3.2 Rozšírenie poslania Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva

Lietadlo zostáva jedným z najbezpečnejších dopravných prostriedkov vďaka nepretržitej snahe leteckej komunity, ktorá vždy považovala bezpečnosť za svoju prioritu, ktorá je a naďalej zostáva jednou z najvyšších na svete. Komisia sa vždy snažila zabezpečiť, aby bolo vytváranie vnútorného trhu v oblasti vzdušnej dopravy vždy sprevádzané vývojom spoločných bezpečnostných pravidiel na zabezpečenie vysokých a jednotných noriem vo všetkých členských štátoch. Značný pokrok sa v posledných rokoch zaznamenal predovšetkým v oblasti prevencie leteckých nehôd a incidentov. Žiaľ, ako sa ukázalo pri sérii leteckých nešťastí, ktoré sa stali počas leta roku 2005, sa táto úroveň musí naďalej zvyšovať. Aby toto tragické obdobie neznamenalo zvrat v pravidelnom trende zvyšovania bezpečnosti leteckej dopravy, je nevyhnutné pokračovať v úsilí podporujúcom tento trend, ba dokonca zintenzívniť ho. Zatiaľ čo lietadlá lietajú v rámci jednotného trhu bez obmedzení, úroveň bezpečnosti je v členských štátoch rôzna.

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva má v súčasnosti právomoci v oblastiach letovej spôsobilosti a environmentálnej zlučiteľnosti výrobkov leteckej techniky. Jej vytvorenie v roku 2002 znamenalo obrovský, ale nedostatočný pokrok. Dlhá séria nešťastí, ktoré nastali v letectve v roku 2005 ukazuje, že je skutočne potrebné pokračovať v snahe o posilnenie všeobecnej úrovne bezpečnosti letectva.

4. Nehodovosť civilného letectva SR

Bezpečnosť letovej prevádzky, ktorá je vo všetkých oblastiach civilného letectva kladená na prvé miesto, závisí na technickom stave pozemných zariadení, automatizácií riadenia letovej prevádzky, kvalite zabezpečovacieho zariadenia, lietadlovej technike a ľudskom činiteli. Odborné vyšetrovania a rozbory leteckých nehôd potvrdzujú, že z faktorov ovplyvňujúcich bezpečnosť leteckej dopravy sa stále viac stáva rozhodujúci ľudský činiteľ, ktorý v rôznych formách ovplyvňuje priebeh takmer všetkých leteckých udalostí a nehôd. Usudzuje sa, že 70 - 80 % leteckých nehôd má na svedomí ľudský činiteľ, hoci mnohokrát je uvádzaná iná príčina.

Aj keď sa závažné nehody veľkého rozsahu v leteckej doprave SR v poslednej dobe nevyskytujú je počet leteckých mimoriadnych udalostí a leteckých nehôd značný. Významné rozdiely v bezpečnosti sa vyskytujú aj u jednotlivých skupín prevádzkovateľov. Dá sa konštatovať, že tento stav je priamo úmerný miere a kvalite prevencie, ktorú sú jednotliví prevádzkovatelia schopní zabezpečiť. Ich úspešné zvládnutie vyžaduje komplexný prístup pri ich riešení.

4.1 Nehodovosť v číslach

Ľudský činiteľ sa podieľa na vzniku leteckých nehôd významnou mierou (70%) a ostatné faktory sú zanedbateľné v porovnaní s ním. Potešujúce však môže byť, že svoje maximum dosahoval v sledovanom období v rokoch 1997, 1999 a jeho trend vývoja je zostupný.

Jednoznačne možno skonštatovať, že ľudský faktor mal v sledovanom období najvyšší podiel na vzniku nehôd. Vývoj počtu nehôd spôsobených ľudským činiteľom sa v priemere na vzniku nehôd podieľal 70%. Vývoj počtu incidentov spôsobených ľudským činiteľom má klesajúci trend a v priemere sa na vzniku incidentov podieľal 41%.

Hlavnou príčinou udalostí bolo nezvládnutie techniky pilotáže, nedôsledné vykonanie povinných úkonov a chybné zhodnotenie meteorologickej situácie. Veľmi často to bolo nesprávne rozdelenie pozornosti pilota, ktoré malo za následok prehliadnutie elektrického vedenia.

Nielen chybou pilota dochádzalo ku vzniku udalostí. Na prevažnej väčšine pozemných nehôd sa podieľal práve pozemný personál, a to nepatrnosťou pri obsluhe lietadiel. Technika vykazuje opačnú tendenciu a pomaly stúpa počet incidentov spôsobených jej zlyhaním. V priemere sa tento počet pohybuje okolo 32%. Sú to práve poruchy pohonnej jednotky, ktoré tvoria prevažnú časť technických príčin. Počet príčin v riadení v posledných rokoch mierne stúpa, pohybuje sa okolo 5%. Významnou mierou sa na tom podieľajú poruchy na zariadeniach a nedodržanie miním rozstupov medzi lietadlami. Podobný trend je viditeľný aj u príčin v prostredí, ktoré sa na celkovom počte incidentov podieľajú 15%. Môžeme vidieť že to bolo najmä v rokoch 2001 a 2002, kde sa vyskytlo veľa incidentov pri zhoršených meteorologických podmienkach a pri stretoch s vtákmi.

Najrôznejšie problémy prevádzky, technická náročnosť samotného lietadla, nároky na využitie lietadiel a iné dôvody viedli nakoniec k tomu, že postupným vývojom vybavenia lietadiel civilného letectva dochádzalo k vytváraniu palubných systémov, ktoré boli určené na odľahčenie záťaže posádky: od najjednoduchších autopilotov až po súčasné systémy vysoko automatizovaného ovládania lietadla. Postupom času sa takto človek – pilot dostáva zdanlivo do postavenia „palubného dispečera“, ktorý nemá s ovládaním lietadla takmer nič spoločného. Aj tak však platí tvrdenie z úvodu. Dokonca už aj uvedený podiel človeka na nehodách lietadiel ukazuje, že aj v tomto novom postavení má pilot svoju veľkú úlohu, v ktorej pri nedostatočnej pripravenosti, predovšetkým v konfliktných situáciách, môže dochádzať ku katastrofálnym dôsledkom.

Z analýzy udalostí jednoznačne vyplýva potreba upriamiť pozornosť na ľudský faktor, ktorý svojou aktivitou jednoznačne ovplyvňuje bezpečnosť leteckej prevádzky. Venovať dostatok času a prostriedkov na zvyšovanie povedomia bezpečnosti a zodpovednosti voči sebe samému a aj voči iným.