Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Ročný tréningový cyklus a mikrocyklus v basketbale

Ročný tréningový cyklus (RTC)

Ročný tréningový cyklus je charakterizovaný ako základná jednotka dlhodobej tréningovej činnosti. Súvislú jednoročnú prípravu v basketbale delíme na prípravné, hlavné (súťažné) a prechodné obdobie. Každé obdobie má v rámci systematickej výstavby výkonnosti svoj špecifický cieľ, z ktorého sa odvodzujú jednotlivé úlohy, prostriedky a štruktúra zaťaženia.

Prípravné obdobie

Podľa cieľov a úloh možno toto obdobie rozdeliť na dva cykly. V priebehu prvého (máj, jún) pozvoľna zvyšujeme zaťaženie športovca a vytvárame telesné, technické, taktické, intelektuálne a psychické predpoklady pre vyššiu výkonnosť v basketbale. V priebehu druhého cyklu (august, september), ktorý bezprostredne prechádza do hlavného obdobia, záleží na tom, aby sa jednotlivé zložky stavu trénovanosti harmonicky spájali, a tým sa budoval súťažný výkon. Úlohy prvého cyklu sa ďalej rozvíjajú, ale tréning dostáva špeciálnejšiu podobu. Znižuje sa objem kondičného tréningu v prospech účinných špeciálnych cvičení a zvyšuje sa podiel tréningových a priateľských stretnutí. Celkový objem zaťaženia je približne dodržovaný, mala by sa však podstatne rýchlejšie zvyšovať intenzita zaťaženia u špeciálnych cvičení.

Na tréningoch a výsledkoch, dosiahnutých v prípravnom období, sú priamo závislé výsledky hlavného obdobia. Ak hráč nedosahuje v priebehu hlavného obdobia lepšie výsledky ako na začiatku, stagnuje, alebo sa dokonca zhoršuje, je to známka chýb prípravného obdobia. Buď bola intenzita príliš rýchlo stupňovaná, alebo podiel špecifického zaťaženia v zápase, bol príliš veľký, alebo sa príliš rýchlo znížil celkový objem zaťaženia ku koncu prípravného obdobia a na začiatku hlavného obdobia. Na začiatku prípravného obdobia je podiel kondičného tréningu pomerne vysoký (60-65%) a klesá ku koncu obdobia. V hernom nácviku sa zameriavame na odstraňovanie individuálnych nedostatkov a na zlepšovanie určených činností podiel cca (25-30%). Objem nácviku a tréningu systémov a kombinácií sa pohybuje od 10-15% na začiatku obdobia až na 50-55% na jeho konci.

Hlavné obdobie 

Jeho hlavnou úlohou je optimálne rozvíjanie a stabilizácia herného výkonu a dosiahnutie čo najlepších výsledkov v súťaži. Zaťaženie hráča je v tomto období vysoké. Hlavným určujúcim činiteľom plánovania sú zápasy. Hrajú nezameniteľnú úlohu v procese zvyšovania výkonnosti. Sú najdôležitejším činiteľom realizácie športových možností každého hráča a ďalšieho zvyšovania jeho úrovne. Objem nácviku a tréningu sa v hlavnom období stabilizuje (u družstiev dospelých 1. ligy napr. na 4 kolektívne a 3-4 individuálne tréningy týždenne), intenzita zaťaženia kolíše v jednotlivých mikrocykloch. Mala by sa však pohybovať okolo maxima po celú dobu hlavného obdobia.

Kondičný tréning má v tomto období charakter bezprostrednej prípravy k súťažiam a je zameraný k dosiahnutiu maximálnej špeciálnej trénovanosti a k udržaniu športovej formy. Zvláštna pozornosť sa venuje špeciálnym prípravným cvičeniam aj intenzite používaných herných cvičení, ktoré sú v priamom vzťahu k taktickým koncepciám hry družstva. Používame aj všeobecne rozvíjajúce cvičenia ako prostriedok k aktívnej regenerácii a k zvyšovaniu aeróbnej kapacity organizmu. Herný nácvik a tréning je zameraný v prvom rade na plánované zápasy, v druhom rade na plnenie plánovaných dlhodobých úloh. V psychologickej príprave má zvláštny význam bezprostredné psychické naladenie na zápas a mobilizácia hráčov k vyššiemu prejavu telesných a duševných síl.

Prechodné obdobie

Prechodné obdobie má svoje zvláštne miesto v systéme nepretržitého rastu výkonnosti. Je to obdobie aktívneho odpočinku, ktorého hlavnou úlohou je úplná telesná a duševná regenerácia. Tá je dôležitým predpokladom k tomu, aby nedošlo k pretrénovanosti, a ďalej pre prechod na vyšší objem zaťaženia v novom prípravnom období. Prechodné obdobie neznamená prerušenie prípravy. Mení sa iba obsah a formy. Objem a intenzita sú také, aby umožnili neustále udržiavať dosiahnutú úroveň trénovanosti. Obdobie možno dobre využiť aj k odstráneniu chýb najmä v technickej a taktickej stránke činnosti jednotlivca, prípadne k vytvoreniu nových zručností. V oblasti mravnej výchovy je potreba zabezpečiť správny vzťah hráčov k úspechom a možným neúspechom, vytvoriť kladný emocionálny podklad pre aktívny odpočinok a pre ďalšiu prácu. S hráčmi je možné dobre hodnotiť jednotlivé zložky tréningu a výkonnosti z hľadiska kolektívu aj každého jedinca podľa výsledkov predchádzajúceho cyklu.Mikrocyklus

Mikrocyklus je základná, relatívne malá časť etapy tréningu, ktorý je tvorený niekoľkými tréningovými jednotkami. Mikrocykly zohrávajú v praktickej organizácii tréningu rozhodujúcu úlohu. Sú najdôležitejšími etapami tréningu z hľadiska optimalizácie tréningového pôsobenia. Mikrocykly vychádzajú zo zamerania dlhších cyklov – mezocyklov a makrocyklov a svojou dĺžkou najviac vyhovujú operatívnemu riadeniu športovej prípravy. V basketbalovom tréningu je dĺžka mikrocyklu obyčajne 1 týždeň. Vyznačuje sa týmito znakmi:

- štruktúra zaťaženia (pomer objemu a intenzity) sa mení v priebehu mikrocyklu.
- stupeň zaťaženia je v jednotlivých tréningových jednotkách rôzny
- mikrocyklus obsahuje tréningové jednotky s rozdielnymi hernými úlohami
- mikrocyklus sa pri stúpajúcom zaťažení udržuje tak dlho, pokiaľ je to účelné a dôležité pre splnenie cieľov a úloh tréningu

Pred zápasom možno pomocou mikrocyklov zamerať prípravu hráča tak, aby dosiahol v deň zápasu najlepšiu formu. Dôležitosť mikrocyklov vyplýva zo zákonitého vzťahu medzi zaťažením a zotavením. Aby sa zabránilo preťaženiu hráčov, musí byť interval medzi dvomi tréningovými jednotkami taký dlhý, aby sa odstránila únava znižujúca výkon. Je známe, že zaťaženie pri väčšej únave je menej účinné než v stave optimálnej pripravenosti. Procesy zotavenia sa môžu urýchliť pokiaľ do mikrocyklov zaradíme tréningové jednotky kondičného tréningu. Pri zaradení mikrocyklov je možné sa tiež v tréningovej jednotke naplno sústrediť na jednu hlavnú úlohu a na objem podnetov pre optimálny tréningový účinok. Tým dochádza k účinnejším prispôsobovacím procesom než u tréningových jednotiek s viacerými úlohami a s protichodnými nárokmi na zaťaženie. Výhoda mikrocyklov je konečne v tom, že je znížené nebezpečie jednotvárnosti a psychického presýtenia aj pri značnom počte a frekvencii tréningových jednotiek.

Kondičný mikrocyklus je plnou mierou zameraný na rozvoj kondičných schopností a funkčnej pripravenosti. Zaraďujeme ho do prípravného obdobia, je teda typickým mikrocyklom mimo telocvične, ale participuje aj v predsúťažnom období a v prestávkach súťažného obdobia. Obsahovo využíva špeciálne prípravné a doplnkové cvičenia. Kondične zameraný tréning sa realizuje špeciálnymi a hernými cvičeniami.

Herný mikrocyklus charakterizuje vysoký objem a intezita zaťaženia v herných podmienkach. Zaraďujeme ho hlavne do prípravného obdobia. Snažíme sa dosiahnuť jednotu technicko-taktických a kondičných aspektov. Tréningový proces má charakter intervalového zaťaženia, nácvikový aspekt je zameraný na hernú súčinnosť jednotlivých zoastav. Pri znížení objemových zložiek má tento mikrocyklus stabilizačný charakter.

Taktický mikrocyklus završuje špeciálnu prípravu, ktorého cieľom je vyladiť športovú formu družstva. Má nezastupiteľné miesto v závere prípravného obdobia a na konci mezocyklov v súťažnom období. Slúži k odstráneniu únavy, kde sa zvýšená pozornosť venuje nácviku so zameraním na koordinačnú súčinnosť herného tvaru v útočných aj obranných činnostiach. Objem prípravy je nízky, preferuje sa intervalová záťaž vo vysokej intenzite s dlhými intervalmi odpočinku. Vyhýbame sa laktátovým zónam.

Kontrolný mikrocyklus sa zameriava na posúdenie účinnosti predchádzajúceho tréningového procesu, v niektorých rysoch sa podobá súťažnému mikrocyklu. Zaraďujeme ho do druhej polovice prípravného mezocyklu. Tréningová záťaž je v aeróbnom režime a pomerne veľké zastúpenie má nácvik, kondičný aspekt ustupuje do pozadia.

Súťažný mikrocyklus sleduje udržanie športovej formy, regeneráciu po zápase a prípravu na ďalší zápas. Je najčastejšie opakujúcim sa mikrocyklom v ročnom tréningovom cykle. Je charakteristický veľkou variabilitou obsahovej stránky tréningových jednotiek a je zameraná na odstraňovanie chýb z predchádzajúceho zápasu z hľadiska herného prejavu a kondičného prejavu družstva. Zameriavanie sa na nižší objem s vysokým podielom aeróbnej intenzity kombinovanú s rýchlostným zaťažením. Kondičné zameranie má len udržiavací charakter zo stabilizačnou funkciou.

Regeneračný mikrocyklus je charakteristickým celkovým znížením objemu aj intenzity. Zaraďujeme ho v skrátenej forme po rozvíjajúcich mikrocykloch v prípravnom období a podľa potreby aj v súťažnom období. Tréning slúži výlučne regeneračným účelom nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. Záťaž prebieha v zóne aeróbnej intenzity, po obsahovej stránke sa snažíme o zmenu činnosti oproti ostatným mikrocyklom a dôraz kladieme na zabezpečenie regeneračných procedúr.

Zdroje:
Dobrý, Ľ. , Velenský, E.: Košíková.Teorie a didaktika. SPN. Bratislava. 1980 -
Čillík, I.: Športová príprava v atletike. UMB Banská Bystrica. 2004 -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk