Relaxačné techniky -    dychové cvičenia

- sústredenie aodvedenie pozornosti
- rýchle telesno-duševné cvičenie
- metódy využívajúce predstavivosť

Nácvik relaxácie u dospelých sa dá založiť na verbálnej inštruktáži, nácvik môže byť dlhší a inštrukcia môže obsahovať aj slová abstraktného významu a pojmy vzťahujúce sa k podrobnej difrenciácii jednotlivých oblastí tela, ale i duševných stavov, pocitov a procesov. 


Príprava na relaxáciu

Pred začiatkom akejkoľvek relaxačnej techniky je dôležité, aby vaša myseľ, telo i prostredie okolo vás boli dobre pripravené. Nasledujúce kroky sú návodom k takejto príprave.

♦ Posaďte sa na pol hodiny na stoličku alebo si pohodlne ľahnite na v tichej, teplej miestnosti, kde nebudete rušení.
♦ Pokiaľ sedíte, vyzujte sa, nekrížte nohy a uvoľnite ruky na operadlách stoličky.
♦ Pokiaľ ležíte, ležte na chrbte s rukami pozdĺž tela. Pokiaľ je to nutné, podložte si pod hlavu pohodlný vankúš.
♦ Zatvorte oči a myslite na svoje telo. Všimnite si ako dýchate a v ktorých svaloch je napätie. Urobte si pohodlie.


Výhody pravidelnej relaxácie 

♦ Zlepšuje spánok
♦ Zlepšuje duševnú a fyzickú kondíciu
♦ Potláča únavu
♦ Znižuje úzkosť a nervozitu
♦ Nie je návyková 


Relaxačné dýchanie 

Patrí medzi najrozšírenejšiu relaxačnú metódu vôbec. Vychádza zo skutočnosti, že dýchanie je  jednou zo základných životných funkcií, ide teda o rozvíjanie jednej z prirodzených ľudských potrieb, ale i z okolnosti, že nácvik týchto cvičení sa môže prevádzať bez priameho dohľadu trénera či lekára. Dýchanie je okrem toho veľmi dobre ovplyvniteľné vôľou a môže tak sekundárne ovplyvňovať ďalšie funkcie tela i ducha.

Pri nácviku preferujeme brušné dýchanie, pri ktorom sa kapacita pľúc rozširuje i v dolnej časti trupu. Ide o pomalé a hlboké dýchanie, navodzujúce celkový pomalý, kľudný a stabilný životný rytmus.

Základom pre protistresové dychové cvičenie, ako aj pre všetky relaxačné metódy, je zaujatie pohodlnej a uvoľnenej polohy v sede alebo v ľahu. Vypustíme z mysle všetky stresujúce myšlienky a zaženieme ich ďaleko za hranice nášho vedomia. Sústredime pozornosť  na pokyny, ktoré môžeme buď sami sebe podávať prostredníctvom tzv. vnútorných pokynov, alebo ich môžeme počúvať od terapeuta.

Začíname hlbokým a pomalým nádychom nosom a v jeho priebehu pomaly počítame asi do osem až desať podľa kapacity pľúc a aktuálneho tempa vdychovaného vzduchu. Využívame brušné dýchanie. Pri počítaní sa usilujeme o nenásilné dosiahnutie čo najvyššieho čísla, ale bez pocitu napätia a neprirodzeného premáhania či nadmerného úsilia - nesmie ísť o stres sám o sebe v snahe napočítať čo najvyšší počet čísel.