Z histórie fotografie
Od objavenia hníhtlače (J. Guttenberg, 1455) bola až po 400 rokoch vynájdená fotografia ako prostriedok moderného šírenia informácií obrazom. Stala sa zak prvým zástupcom masovej reprodukovateľnosti. Vznikla ako následok spojenia objavov optiky, chémie, tlače, grafiky. Francúz N. Niepce zamýšľal pôvodne zdokonaliť litografiu. Zinkovú spojku s tenkou vrstvou asfaltu vystavil pôsobeniu svetla v prístroji (camera obscura) vybavenom objektívom a vyvolal ju v zmesi petroleja a levandulového oleja. Prvé obrazy získal v roku 1822. Prvou zachovanou fotografiou je Pohľad na dvor z roku 1826 (veľkosť 20x16 cm), ktorú exponoval osem hodín. V roku 1829 sa spojil Niepce s Daguerrom a založili firmu, ktorá mala „ťažiť” zo všetkých možných výhod tohto nového „odvetvia priemyslu”. Daguerre nahradil asfalt jodidom strieborným (naparené strieborné doštičky) a objavil zdĺhavými vytrvalými pokusmi, že pary ortuti vyvolli na doskách obraz, ktorý ustálil najprv v kuchynskej soli, neskôr v tiosírane sodnom. Postu aj obraz nazval daguerrotypiou, a keď nebol sám úspešný pri komerčnom rozširovaní vynálezu, ponúkol francúzskemu štátu. Poslanci ho skutočne v snemovni zákonom prijali a verejne ohlásili 19. augusta 1839 na slávnostnom zasadaní francúzskej Akadémie. Vynález bol bez záväzkov a podmienok daný k dispozícii ľudstvu.
Louis Jacques Mandé Daguerre, majiteľ zábavného podniku Diorama v Paríži, bol uznávaný maliar. Získal fotografický obraz ktorý mal podobu malých originálov. Na postriebrených doštičkách vytvoril obrazové kompozície troch žánrov: zátišie, portrét a neskôr krajíina (najstaršia daguerrotypia je z roku 1837). 20. januára 1839 predložil Angličan Henry William Fox Talbot Kráľovskej spoločnosti vied v Londýne prvú snímku na papieri nasiaknutom roztokom chloridu strieborného (1835), vyvolanú kyselinou dubienkovou a ustálenú bromidom draselným. Postup zvaný kalotypia mal tú výhodu, že sa tal z negatívu zhotovovať ľubovľný počet kópií. Vďaka svojej reprodukovateľnosti sa stala fotografia fenoménom 19. a 20. storočia. V dôsledku zdĺhavého postupu londýnskych vedcov prepásli Angličania svoje šance. Prvenstvo získali Francúzi a epochálny vynález pod egidou priemyselného odvetvia vstúpil do do svetových dejín všetkých národov.