Všeobecná charakteristika koordinačných schopností

Koordinačné schopnosti sa charakterizujú ako komplexné, relatívne samostatné predpoklady výkonovej regulácie pohybových činností, ktoré vznikajú a rozvíjajú sa v pohybových činnostiach na základe dominantne zdedených, ale ovplyvniteľných neurofyziologických funkčných mechanizmov (preto sú v značnej miere trénovateľné).

Sú to teda predpoklady, ktoré podmieňujú precízne riadenie a reguláciu pohybov, ktoré umožňujú dokonale, či menej dokonale zvládnuť racionálnu športovú techniku, jej ďalšie zdokonaľovanie ako aj prispôsobovanie meniacim sa podmienkam. Delia sa na orientačnú, rytmickú, rovnováhovú, reakčnú a kinesteticko – diferenciačnú schopnosť. Koordinačné schopnosti úzko súvisia s kondičnými (silovými, rýchlostnými, vytrvalostnými schopnosťami). Kondičné predpoklady sú nevyhnutnou podmienkou pre efektívnu realizáciu pohybového potenciálu prostredníctvom koordinačných schopností. Úroveň koordinačných schopností podmieňuje kvalitu športovej techniky. Čím je ich úroveň vyššia, rýchlejšie športovec zvládne techniku športovej činnosti a dokáže ju lepšie prispôsobiť rýchlo sa meniacim podmienkam. Uvedené základné koordinačné schopnosti treba rozvíjať komplexne už od etapy športovej prípravy, pretože čím skôr sa rozvinú jednotlivé koordinačné schopnosti na patričnú úroveň, tým viac času bude možné sa venovať rozvoju ostatných faktorov športového výkonu (kondičným schopnostiam, taktike atď.).

Najintenzívnejší prirodzený rast prebieha medzi 4 až 5 rokom života. Toto obdobie v živote sa volá „zlatý vek”, najmä z hľadiska tempa rozvoja koordinačných schopností. Keď je v tomto období pôsobenie na koordinačné schopnosti cieľavedomé, tak už v 7-10 roku má dieťa vysokú úroveň ich rozvoja. Je dokázané, že u chlapcov je úroveň rozvoja koordinačných schopností s vekom vyššia ako u dievčat. Optimálne predpoklady na rozvoj koordinačných schopností sú od 5 do 16-17 rokov.

Rozvoj koordinačných schopností prebieha pomalšie ako kondičných. Prvé zmeny v úrovni koordinačných schopností sa prejavia po 8-10 týždňoch systematického tréningu.

Charakteristika základných koordinačných schopností

Orientačná schopnosť

Je to schopnosť určiť a zmeniť polohu a aj riadiť pohyby tela v priestore a čase v súlade s vonkajším prostredím alebo pohybujúcim sa predmetom (lopta, spoluhráč, súper). Orientačná schopnosť má pre basketbalistu veľký význam. Basketbalista musí určiť a meniť polohu vo vzťahu k vonkajšiemu priestoru vymedzenému čiarami ihriska, ďalej má prihliadať na veľký počet statických a pohybujúcich sa bodov (koše, lopta, spoluhráč, súper...) a rýchlo analyzovať situáciu, ktorá sa veľmi rýchlo mení. Pre dobrú orientačnú schopnosť má veľký význam hlavne zrakový, vestibulárny analyzátor a pohybové skúsenosti.

Rytmická schopnosť

Je to schopnosť prispôsobiť pohyby danému (vonkajšiemu) rytmu, resp. realizovať vlastný účelný (vnútorný) rytmus. Prevažne ide o vnímanie akustického, často hudobného alebo vizuálne udávaného rytmu, ktorý treba realizovať v pohybovej činnosti. Rytmická schopnosť hráča sa v basketbale prejavuje hlavne v schopnosti vykonania rytmickej pohybovej činnosti (dvojtakt), zladenia rytmu pohybu hráča s rytmom pohybu loptu.

Rovnováhová schopnosť

Je to schopnosť udržať telo v rovnovážnej polohe, resp. túto polohu obnoviť, ak je narušená vplyvom vonkajších síl. Rozoznávame statickú rovnováhu, teda schopnosť udržať rovnováhu v relatívne pokojnom postoji, a dynamickú rovnováhu, t.j. schopnosť udržať a obnoviť rovnováhu pri rýchlych a rozsiahlych zmenách polohy tela. V basketbale sa uplatňuje táto schopnosť hlavne pri opakovaných doskokoch pod košom.

Reakčná schopnosť

Je to schopnosť rýchlo začať a realizovať účinnú pohybovú akciu na určitý signál – podnet (zrakový, zvukový, taktilný). Ide spravidla o reakciu vo vhodnom okamihu a adekvátnou rýchlosťou (v basketbale maximálnou rýchlosťou). V basketbale hráč reaguje spravidla na optický signál (pohyb súpera, vlastného hráča, signál spoluhráča, trénera...) alebo na zvukový signál. Na podnet reaguje neštandardnou pohybovou činnosťou, kde reaguje výberovo, to znamená, že z určitého počtu možností musí zvoliť v rýchlosti tú najvhodnejšiu a najúčelnejšiu.

Kinesteticko-diferenciačná schopnosť

Je to schopnosť umožňujúca dosiahnuť súlad medzi jednotlivými pohybovými fázami a medzi pohybmi jednotlivých častí tela. Prejavuje sa v presnosti a ekonomickosti pohybov, čo si vyžaduje dokonalú diferencovanosť časových, priestorových a dynamických parametrov pohybových činností. V basketbale sa táto schopnosť prejavuje hlavne pri driblingu, ktorý sa vykonáva bez sledovania lopty zrakom a tiež pri streľbe, kde hráč musí mať tzv. pocit lopty, alebo v presnej a časovo vhodnej prihrávke.Príklady cvičení zamerané na analytický rozvoj jednotlivých koordinačných schopností:

Reakčná schopnosť

– mierny stoj rozkročný, predpažiť v rukách lopta. Pustiť loptu a skôr, než padne na zem, ju chytiť.
- stoj rozkročný, predpažiť, v rukách lopta. Hodiť loptu o zem tak, aby sa odrazila popod nohy vzad. Vykonať obrat a loptu chytiť.
- mierny stoj rozkročný, predpažiť dole, v rukách lopta. Vyhodiť loptu dopredu hore, urobiť kotúľ vpred, vyštartovať a chytiť loptu.
- cvičenci vytvoria kruh, rozostupy 2-3 m, každý má loptu s výnimkou jedného, ktorý má dve. Uvedený hráč 1 z lôpt prihrá ľubovoľnému partnerovi, ktorý prv než prihrávku spracuje, prihrá svoju loptu ľubovoľnému partnerovi atď.

Kinesteticko-diferenciačná schopnosť

– hodiť loptu o stenu tak, aby po odraze dopadla do pásma vyznačeného na zemi
- dvojica proti sebe na vzdialenosť 6-8 m, medzi nimi lavička. Prihrávky odrazom od lavičky.
- žonglovanie súčasne s dvoma loptami

Orientačná schopnosť

– dvojice hráčov s loptami sa voľne pohybujú na ihrisku (jeden na jednej a druhý na druhej polke ihriska). Na signál všetci položia loptu na zem, zorientujú sa a prebehnú čo najrýchlejšie k lopte partnera.
- štvorice hráčov, jeden má loptu, ostatných označíme číslami. Hráči sa voľne pohybujú po ihrisku. A - vedie loptu. Tréner vyvolá ľubovoľné číslo, hráč A sa musí rýchlo zorientovať a vymeniť si prihrávku s označeným hráčom.

Rovnováhová schopnosť

- statická – rýchle zabrzdenie z behu a zaujatie okamžitej rovnovážnej polohy
- dynamická – chôdza a beh po lavičke po predchádzajúcom zaťažení vestibulárneho aparátu (5 kotúľov vpred, 5 obratov o 360 stupňov, váľanie sudov)
- chôdza a beh po šikmej lavičke, sklon 20-30 stupňov.

Rytmická schopnosť

– skoky cez švihadlo v rozličnom tempe
- kombinácie hádzania, chytania a dopadu lôpt v rôznom tempe
- skoky a hody do zón
- cvičenia s prihrávkami na mieste a v pohybe, s obmenou tempa a vzdialenostiMetodika rozvoja koordinačných schopností

Hoci koordinačné schopnosti sú geneticky podmienené, môžeme ich systematickým rozvíjaním podstatne zlepšiť. V basketbale, kde o výsledku činností hráča rozhodujú milimetre a milisekundy, je nevyhnutné dosiahnuť majstrovstvo prostredníctvom zámerného rozvoja rozhodujúcich koordinačných schopností uplatnením špecifických prostriedkov a metód ich rozvoja. Rozvoj koordinácie zabezpečuje iba neustále zvyšovanie koordinačnej náročnosti cvičení. Rozvoj koordinačných schopností sa môže realizovať viacerými prostriedkami a metódami:

- obmieňanie vykonávania pohybu, jeho jednotlivých častí, celkového rytmu, rozsahu pohybov, uplatnenia sily atď.
- zmena vonkajších podmienok (rôzna veľkosť a hmotnosť lôpt), zmena veľkosti plochy ihriska, zmena počtu hráčov na ihrisku, zmena počtu lôpt v hre, zmena prostredia
- vykonávanie cvičenia (herných činností) v maximálnej rýchlosti
- variácia príjmu informácií (príjem optických, kinestetických a zvukových signálov – informácií), postupné vylúčenie niektorých analyzátorov (napr. vizuálnu informáciu zaviazaním očí – dribling)
- zaradenie činností po predchádzajúcom zaťažení (napr. po posilňovaní, alebo na konci tréningovej jednotky, v sťažených podmienkach – napr. „hendikepový zápas”)
- opakované vykonávanie koordinačne náročných činností v stále sa meniacich podmienkach:

a) zmenou vykonávaného cvičenia (zmenou východiskových a cieľových polôh, zmenou smeru pohybu a tempa pohybu, zmenou vynakladanej sily
b) variabilnosťou podmienok cvičenia (zmenou hmotnosti, veľkosti, povrchu lopty, povrchu ihriska a vonkajších podmienok)

Pri rozvoji koordinačných schopností je potrebné dodržiavať nasledovné zásady:

- používať bohatý zásobník cvičení, cvičenia realizovať v menšom počte sérií a opakovaní, v rôznych obmenách a meniacom sa prostredí
- uprednostňovať zložitejšie, koordinačne náročnejšie cvičenia, napr. asymetrické alebo také, ktoré rozvíjajú súmerne pravú a ľavú časť tela
- vysoko účinné sú komplexné cvičenia vykonávané na základe napodobovania alebo pohybovej motivácie
- dôležitá je aj kontrola vlastných pohybových činností
- preferujeme herné a súťaživé formy, pričom je treba cvičenie striedať s primeraným odpočinkom, pretože nahromadená kyselina mliečna narušuje presnosť vykonania jemných pohybových štruktúr
- koordinačné cvičenia majú byť svojou štruktúrou blízke danej športovej hre
- cvičenie, ktoré hráč dokonale zvládne (vykonáva ho bez vedomej kontroly), prestáva byť prostriedkom rozvoja koordinačných schopností
- uplatňuje sa opakovacia metóda
- vykonávanie koordinačných cvičení vyžaduje maximálnu koncentráciu pozornosti, trpezlivosť a snahu vykonávať cvičenia rýchlo – v kondičnom nasadení – a presne

Rozvoj koordinačných schopností prebieha v troch etapách:

1. V prvej etape dochádza k zdokonaľovaniu priestorovej presnosti a koordinácie pohybov, pričom nie je dôležitá rýchlosť vykonania činnosti, ale jej presnosť.
2. Druhá etapa predpokladá súčasne so zdokonalením priestorovej presnosti a koordinácie pohybov skracovať čas vykonania pohybových činností, zvyšovať efektivitu a presnosť.
3. Tretia etapa je vlastne sťažením druhej a súvisí so zdokonaľovaním schopnosti vykonávať pohyby presne a rýchlo v neustále sa meniacich podmienkach cvičenia.

Na základe výskumov nemeckých špecialistov možno stanoviť najpriaznivejšie obdobia pre rozvoj jednotlivých koordinačných schopností, kedy budú dosahovať prírastky najväčšie hodnoty za najkratšie časové obdobie:

Orientačná schopnosť: 9 až 14 rokov
Rytmická schopnosť: 8 až 11 rokov
Rovnováhová schopnosť: 8 až 12 rokov
Reakčná schopnosť: 8 až 11 rokov
Kinesteticko–diferenciačná schopnosť: 6 až 9 rokov

Možno povedať, že najpriaznivejšie sú obdobia v prvom až piatom ročníku základnej školy, a potom až po prekonaní puberty. Na prvom stupni dostávajú žiaci pohybovo–koordinačný základ, na ktorom potom v priebehu svojho pohybového zdokonaľovania stavajú svoje majstrovstvo. Nesmie sa však zabúdať na súčasné zdokonaľovanie koordinačných schopností a nácvik pohybových zručností, hlavne neskôr, v období stredného školského veku.
Koordinačné schopnosti sa v detskom (žiackom) veku najlepšie rozvíjajú hravou a súťaživou formou.Diagnostika koordinačných schopností

Pri zisťovaní koordinačných schopností sa najčastejšie hodnotia tieto znaky pohybu – presnosť a amplitúda pohybu, deficit času, neobvyklé polohy, náhle zmeny situácie a pod. Vykonávanie koordinačne zložitých pohybov prináša často tzv. psychické napätie. Jeho vonkajšími prejavmi sú trhanosť pohybu, zhoršenie techniky pohybu. Koordinačné schopnosti podobne ako ostatné pohybové schopnosti nie sú merateľné priamo, ale len nepriamo. Problémy s ich diagnostikou vyplývajú z nedokonalosti motorických testov, čo má zase svoju príčinu v podstate a charaktere koordinačných schopností. Sú to zložité, komplexné kvality, ktoré majú značne členitú štruktúru. Počet koordinačných schopností je vysoký, v literatúre sa ich uvádza vyše 30 druhov.

Pri testovaní koordinačných schopností sa uplatňuje pozorovanie a najmä rôzne laboratórne i terénne testy s využitím rôznych prístrojov (reakciomery, rytmomery, stabilometre). Spoľahlivosť testov kolíše od 0,3 do 0,95. Obyčajne sa vyžaduje väčší počet pokusov. Výsledky testov ovplyvňujú rôzne rušivé vplyvy. Horšie je to s platnosťou testov, pretože testy koordinačných schopností majú vyššiu komplexitu, čo znamená, že sa zisťuje viac schopností naraz. Iné testy sú zase natoľko špecifické, že dávajú len malú možnosť zovšeobecnenia. Preto sa v praxi konštruujú samostatné testové batérie koordinačných schopností. Interpretácia výsledkov testov koordinačných schopností je zložitejšia a náročnejšia ako v oblasti kondičných schopností. V testoch sa totiž objavujú aj ďalšie vnútorné činitele, najmä zručnosti, návyky, ktoré sú už produktom učenia, tréningu. Najľahšie sa merajú schopnosti rovnováhové a reakčné. Často sa medzi testy koordinačných schopností zahŕňajú aj testy skúmajúce pohybové nadanie, pohybovú učenlivosť.

Testovanie koordinačných schopností v basketbale

Medzi najbežnejšie sa používajúce testy koordinačných schopností patria tieto:

Testy reakčnej schopnosti:

- beh na vzdialenosť 3 m zo stoja spojného chrbtom do smeru behu po dotyku zeme oboma rukami a obrate 180º
- beh po kríži (rameno kríža je 3 m dlhé) a výsledný čas delíme 8 a porovnáme s výsledkom testu beh na 3 m po obrate (zisťujeme komplexnú reakčnú schopnosť).

Čím menší je rozdiel medzi testami, tým je reakčná schopnosť lepšia

-test výberovej reakcie - test reakcie na letiacu loptu sprava alebo zľava (zasvietenie svetla vpravo alebo vľavo)

Testy rytmickej schopnosti:

- prebehy cez kruhy na 30 m (kruhy sú rozložené v nepravidelných intervaloch)
- výsledok predchádzajúceho testu porovnáme s behom na 30 m bez kruhov. Čím bude menší rozdiel medzi výkonmi, tým lepšia bude rytmická schopnosť
- preskoky švihadla bez alebo s medziskokom (test schopnosti udržiavania tempa)

Testy kinesteticko–diferenciačnej schopnosti:

- hádzanie lopty oboma rukami obojruč od pŕs na presnosť do terča
- zoskoky z vyvýšeného miesta na presnosť doskoku (po zoskoku z 1 m vysokej švédskej debny snaha doskočiť pätami čo najbližšie k čiare nakreslenej vo vzdialenosti 1 m od švédskej debny)

Test orientačnej schopnosti:

- vejár (beh na signál k 5 plným loptám očíslovaným nepravidelne od 1 do 5 pričom poradie čísel, ku ktorým hráč beží a má sa dotknúť vyvoláva tréner

Testy rovnováhovej schopnosti

- plameniak
- stoj na 1 nohe, predpažiť, oči zatvorené

Batéria všeobecných koordinačných testov

- člnkový beh 3 x 10 m (beh na 30 m sa porovnáva s člnkovým behom)
- tri kotúle vpred na čas
- hod tenisovou loptičkou silnejšou rukou zo sedu roznožného na zemi na vzdialenosť
- hod tenisovou loptičkou na presnosť zo sedu roznožmo na zemi (polovičná vzdialenosť z hodu na maximálny výkon)
- dribling basketbalovou loptou preferovanou rukou so zmenou smeru pohybu

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Rozvoj koordinačných schopností v basketbale