Zvláštnym prípadom na rozdiel od izotonických a izometrických sú cvičenia izokinetické. Izokinetické cvičenia sú v podstate druhom dynamických cvičení. Charakteristickou črtou je prekonávanie konštantného odporu v celom pohybovom rozsahu každého opakovania.

Pri prekonávaní odporu tiaže vlastného tela alebo bremena sa hovorí o absolútnej a relatívnej sile. Absolútnou silou rozumieme veľkosť hraničného zaťaženia, keď je organizmus v maximálnom napätí a nie je už schopný prekonať väčší odpor (dvíhanie činiek, vrhanie náčinia). S absolútnou silou sa stretávame v niektorých športových disciplínach, napr. vo vzpieraní a zápasení. Veľkosť absolútnej sily závisí od času, za ktorý sa zvýšenie vykonáva. Ak ide o pomalé cvičenie, hmotnosť záťaže je väčšia ako pri rýchlejšom cvičení. V prvom prípade hovoríme o tzv. maximálnej sile a približujeme sa izometrickému charakteru cvičenia. V druhom prípade, ak sa usilujeme cvičiť s menšou hmotnosťou bremena, ale čo najrýchlejšie, ide o tzv. výbušnú silu. Osobitným variantom svalovej činnosti je vytrvalostná sila, ktorú charakterizuje čo najdlhšie prekonávanie odporu. Efektívnou organizačnou formou rozvoja vytrvalostnej sily je kruhový tréning. Pri posilňovaní sa voľbou väčšieho počtu opakovaní cvičenia usilujeme pôsobiť tak na svalový, ako aj na obehový systém. Relatívna sila je podiel medzi absolútnou silou a hmotnosťou tela človeka alebo podiel hmotnosti náčinia pri výkone a hmotnosti tela športovca.

Pri rozvíjaní sily spolupôsobí veľa rozličných činiteľov: podráždenie receptorov (svetelné, tepelné, zvukové) pozitívne vplýva na rozvoj sily. Ďalej je to predchádzajúca činnosť, denný čas a ročné obdobie, ktoré sú zárukou nepretržitosti fyziologických procesov. Sila postupne stúpa od prebudenia ráno, a po 13-tej hodine sa začína znižovať. Veľký význam pre rozvoj sily má aj ultrafialové žiarenie a výživa, najmä bielkovinová.

Pre začiatočníkov najuznávanejšou metódou rozvoja sily je metóda opakovania a sérií. Podstatou je, že jednotlivé cvičenia sa viackrát opakujú a postupne striedajú. Výsledkom je intenzívne prekrvenie svalov a ich postupné zosilňovanie. Odporúča sa cvičiť v strednom tempe a s dlhšími prestávkami medzi sériami. Ďalšie zvyšovanie sily a objemu svalov dosiahneme metódou postupného zaťažovania. Zvyšujeme odpor a prekonávame väčšiu záťaž. Svaly sa musia prispôsobovať, a tým aj sila spoľahlivo rastie. Pokročilejšie metódy zakotvené v tzv. princípoch zamerané na budovanie objemu, získania sily alebo dosiahnutie svalového reliéfu a redukcie tuku majú nasledovné osobitosti.

Princíp budovania objemu pomáha zväčšiť svalový objem a ich hustotu. Treba používať činky (resp. odpor) takej hmotnosti, že posledné dve opakovania v každej sérii sa vykonávajú s najväčšou námahou. Najväčšie výsledky sa dosahujú, ak uplatníme pre svalstvo hornej časti tela 3-4 série po 5-10 opakovaní a dolnej časti tela 3-4 série o 10-15 opakovaní.

Princíp získania sily (pyramídy) umožňuje získať silu v pomerne krátkom čase a so značnými prírastkami. V prvej sérii sa vykoná maximálny počet opakovaní za sebou, ale s činkou, ktorej hmotnosť je 50% z maximálne vzopretej. Bežne to býva asi 25 opakovaní. V druhej sérii sa vykonáva opäť maximálny počet opakovaní s činkou hmotnosti 75% z maxima. Je to približne 10 opakovaní. V tretej sérii sa vykonáva to isté, ale hmotnosť činky je 90% z maxima. Vykonávajú sa asi 2-3 opakovania.

Princíp získania svalového reliéfu a redukcie tuku. Jeho účinnosť sa významne prejavuje v redukcii prebytočného tuku a nadváhy. Tiež v kapilarite - prekrvení jednotlivých svalov a zvýraznení ich tvaru. Záťaž treba prispôsobiť tak, aby sa dosiahol veľký počet opakovaní v sérii a ich počte. U svalstva horných častí tela (10-15 opakovaní a 6-8 sérií), dolnej (20-30 opakovaní,6-8 sérií).

Silový tréning sa nevyužíva iba v súťažnom športe. Bežné je jeho využitie v prevencii či rehabilitácii, tak aj v rekreačnej aktivite v posilňovniach.