1. História materiálov používaných v inštalácii

Snaha ľudí dopraviť vodu od zdroja k spotrebiteľovi sa vyskytovala už pred našim letopočtom, spôsob dopravy stále záležal od dostupného materiálu a ekonomických možností. Medzi prvé materiály na prepravu vody patrili drevené a kamenné žliabky, duté bambusové tyče. Postupom času sa preprava vody stále zdokonaľovala, kládol sa väčší dôraz na hygienu.

Medzi prvé stavby väčšieho rozsahu patril vodovod cez rieku Gard.Postavili ho Rimania v 19. roku pred naším letopočtom v Európe, vo Francúzsku ako úžitkovú stavbu, aby zásobovala mesto Nimes čerstvou vodou. Je vysoký 49m. a dlhý 275 metrov. Cez dobu Rimanov sa Nimes rozkladalo na ploche 202 hektárov a malo 50 000 obyvateľov. Z výpočtu vyplynulo, že Pont du gard bolo schopné zásobiť každého obyvateľa 400 litrami vody denne. V Nimes je ešte stále vidieť dobre zachovaný Pont du gard.

Z histórie slovenských vodovodných systémov spomenieme napr.:

• Vodovod na Ľubovnianskom hrade, bol zavedený v roku 1554, ktorý vymeral a vyznačil Stanislav Gladysz. Voda bola vedená drevenými rúrami podzemím zo západnej strany do bývalej pivnice pod vchodom do starého hradu, kde sa zachytávala do nádob.

•Stredoveký vodovod v nadmorskej výške takmer tisíc metrov bol jedinečným dielom nachádzajúcim sa na území Lesov SR. Od 16. storočia až do začiatku 20. storočia privádzal vodu systémom vyspádovaných drevených žliabkov spod Prašivej k banským dielam Španej Doliny. Tam slúžila voda na poháňanie banských strojov a na premývanie vyťaženej rudy. Celková dĺžka vodovodu bola 42 kilometrov a sekundová výdatnosť až 90 litrov.

V súčasnosti stále stúpajú požiadavky na kvalitu a hygienu materiálov. Prestávajú sa vyrábať materiály, ktoré boli donedávna používané a stále sa nachádzajú v množstve stavieb, napríklad olovené a azbestové potrubia, ktoré sú zdraviu škodlivé. Taktiež sa prestavajú používať materiály, ktoré sú z nevyhovujúcich materiálov, čo sa týka váhy, krehkosti a objemnosti rúr.