Cvičenia s medicinbalmi (plné lopty) majú prevažne posilňujúci charakter. Kladú zvýšené požiadavky na telesnú kondíciu cvičencov, ktorú súčasne výrazne ovplyvňuje. Použitie v telovýchovnej praxi, a to ako v základnej telesnej výchove, tak aj v športovom tréningu a v rôznych formách pohybovej rekreácie, neustále narastá. Je to predovšetkým preto, že cvičenia s medicinbalmi umožňujú regulovať intenzitu zaťaženia, pričom účinnosť cvičení je značná v pomerne krátkej dobe, ale súčasne vnáša do telovýchovného procesu emocionálne prvky. Cvičenia sú zábavné, umožňujú súťaživosť a zvyšujú aktivitu cvičencov, súčasne však od nich vyžaduje húževnatosť, sústredenosť a disciplinovanosť. Cvičenci preukazujú nielen svoju silu, ale aj obratnosť, koordináciu, celkovú pohyblivosť, postreh a reakciu a súčasne aj cit pre kolektívnu spoluprácu.

Využitie medicinbalov je mnohostranné, predovšetkým ich používame na rozvoj dynamickej sily. Hmotnosť medicinbalov (od 1-5 kg) musí zodpovedať veku cvičencov, ich telesnej a technickej vyspelosti. Použitie príliš ťažkých medicinbalov u začiatočníkov by mohlo mať škodlivé účinky. Školské osnovy odporúčajú užívať u 15-17 ročných chlapcov 3-4 kg medicinbaly, u dievčat rovnakého veku 2-3 kg medicinbaly. Pre mládež do 14 rokov a pre ženy stredného veku používame 1-2 kg medicinbaly. V špeciálnej športovej príprave je možné použiť aj medicinbaly ťažšie než 5kg.

Medicinbaly využívame predovšetkým ku gymnastickým cvičeniam jednotlivcov a dvojíc a k hádzaniu. Je treba voliť nielen spôsoby známe zo športových hier, ale zaraďujeme aj také, ktoré zvyšujú fyziologickú hodnotu – hádzať možno v nízkych základných polohách (kľak, sed, ľah), čelom, bokom aj chrbtom k sebe, možno hádzať viacej medicinbalov naraz a pod. Medicinbaly používame aj ako bremeno pri nosení, ako prekážky, v hrách a pri úpoloch. V špeciálnej príprave hmotnosť medicinbalov zvyšujeme, stupňujeme obtiažnosť a zložitosť cvikov, ich tempo aj dávkovanie.

Pre úvodnú časť cvičebnej jednotky je najvhodnejšie, aby mal každý cvičenec jeden medicinbal, cvičenie má potom rýchlejší spád. To však neznamená, že by sme nemali zaradiť cvičenia s medicinbalmi do úvodnej časti aj pri menšom počte medicinbalov. V takom prípade rozdelíme cvičencov do dvojíc, trojíc alebo skupín a volíme také cvičenia, pri ktorých sa medicinbal rýchlo dostáva od jedného k druhému, aby cvičenci boli neustále v činnosti.

Cvičenia s medicinbalmi je potrebné dobre zvládnuť organizačne, aby nedochádzalo k zbytočným úrazom. Najmä pri hádzaní a chytaní medicinbalov je potrebné, aby cvičenci mali dostatok miesta, aby vykonávali cvičenia súčasne a pritom dávali pozor, aby nehodili medicinbal do iného cvičenca. K zraneniu možno dôjsť aj ku
chybnom chytaní medicinbalu. Preto neustále zdôrazňujeme zásady správneho chytania – proti medicinbalu vystreté paže s prstami vejárovite roztiahnutými, po dotyku medicinbalu prstov pružné stiahnutie paží späť a stlmenie medicinbalu.