5. Vplyv leteckej dopravy na životné prostredie

Letecká doprava, ktorá umožňuje premiestňovanie pasažierov, ako aj nákladov, na veľké vzdialenosti v rekordnom čase, sa stala neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti 21. storočia. Súčasne však prispieva ku klimatickým zmenám. Aj keď sa za posledných 40 rokov sa účinnosť využitia palív zlepšila o viac než 70 %, celkové množstvo spotrebovaného paliva sa aj naďalej zvyšuje z dôvodu ešte väčšieho rozvoja leteckej dopravy. Dôsledkom toho je rastúci vplyv leteckej dopravy na klímu: zatiaľ čo celkové emisie EÚ, na ktoré sa vzťahuje Kjótsky protokol, poklesli od roku 1999 do roku 2003 o 5,5 % , emisie skleníkových plynov EÚ vyprodukované medzinárodnou leteckou dopravou narástli o 73 % , čo zodpovedá ročnému rastu 4,3 % ročne.

Napriek tomu, že letecká doprava má ešte stále nízky podiel na celkových emisiách skleníkových plynov (približne 3 %), jej rýchly rast ohrozuje pokroky dosiahnuté v ostatných sektoroch. Ak bude tento rast pokračovať tak ako doteraz, emisie z medzinárodných letov z letísk EÚ narastú do roku 2012 o 150 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Týmto nárastom emisií vyprodukovaných medzinárodnou leteckou dopravou EÚ by sa vykompenzovala viac než štvrtina znížení požadovaných v rámci cieľa Spoločenstva v zmysle Kjótskeho protokolu. Pokiaľ bude tento trend naďalej pokračovať, letecká doprava sa stane z dlhodobejšieho hľadiska hlavným zdrojom emisií.

5.1 Spotreba paliva a jej prehľad

Pohonné hmoty u lietadla tvoria často viac ako 50 % vzletovej hmotnosti dopravného lietadla, náklady na palivo v závislosti na dĺžke trate predstavujú 25% až 45% priamych prevádzkových nákladov. U lietadla je kritérium spotreby paliva jeho pohonných jednotiek jednou z významných charakteristík nie iba hospodárnosti, ale tiež charakteristikou ekologickou.

Energetická náročnosť dopráv
Ročná spotreba leteckého paliva podľa analýz ICAO je rádovo 140 miliónov ton, 99% tvorí spotreba leteckého petroleja, prevážne pre veľkú dopravu. Do roku 2010 možno očakávať zvýšenie spotreby paliva na 220 miliónov ton ročne. Pri udržaní súčasnej úrovne účinnosti paliva bez zlepšenia by však zvýšenie spotreby paliva predstavovalo zvýšenie o 180% - teda spotreby okolo 375 miliónov ton paliva ročne.

Odhady spotreby leteckých pohonných hmôt

Môžeme predpokladať, že negatívny vplyv na životné prostredie je adekvátny jeho spotrebovávanému množstvu. Letecký petrolej tvorí, ako je vidieť, iba malý diel produktov, ktoré sa z ročne vyťaženej ropy vo svete vyrába.

Podiel výroby leteckého petroleja

V dohľadnej budúcnosti zrejme nedôjde k žiadnej principiálnej zmene v pohone lietadiel. Základom leteckých motorov zostanú tepelné stroje, ich pracovnou látkou bude zmes paliva a vzduchu. Objavili sa tiež štúdie o použití alternatívneho paliva. Z prvkov, ktoré ponúka Mendelejevova tabuľka to bol tekutý vodík, ktorý zaujal vývojových pracovníkov svojou trojnásobne vyššou výhrevnosťou ako letecký petrolej. Programy uvažujúce vodík ako palivo, započali počiatkom 80 - tych rokov - podarilo sa letieť s takýmito lietadlami. Do pravidelnej prevádzky sa však neuviedli. Zdrojom tepelnej energie naďalej z čisto pragmatických dôvodov zostávajú tekuté uhľovodíkové palivá. prírodného, alebo syntetického pôvodu. Uhľovodíkové palivá sú a zrejme aj zostanú najlacnejšími, ľahko dostupnými, dobre skladovateľnými, osvedčenými a bezpečnými energetickými zdrojmi.

5.2 Emisie

Ako hlavný problém zostavá problém znečistenia vzduchu. Časť emisií, hluk a zápach sú ľuďmi priamo pociťované ako rušivé, prevážne tiež vážne akceptované iba v blízkosti letísk, kde ich lietadla zanechávajú pozorovateľne menej.

V súčasnosti sú ako škodlivé látky označované všetky komponenty, ktoré vznikajú pri dokonalom spaľovaní (CO2, H2O) a tie, ktoré vznikajú pri nedokonalom spaľovaní (NOx, HC, sadze, SO2). Časť imitovaných škodlivých látok leteckou dopravou je pomerne malá.

Trend zmenšovania emisií

Ako možno pozorovať, konštruktéri skôr či neskôr technické riešenia zvládajú, ostáva však mnohokrát nezodpovedaná otázka druhotných vplyvov na spoločnosť. Vzniká potreba sledovať akosť riešenia v komplexnom, širšom meradle. Budúcnosť bude stále viac závisieť na rozsahu a kvalite vzdelanosti, ktoré ľudstvo ako celok bude schopné dosiahnuť.

5.3 Vplyvy leteckej dopravy na klimatické zmeny

Komerčné lietadlá lietajú vo výške od 8 do 13 km a v tejto letovej výške vypúšťajú plyny a častice, ktoré menia zloženie atmosféry a prispievajú ku klimatickým zmenám. Tu sú niektoré z nich a ich vplyvy na prostredie :

Oxid uhličitý (CO2) je hlavným skleníkovým plynom vzhľadom na to, že je vypúšťaný
vo veľkých množstvách a dlhodobo zotrváva v atmosfére. Rastúca koncentrácia CO2 má všeobecne známy priamy účinok, ktorým je otepľovanie zemského povrchu.

Oxidy dusíka (NOx) majú dva nepriame účinky na klímu. Oxidy dusíka produkujú pod vplyvom slnečného žiarenia ozón, zároveň však znižujú okolitú koncentráciu metánu v atmosfére. Ozón, ako aj metán, sú významné skleníkové plyny. Konečným výsledkom je prevaha účinkov ozónu nad účinkami metánu, preto pozorujeme otepľovanie zemského povrchu.

Vodné pary vypúšťané lietadlami majú priamy účinok skleníkových plynov. Avšak vzhľadom na to, že dochádza k ich rýchlemu odstráneniu zrážaním, ich vplyv je malý. Pokiaľ sú však vodné pary vypustené vo veľkej nadmorskej výške, často spôsobujú tvorbu kondenzačných stôp, ktoré majú tendenciu otepľovať zemský povrch. Navyše sa z týchto kondenzačných stôp môžu vyvinúť tvz. cirrusové oblaky (oblaky pozostávajúce z ľadových kryštálov). Existuje podozrenie, že aj tieto oblaky majú výrazný vplyv na otepľovanie, ale toto tvrdenie je zatiaľ veľmi neisté.

Sulfátové a sadzové častice majú oveľa menší priamy vplyv v porovnaní s ostatnými emisiami z lietadiel. Sadze pohlcujú teplo a spôsobujú otepľovanie. Sulfátové častice odrážajú žiarenie a majú mierny ochladzovací účinok. Navyše môžu ovplyvňovať tvorbu a vlastnosti oblakov.