Žiak je nielen prijímateľ poznatkov a informácií, ale je aktívny prijímateľ, a keďže telesná výchova je činnostné vyučovanie, aj žiak musí byť aktívny v činnostiach nielen pre seba samého, ale aj pre svojho spolužiaka. Žiak týmto získava novú pozíciu, stáva sa aktívnym spolutvorcom výchovno-vzdelávacieho procesu.

Triedu ako sociálnu skupinu charakterizujú vlastnosti siete interindividuálnych vzťahov, pozícií, rolí, čo nazývame štruktúrou triedy. Jedným zo základných problémov je to, že trieda je sama nielen činiteľom ovplyvňujúcim žiakov, ale zároveň produktom, výsledkom činnosti a dispozícií. Počet žiakov v triede je významným faktorom výchovy a vzdelávania aj formovania triednej skupiny. Menšia trieda kladie na učiteľa po všetkých stránkach znesiteľnejšie a splniteľnejšie nároky. Telesná výchova je osobitne pre dievčatá a osobitne pre chlapcov. Vo výnimočných prípadoch sa vyučuje koedukovane. Na tom sú postavené i učebné osnovy. Učiteľ musí brať ohľad na toho, koho učí, ale nesmie podceňovať alebo preceňovať jedno pohlavie pred druhým. Žiak vo svojom mikroprostredí upravuje svoje správanie aj podľa vzoru jednotlivcov, ktorí sa v ňom nachádzajú. Za rozhodujúci faktor ovplyvňujúci voľbu napodobňovanej osoby sa často pokladá úspešnosť. Žiak zvyčajne napodobňuje tých spolužiakov, ktorí sú úspešní, ktorí majú vysoký skupinový status, t.j. vodcovia.

Existujú tri základné stratégie učenia: holistická (celková), serialistická (postupná), pružná (kombinácia dvoch predchádzajúcich) a na ich základe rozlišujeme typy žiakov: holisti a serialisti. Holisti sú žiaci, ktorí sa snažia uchopiť učivo ako celok. Ich doménou je učenie objavovaním a vynaliezaním. Serialisti sú žiaci, ktorí postupujú krok za krokom, prechádzajú jednotlivými časťami učiva. Títo sa delia na:

1. produktívnejší – k ďalšiemu učivu prejde iba vtedy, keď dôkladne zvládne predchádzajúce učivo. Často žiada učiteľa o radu.
2. menej produktívny – vie postupovať iba predpísaným a nacvičeným spôsobom.

Determinanty priebehu učenia podľa Mareša:

- zdatnosť žiaka (to, na čo má, čo je schopný v intelektuálnej, senzorickej a psychomotorickej oblasti)
– sebapoňatie žiaka (čo vie, že je alebo čo si myslí, že je)
– sebaúcta žiaka (ako prežíva sám seba) – vnútorný dialóg (povzbudzuje seba samého, alebo prehlbuje svoju neistotu, obavy, karhá sa za skutočné alebo vymyslené chyby).

Každý žiak má svoj individuálny štýl učenia, ktorý nie je človeku daný. Žiak si svoje učenia ani neuvedomuje, systematicky ich neanalyzuje, premyslene ich nezlepšuje. Individuálny štýl človeka nie je podmienený len vlastnosťami osobnosti, ale aj objektívnymi požiadavkami určitého typu činnosti – či ide o hru, podávanie výkonu, diskusiu, komunikáciu. Pri uplatnení štýlu učenia je teda dôležitý aj obsah učenia, pretože špecifické učivo si vyžaduje špecifické postupy pri učení, a tak ako sa človek učí, záleží aj od toho, čo sa človek učí.

Niektorí žiaci sú úzkostliví a bojazliví, agresívni alebo apatickí a nemotivovaní, nešikovní, slabí, veľa hovoria, a týmto sa stávajú pre učiteľov problémovými žiakmi. V telesnej výchove sa zvyčajne ako problémovým označuje žiak, ktorý je výkonnostne pod priemerom, čo je nesprávne. Problémového žiaka môžeme označiť teda ako žiaka, ktorý dlhodobo a úmyselne vyvoláva konflikty, ten, pre ktorého je učenie v telesnej výchove vo všeobecnosti namáhavé, ale aj väčšina pohybových činností a disciplína nezvládnuteľná, alebo ktorý pohybové operácie zvláda s ťažkosťami, stavia sa k nim veľmi bojazlivo, alebo ak akákoľvek požiadavka, situácia vyvoláva u neho provokatívne správanie, a ktorého nezaujme žiadna ponuka zo širokého telovýchovného a športového repertoáru. V telesnej výchove sa stretávame s rôznymi typmi žiakov, ktorých považujeme za problémových: - vyrušujúci žiaci, bojazliví žiaci, žiaci bez motivácie, žiaci s nízkou telesnou zdatnosťou.

Vyrušujúci žiaci – vyrušujúci žiaci môžu byť agresívni, ktorí verbálne, alebo aj fyzicky napádajú učiteľa a svojich spolužiakov, ktorí vyvolávajú hádky, robia hluk, poškodzujú náradie a náčinie, nevedia sa zmieriť s dosiahnutým výsledkom, majú iné záujmy, podceňujú a zosmiešňujú vyučovanie, učiteľa, spolužiakov, výkon, ktorí večne kritizujú a tvária sa nechápavo. Motivujúcimi faktormi žiakov k tomuto správaniu sú – získanie pozornosti, boj o moc, snaha o pomstu, vymáhanie súcitu.

Prvou reakciou učiteľa by malo byť upozornenie a neskôr stupňovanie až po uplatnenie dôsledkov – predvolanie rodičov, pohovor so školským sychológom... Vyrušujúci žiak je zo všetkých typov problémových žiakov najnebezpečnejší a vyžaduje prvoradú pozornosť a prítomnosť učiteľa pred inými typmi problémových žiakov.

Bojazliví žiaci – pôsobenie strachu na hodinách telesnej výchovy je v určitých prípadoch, kde je riziko, celkom opodstatnený, a to na obidvoch stranách dvojsmerného procesu – učiteľ aj žiak. Učiteľ ako dobrý psychológ musí už podľa tváre, pohybov rúk a celého tela spozorovať, že sa so žiakom niečo deje, už nie je spokojný, uvoľnený a pripravený na výkon, pretože emócie sa prejavujú v mimike aj pantomimike. Aj špecifické podmienky v rôznych organizačných formách vyvolávajú strach – studená a hlboká voda pri plaveckom výcviku, strmé lyžiarske svahy, šmykľavá ľadová plocha, výška náradia, môžu viesť až k vzniku fóbie. K iným činiteľom môžeme prirátať výsledky, za ktoré sa žiak hanbí a má strach z každého neúspechu, vyvyšujúce sa správanie učiteľa, čím pokoruje žiaka, ale aj chýbajúca solidarita okruhu spolužiakov a ich snaha o zosmiešnenie daného žiaka. Najneviditeľnejším miestom, kde treba hľadať schematizovanie emócií, je tvár. Ďalšími prejavmi strachu sú prílišné potenie, vlhkosť rúk, zmeny farby pokožky na tvári, krku aj rukách, zvýšená pulzová frekvencia, prerývané dýchanie, rozšírené oči, vysoký piskľavý hlas, strnulé pohyby či zbytočne veľa neuvedomelých pohybov. Strach zhoršuje pozornosť, reguláciu myslenia, vyvoláva pocity neistoty a napätia svalov. Priaznivo pôsobí povzbudenie učiteľa a spolužiakov, ohľaduplnosť, pokojná atmosféra.Žiak bez motivácie – Každý žiak prejavuje nezáujem o telesnú výchovu a šport spôsobom sebe vlastným – od otvoreného únikového spôsobu správania (nepríde na vyučovanie, vyhovára sa, rodičia mu píšu ospravedlnenky, zabúda si úbor, zašíva sa v rámci skupiny), cez vyrušovanie, provokácie, agresivitu, zosmiešňovanie až po odmietanie spolupráce a vykonávanie pohybových činností. Neprehliadnuci fenomén je strácanie záujmu o školskú telesnú výchovu s pribúdajúcim vekom a zvlášť ohraničený záujem u mládeže vo veku od 16-19 rokov. Ďalším fenoménom straty motivácie sú zmeny a posuny v škále záujmov v období puberty, vplyv skupiny v rovnakom veku, ale aj pohodlnosť, konzumný spôsob života, chýbajúca pripravenosť na pohybovú aktivitu, známky z telesnej výchovy, ale aj malý záujem rodičov o pohybové a športové výsledky svojich detí. Motiváciu na výkon značne ovplyvňuje zážitok úspechu či neúspechu. Učiteľ má pochváliť už aj čiastočný úspech a snahu a nielen talent.

Žiaci s nízkou telesnou zdatnosťou – Nie všetci žiaci sú orientovaní na podávanie pohybového výkonu. Žiaci so slabými výkonmi, najmä v motorickej oblasti, majú rôzne príčiny tohto stavu, ktoré ležia na rôznych úrovniach: vrodené a zdedené indispozície, mozgové poškodenia, poruchy CNS, nedostatok pohybu, dyspraxiu, dyskinéza, rodičovský výchovný štýl – úzkostlivý, ktorý je založený na stálom varovaní pred niečím a štýl ochranársky, kde rodič má tendenciu stále chrániť dieťa a ochraňovať. Opakované správanie u určitých žiakov nesmie učiteľ prehliadnuť a musí sa s tým zaoberať a individuálne alebo aj v prítomnosti rodičov takýto problém riešiť.

Riešenie problému sa definuje ako proces, ktorým sa odhaľuje správny sled alternatív, a ktorý vedie k cieľu alebo myšlienkovému riešeniu. Fázy riešenia problému (Kozielecki):

1. Odkrytie problému
2. Analýza problémovej situácie
3. Utváranie návrhov riešenia – hypotézy, metódy (produktívna fáza)
4. verifikácia návrhov

Učiteľ musí riešiť problémové situácie vzniknuté na vyučovacej hodine, musí znižovať počty problémových žiakov a odstraňovať problémy pre žiakov. Učitelia telesnej výchovy by mali:

- rešpektovať potreby jednotlivcov na vyučovaní
- dávať pozor a sledovať všetkých žiakov – ak učiteľ stojí, má si vybrať správne postavenie v telocvični
- udržiavať kontakt očami so žiakmi bez rozdielu so všetkými, nie len s jedným žiakom – všetci žiaci sú dôležití a hodní pohľadu
- motivovať svojich žiakov
- využiť diferenciáciu na vyučovaní
- redukovať úzkosť a defenzívnosť, pomáhať prekonávať rozpaky
- rozdeľovať úlohy na časti, vytyčovať optimálne, splniteľné ciele
- vytvoriť informačný záznam o rušivom a nevhodnom správaní jednotlivých žiakov
- nepoužívať telesné tresty, ktoré sú v telesnej výchove také obľúbené – "daj si desať kľukov"
- počúvať žiakov, ale nenechať ich, aby si testovali, čo všetko si môžu k učiteľovi dovoliť, žiaci majú právo sa pýtať, ak niečomu nerozumejú
- nedovoliť vyrušovanie sa žiakov navzájom
- vyžadovať od žiakov ticho, keď učiteľ vysvetľuje
- vyžadovať primeranú úctu voči sebe a žiakmi navzájom
- neoceňovať len výkon, dať žiakom poznať, že aj snaha sa cení
- vytvoriť si signály (aj píšťalkou)
- dohodnúť sa so žiakmi, napísať si s nimi zmluvu a stanoviť si základné pravidlá na vyučovaní telesnej výchovy

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Žiak vo výchovno-vzdelávacom procese v telesnej výchove