Metodika rozvoja koordinačných schopností

Hoci koordinačné schopnosti sú geneticky podmienené, môžeme ich systematickým rozvíjaním podstatne zlepšiť. V basketbale, kde o výsledku činností hráča rozhodujú milimetre a milisekundy, je nevyhnutné dosiahnuť majstrovstvo prostredníctvom zámerného rozvoja rozhodujúcich koordinačných schopností uplatnením špecifických prostriedkov a metód ich rozvoja. Rozvoj koordinácie zabezpečuje iba neustále zvyšovanie koordinačnej náročnosti cvičení. Rozvoj koordinačných schopností sa môže realizovať viacerými prostriedkami a metódami:

- obmieňanie vykonávania pohybu, jeho jednotlivých častí, celkového rytmu, rozsahu pohybov, uplatnenia sily atď.
- zmena vonkajších podmienok (rôzna veľkosť a hmotnosť lôpt), zmena veľkosti plochy ihriska, zmena počtu hráčov na ihrisku, zmena počtu lôpt v hre, zmena prostredia
- vykonávanie cvičenia (herných činností) v maximálnej rýchlosti
- variácia príjmu informácií (príjem optických, kinestetických a zvukových signálov – informácií), postupné vylúčenie niektorých analyzátorov (napr. vizuálnu informáciu zaviazaním očí – dribling)
- zaradenie činností po predchádzajúcom zaťažení (napr. po posilňovaní, alebo na konci tréningovej jednotky, v sťažených podmienkach – napr. „hendikepový zápas”)
- opakované vykonávanie koordinačne náročných činností v stále sa meniacich podmienkach:

a) zmenou vykonávaného cvičenia (zmenou východiskových a cieľových polôh, zmenou smeru pohybu a tempa pohybu, zmenou vynakladanej sily
b) variabilnosťou podmienok cvičenia (zmenou hmotnosti, veľkosti, povrchu lopty, povrchu ihriska a vonkajších podmienok)

Pri rozvoji koordinačných schopností je potrebné dodržiavať nasledovné zásady:

- používať bohatý zásobník cvičení, cvičenia realizovať v menšom počte sérií a opakovaní, v rôznych obmenách a meniacom sa prostredí
- uprednostňovať zložitejšie, koordinačne náročnejšie cvičenia, napr. asymetrické alebo také, ktoré rozvíjajú súmerne pravú a ľavú časť tela
- vysoko účinné sú komplexné cvičenia vykonávané na základe napodobovania alebo pohybovej motivácie
- dôležitá je aj kontrola vlastných pohybových činností
- preferujeme herné a súťaživé formy, pričom je treba cvičenie striedať s primeraným odpočinkom, pretože nahromadená kyselina mliečna narušuje presnosť vykonania jemných pohybových štruktúr
- koordinačné cvičenia majú byť svojou štruktúrou blízke danej športovej hre
- cvičenie, ktoré hráč dokonale zvládne (vykonáva ho bez vedomej kontroly), prestáva byť prostriedkom rozvoja koordinačných schopností
- uplatňuje sa opakovacia metóda
- vykonávanie koordinačných cvičení vyžaduje maximálnu koncentráciu pozornosti, trpezlivosť a snahu vykonávať cvičenia rýchlo – v kondičnom nasadení – a presne

Rozvoj koordinačných schopností prebieha v troch etapách:

1. V prvej etape dochádza k zdokonaľovaniu priestorovej presnosti a koordinácie pohybov, pričom nie je dôležitá rýchlosť vykonania činnosti, ale jej presnosť.
2. Druhá etapa predpokladá súčasne so zdokonalením priestorovej presnosti a koordinácie pohybov skracovať čas vykonania pohybových činností, zvyšovať efektivitu a presnosť.
3. Tretia etapa je vlastne sťažením druhej a súvisí so zdokonaľovaním schopnosti vykonávať pohyby presne a rýchlo v neustále sa meniacich podmienkach cvičenia.

Na základe výskumov nemeckých špecialistov možno stanoviť najpriaznivejšie obdobia pre rozvoj jednotlivých koordinačných schopností, kedy budú dosahovať prírastky najväčšie hodnoty za najkratšie časové obdobie:

Orientačná schopnosť: 9 až 14 rokov
Rytmická schopnosť: 8 až 11 rokov
Rovnováhová schopnosť: 8 až 12 rokov
Reakčná schopnosť: 8 až 11 rokov
Kinesteticko–diferenciačná schopnosť: 6 až 9 rokov

Možno povedať, že najpriaznivejšie sú obdobia v prvom až piatom ročníku základnej školy, a potom až po prekonaní puberty. Na prvom stupni dostávajú žiaci pohybovo–koordinačný základ, na ktorom potom v priebehu svojho pohybového zdokonaľovania stavajú svoje majstrovstvo. Nesmie sa však zabúdať na súčasné zdokonaľovanie koordinačných schopností a nácvik pohybových zručností, hlavne neskôr, v období stredného školského veku.
Koordinačné schopnosti sa v detskom (žiackom) veku najlepšie rozvíjajú hravou a súťaživou formou.