malé Uherce. Štatút mesta malo Partizánske. počet malých obcí sa zvýšil na 15. Podiel malých obcí bol 65,22% z celkového počtu v okrese, čo znamená, že okres Partizánske podľa charakteru osídlenia sa v roku 2001 zaradil medzi výrazne vidiecke regióny s prevahou menších vidieckych sídel.
Podiel malých obcí v priebehu 10 rokov (1991-2001) vzrástol o 8,08%. Príčinou bol vznik nových malých obcí s počtom obyvateľov menej ako 1000 a pokles počtu obyvateľov v obci Veľký Klíž pod hranicu tisíc obyvateľov.
Môžeme povedať že podiel malých obcí v okrese Partizánske sa pohybuje okolo celoslovenského priemeru, keďže na Slovensku je podiel malých obcí 68,4% a Slovensko sa zaraďuje medzi výrazne vidiecke regióny s prevahou menších vidieckych sídel.

Priemerná veľkosť obce

Okres Partizánske mal v roku 2001 48 005 obyvateľov. Priemerná veľkosť obce dosahovala 2087 obyvateľov. V porovnaní s celoslovenským priemerom to je o 187 obyvateľov viac, čiže okres prekročil slovenský priemer.


Hustota obyvateľstva

Hustota obyvateľstva v regióne v roku 2001 bola 159 obyvateľov na km2. okres tak zaraďujeme do mestského regiónu. Na území SR je hustota obyvateľstva 110obyv. na km2, čiže menej o 44,5% ako v sledovanom okrese.

Rozloženie obyvateľstva v sídlach

Miera ruralizácie

V roku 1991 podiel vidieckeho obyvateľstva v regióne dosiahol hodnotu 44,9%, čiže okres patril do kategórie: polomestký región. Miera ruralizácie vzrástla v roku 2001 na úroveň 48,1% a okres i tak zaraďujeme medzi polomestske regióny.

Miera urbanizácie

Podiel mestského obyvateľstva v roku 1991 v okrese Partizánske bol 55,1% a v roku 2001 51,88%, čo znamená pokles o 3,22%. Keďže okres Partizánske má len jedno mesto s počtom obyvateľov nad 5 000, tak základná miera urbanizácie sa rovná strednej miere urbanizácie
V SR bola v roku 2004 miera ruralizácie 44,3 % to znamená, že okres Partizánske prekročil celoslovenský priemer. Základná miera urbanizácie na Slovensku dosahovala 55,7% a prevyšuje priemer v sledovanom okrese.


Populačná centralita

Počet obyvateľov v roku 1991 v okres Partizánske bol 48 157. V okresnom meste žilo 26 543 obyvateľov čo tvorí 55,1% podiel z celkového počtu. V roku 2001 poklesol počet obyvateľov na 48 005. Z toho v okresnom meste žilo 24 907 obyvateľov, čo je 51,88% z celkového počtu. Celý okres sme zaradili do regiónu s veľmi vysokou populačnou centralitou.
Partizánske je nie len okresným mestom, ale zároveň aj jediným v okrese. Príčinou veľmi vysokej populačnej centrality je, že väčšina obyvateľstva mierila do mesta za prácou alebo vzdelaním. Postupom rokov začal byť však trend opačný , čoho výsledkom je pokles populačnej centrality.
Celoslovenská populačná centralita dosahovala úroveň 28,02%, čo môžeme považovať za veľký rozdiel v porovnaní s populačnou centralitou v regióne partizánske.

II. Socio-demografický status regiónu

Veková štruktúra

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 1991 mal okres Parizánske 48 157 obyvateľov. Obyvateľstvo v predproduktívnom veku tvorilo 24,4% z celkového počtu obyvateľov. V produktívnom veku 58,4% obyvateľov a v poproduktívnom veku bolo 17,20% obyvateľov. V porovnaní s rokom 2001, kedy bol počet obyvateľov 48 005, môžeme sledovať pokles v predproduktívnom veku, ktorí dosahoval úroveň 16,9%. Ďalej nárast produktívneho obyvateľstva na úroveň 62,8% a nárast obyvateľstva v poproduktívnom veku na úroveň 19,3%.
Po zistení indexu populačnej kvality z predchádzajúcich údajov som zistila, že hodnota IPK za rok 1991 bola 1,41% a tak sme okres podľa populačnej kvality demografického potenciálu zaraďovali medzi regióny s problémovou situáciou. Podiel obyvateľov predpreoduktívneho veku a obyvateľov produktívneho veku bol v roku 2001 0,875%, čo znamená, že celý okres Partizánske patril v sledovanom období medzi regióny s veľmi nepriaznivou situáciou.
Zaznamenaný pokles indexu populačnej kvality je príčinou celkového poklesu detskej populácie o 7,5%. Hlavným dôvodom je pravdepodobne nepriaznivá ekonomická situácia a sociálna situácia v regióne. Väčšina mladých párov si nemôže dovoliť viac detí.
V porovnaní so Slovenskou republikou, kde index populačnej kvality má hodnotu 1,5% , je situácia sledovaného regiónu vo veľmi nepriaznivej situácii.

Pri štatistickej analýze vidieckeho a mestského obyvateľstva v roku 2004 bol vo vidieckej časti okresu zaznamenaný počet obyvateľov 22 992. Obyvateľstvo v predproduktívnom veku tvorilo podiel 15,56%. Produktívne obyvateľstvo tvorilo 61,45% z celkového počtu vidieckeho obyvateľstva a v poproduktívnom bolo veku 22,99% obyvateľov. Z indexu populačnej kvality, ktorý dosahoval hodnotu 0,68% som vydedukovala, že vidiecka časť okresu Partizánske z hľadiska typológie spadá medzi regióny s veľmi nepriaznivou situáciou.
Mestskú časť okresu Partizánske obývalo v roku 2004 24 581 obyvateľov. Predproduktívny vek dosahoval hodnotu 14,1%, produktívny vek 67,9% a poproduktívny vek 18,03%. Pri indexe populačnej kvality 0,78% mestská časť okresu Partizánske sa zaraďovala medzi regióny s veľmi nepriaznivou situáciou.
Počet predproduktívneho obyvateľstva vo vidieckej a mestskej časti je značne vyrovnaný. Produktívne obyvateľstvo má vyšší podiel v mestskej časti. Popruduktívneho obavateľstva je o necelých 5% viac vo vidieckej časti ako v mestskej.

Etnická štruktúra

V okrese Partizánske sa nachádzajú nasledujúce národnosti: Slovenská, Maďarská, Rómska, Čeksá, Rusínska, Moravská, Poľská, Nemecká.
Z prieskumu percentuálneho zastúpenia jednotlivých národností v rámci zloženia obyvateľstva regiónu Partizánske som zistila, že v roku 1991bol podiel slovenského obyvateľstva 98,73% a v roku 2001 98,2%. Pri porovnaní menšinového obyvateľstva som zistila, že podiel maďarského obyvateľstva bol 0,19%,ktorý zostal v priebehu 10 rokov nezmenený. V roku 1991 sa k rómskej národnosti hlásilo 0,13% a o 10 rokov neskôr 0,22%. K českej národnosti sa v roku 1991 hlásilo 0,66% a v roku 2001 0,57%. Obyvateľov rusínskej národnosti tu bolo v roku 1991 0,005% z celkového počtu a o 10 rokov o 0,002% viac. K ukrajinskej národnosti sa v prvom sledovanom roku hlásilo 0,009% a o 10 rokov 0,012%. Podiel moravskej národnosti v roku 1991 bol 0,086% a v roku 2001 0,03%. Poľska menšina ma 0,04%-ne zastúpenie v roku 1991 a v roku 2001 0,05%-ne zastúpenie. K nemeckej národnosti sa hlásalo v roku 1991 0,03% a o 10 rokov neskôr 0,37%.
Vzhľadom na to, že výrazne prevláda obyvateľstvo slovenskej národnosti (nad 95%)ktorého počet sa v priebehu sledovaného obdobia počas rokov 1991 až 2001 zmenil len o 0,53% a s ohľadom na takmer nemeniace sa zloženie etník môžeme považovať tento okres za etnicky výrazne homogénny región. Najväčšiu národnostnú menšinu tvorí obyvateľstvo Českej národnosti potom nasledujú maďarské a rómske menšiny.

Náboženská štruktúra

V regióne Partizánske má najväčšie zastúpenie Rímskokatolícka cirkev ku ktorej sa v roku 1991 hlásilo 74,54 % z celkového počtu obyvateľstva, v roku 2001 sa tento podiel zvýšil na 83,1%. K Početnejšie zastúpeným cirkvám patrí aj Evanjelická cirkev ku ktorej sa v prvom sledovanom roku hlásilo 1,44% a v druhom 1,9% a Gréckokatolícka cirkev, ktorá tvorili v roku 1991 0,1%-ny podiel a o 10rokov zostal tento podiel nezmenený. V roku 1991 sa k pravoslávnemu vyznaniu hlásilo 0,01% obyvateľstva a v roku 2001 0,1% obyvateľstva. Iné nezistené vyznania tvorili v roku 1991 13% a v roku 2001 ich počet klesol na 3,4%. Obyvateľstvo bez vyznania zastupovalo v roku 1991 10,86%-ný podiel a v roku 2001 11,2%-ný podiel. K ateizmu sa prihlásilo v roku 2001 viac ľudí s vidieka.
Celkovo možno povedať že región Partizánske patrí k nábožensky veľmi homogénnym regiónom.

III. Socio.ekonomický status regiónu

Sektorová zamestnanosť

Vo vývoji zamestnanosti v pôdohospodárstve počas sledovaného obdobia medzi rokmi 1999 a 2004 sa nevykazovali výraznejšie odchýlky. V roku 1991 pracovalo v primárnom sektore 1 049 zamestnancov, v roku 2000 tu bolo zamestnaných 1 027 zamestnancov. Rok 2001 bol najslabší v rámci sledovaného obdobia a to s počtom 953 zamestnancov. V roku 2002 bolo zaevidovaných
1 107 zamestnancov, v roku 2003 1 249 zamestnancov a v roku 2004 ich počet poklesol na 1 002 zamestnancov.
V priemyselnom sektore sa zamestnanosť vyvíjala počas rokov 1999 až 2004 približne na rovnakej úrovni. V roku 1991 tu bolo zamestnaných 6 406 zamestnancov, v roku 2000 6 356 zamestnancov. V roku 2001 bola úroveň zamestnanosti v tomto sektore najnižšia a to 6 009 zamestnancov. V roku 2002 stúpla na 6 490 v roku 2003 na 6 676 zamestnancov a v roku 2004 poklesla
na 6 256 zamestnancov.

Z uvedených informácií je očividné že dominantnejšie postavenia z hľadiska sektorovej zamestnanosti má priemysel, ktorý zamestnáva o 5 000 zamestnancov viac ako poľnohospodárstvo. Tento stav je pravdepodobne spôsobený zvýšenou industrializáciou, t.j. rozvinutím priemyslu.
Stavebníctvo sa na rebríčku zamestnanosti nachádza na poslednej priečke. Počas sledovaných rokov 1999 až 2003 úroveň zamestnanosti stagnuje na úrovni pod 1 000 zamestnancov a až v roku 2004 sa ich počet vyšplhal nad 1 000 pracovníkov. V roku 1999 tu bolo zamestnaných 694 zamestnancov, v roku 2000 669 zamestnancov, v roku 2001 668 zamestnancov v roku 2002 744 zamestnancov, v roku 2003 695 zamestnancov a v roku 2004 1 014 zamestnancov.
Sektorová zamestnanosť v službách je na vysokej úrovni. Počas rokov 1999 až 2004 nie sú spozorované výrazne odchýlky, len mierny nárast zamestnancov v každom roku a zanedbateľný pokles v roku 2001. V roku 1999 tu bolo 6 099 zamestnancov, v roku 2000 6 379 zamestnancov v roku 2001 nastal už spomínaný pokles na 6 353 zamestnancov, v roku 2002 6 431 zamestnancov, v roku 2003 6 466 zamestnancov a v roku 2004 6 773 zamestnancov.
Vo sfére obchodu počas sledovaného obdobia môžeme sledovať sleabé poklesy a nárasty v počte zamestnancov. V roku 1999 tu bolo zamestnaných 2 217 zamestnancov, v roku 2000 2 252 zamestnancov, v roku 2001 2 402 zamestnancov, v roku 2002 2 498 zamestnancov, v roku 2003 2 112 zamestnancov a v roku 2004 ich počet dosahoval najvyššiu hodnotu a to 2 584 zamestnancov.

Na základe tejto štatistiky je pozorovateľné, že zo sektorov služieb a obchodu má vedúce postavenia sektor služieb, ktorý zamestnáva približne o 4 000 pracovníkov viac sektor obchodu.

Celkovo možno povedať že v okrese Partizánske majú najdominantnejšie postavenie priemysel a služby a to približne na rovnakej úrovni. Medzi menej dominantný sektor patrí obchod ktorý je na strednej priečke a za ním nasleduje pôdohospodárstvo. Minimálne množstvo ľudí si našlo práci v stavebníctve.

Nezamestnanosť

Miera nezamestnanosti
za sledované obdobie 1999-2004

V okrese Partizánske bola zo všetkých sledovaných rokov najväčšia miera nezamestnanosti v roku 1999, kedy dosahovala mieru 19,7%. V roku 2000 miera klesla na 17,1%. V roku 2001 miera nezamestnanosti opäť stúpla na 18,3%. V nasledujúcich rokoch miera postupne vyvážene klesala. Najväčší pokles zaznamenávame z roku 2002 na rok 2003 a to z 15,9% na 12,4%. Miera nezamestnanosti v roku 2004 dosahovala najmenšiu úroveň z celého sledovaného obdobia a to 11,7%.
V porovnaní s celoslovenským priemerom, kde sa miera nezamestnanosti vyvíjala následovne: rok 1999 19,2%, rok 2000 17,9%, rok 2001 18,6%, rok 2002 17,4%, rok 2003 15,6%, rok 2004 13,1% možno povedať, že regiónu Partizánske sa podarilo lepšie vyriešiť otázku zamestnanosti.
(Vývoj miery nezamestnanosti viď prílohy graf č.1)

Dlhodobá nezamestnanosť
za sledované obdobie 1999-2004