Priame a rotačné pohyby ťažiska a bedier

Účinnosť väčšiny techník v karate závisí okrem iného aj od toho, kde sa v okamihu techniky nachádza ťažisko tela a akým spôsobom sa toto ťažisko pohybuje. Aj tu platia určité zákonitosti, ktoré možno všeobecne aplikovať na každú techniku karate:

1. Čím nižšie je položené ťažisko v určitom okamihu, tým je telo stabilnejšie.
2. S predchádzajúcim bodom súvisí, že čím je ťažisko v okamihu dopadnutia techniky nižšie, tým je táto technika relatívne silnejšia (napr. údery z nižšieho postoja sú tvrdšie).
3. Ak sa položí zvislá rovina, na ktorej leží bod dopadu úderu či kopu a oporný bod (chodidlo nohy znášajúcej energiu nárazu), ťažisko tela by malo byť tiež bodom na tejto rovine. Vtedy je technika najtvrdšia. Aj dráha príslušnej techniky by mala ležať na tejto rovine.
4. Ak sa počas vykonávanej techniky ťažisko pohybuje (pri údere alebo kope), má sa pohybovať v smere tejto techniky. Vtedy je technika najtvrdšia.
5. Čo sa týka väčšiny techník, ktoré sa vykonávajú v postoji, platí, že pohyb ťažiska smerom dolu zosilňuje techniku, smerom nahor ju oslabuje. Platí zásada, že ťažisko by sa malo pohybovať v horizontálnej rovine a nemeniť výšku.
6. Kolmica spustená z ťažiska by mala dopadať – opäť kvôli stabilite – čo najďalej od oporného bodu v smere dopadu techniky.

Veľké percento techník v karate čerpá najväčšiu časť svojej sily z rotačného pohybu bokov. Tento rotačný pohyb je vykonávaný pomocou svalstva nôh a sedacích svalov. Pohyb sa najskôr začína rotáciou bokov. Z tohoto počiatočného pohybu potom vychádza samotný pohyb končatiny. Konkrétne načasovanie rotačnej akcie bokov je rozličné v závislosti od konkrétnej techniky, ktorú vykonávame. Väčšinou sa začína pohyb akciou bokov, pri ktorej vzniká určitý „sklz“, oneskorenie udierajúcej končatiny, ktorá v nasledujúcom okamihu prudko akceleruje. Pohyb bokov a udierajúcej končatiny je potom synchrónny. Je žiaduce, aby boky dokončovali rotačný pohyb súčasne s úderov, pretože ak sa samotný úder oneskorí za rotáciou bokov, stráca vysoké percento prieraznej sily, ktorá je akumulovaná práve v tejto rotácii. V tréningovom procese platí pravidlo, že najskôr treba nacvičovať rotáciu bokov a samotné techniky - údery, kryty, seky – nadväzovať.

Dýchanie v karate

Dýchanie a jeho synchronizácia s vykonávanými pohybmi predstavuje kľúčovú črtu techniky karate. Názory na techniku dýchania sú v rozmanitých školách rozličné, všetky majú svoje plus a mínus. Tajomstvo dýchacích cvičení v severočínskych školách spočívalo v krátkom nádychu a v predĺženom výdychu. Dnes sa ukazuje, že skrátenie nádychu asi nie je dobrým odporúčaním, pretože okrem zhoršenia zásobenia kyslíkom, súvisí i s negatívne orientovaným citovým ladením (strach). Technika dýchania v karate plní tri funkcie:

1. Synchronizovanie výdychovej fázy cyklu s aktívnym pohybom je zdrojom sily pri dopade techniky na prekážku. Aktívny prudký výdych sa spája, resp. vykonáva prostredníctvom prudkého stiahnutia brušných svalov, čo poskytuje na jednej strane spevnenie trupu do kompaktného celku a na druhej strane to umožňuje rýchlejší začiatok pohybu. Úder vykonaný počas nádychovej fázy je slabší.

2. Synchronizovanie výdychovej fázy s aktívnym pohybom je zdrojom lepšej akcelerácie úderu či kopu. Príčinou je facilitačný, stimulujúci účinok, ktorý sa prejavuje počas výdychovej fázy na fázických svalových vláknach – čiže na tých, ktoré zodpovedajú za dynamiku a započatie pohybu. Zároveň sú tlmené tonické vlákna (udržujúce polohu, napätie).

3. Dýchacie cvičenia majú pri pravidelnom cvičení účinok na psychiku. Účinok, ktorý majú mať špeciálne dýchacie cvičenia, spočíva v upokojení, stabilizovaní citového prežívania a pri dlhoročnom cvičení i vo vytvorení, resp. dovytvorení vhodných osobnostných charakteristík – opäť v oblasti emocionality.

Spotreba kyslíka sa môže zvýšiť až na 5,5 – 6,5 l/min (0,09-0,11 l/s) pri intenzívnych telesných cvičeniach dobre trénovaných kartistov, teda vyše 20–násobne. Pľúcna ventilácia môže dosahovať 150 až 200 l/min (2,5 – 3,3 l/s). Množstvo vylúčeného oxidu uhličitého sa môže zvýšiť až na hodnoty okolo 8,01 l/min (0,13 l/s) pri intenzívnom zaťažení. Frekvencia dýchania v pokoji sa vplyvom tréningu znižuje v jednotlivých prípadoch až na 6-8 dychov za minútu (0,1 – 0,13 s).

Vypudzovanie krvi do krvného obehu je hlavnou funkciou srdcovej činnosti. Do veľkého krvného obehu z ľavej komory sa jednou systolou vypudí 70ml. V pokoji sa u človeka prepumpuje za minútu prakticky všetka krv a minútový objem je asi 5l. Pri veľkých športových výkonoch sa minútový objem zvýši až na 25l, u vysoko trénovaných karatistov až na 40l.

Pri zaťažení svalstvo vytvára asi 70% celkovej zvýšenej produkcie tepla a vnútorné orgány asi 30% tepla. Teplota pracujúcich svalov môže dosahovať hodnotu 42 C. Pri svalovej práci sa potenie zvyšuje a rýchlosť vytvárania potu sa môže zvyšovať až na 2-3 litre za hodinu. Nadmerné vylučovanie spôsobuje dehydratáciu organizmu.