Pod tréningovým programom v rekreačnom športe chápeme súhrn objemu, štruktúry, frekvencie a intenzity telovýchovných aktivít zameraných na zlepšenie telesnej a duševnej zdatnosti, zdravia, aktívneho odpočinku, zábavy a relaxácie v určenej časovej jednotke, ktorá sa pravidelne alebo nepravidelne opakuje. V praxi sa možno stretnúť aj s inými termínmi, ktorých spoločnou platformou je telovýchovná činnosť. Je to napr. cvičebný program, športovo-rekreačný program, aeróbny tréningový program, rekreačne kondičný program, rekondičný program, babyfit program, kardiofit program a i.
Pri bližšom identifikovaní ich obsahu možno zistiť, že sa líšia v cieľoch. Cieľové zameranie sa prejavuje akcentovaním určitej stránky procesu. Jeden názov uprednostňuje zlepšenie kondície, iný upevnenie zdravia, ďalší zvýšenie úrovne aeróbnej kapacity, využívanie relaxačných tréningov a pod. Určitú výnimku tvoria názvy športovo-rekreačný program a fitness program, ktorých obsah a zameranie je všestrannejšie. V športovej teórii i praxi sa často nesprávne zamieňa tréningový program v rekreačnom športe s pohybovým programom. Z obsahovej analýzy týchto termínov vyplýva, že to nie sú synonymá. Pohybový program je cieľavedome zostavený súhrn rôznorodých pohybových činností a ich kvality vo vymedzenom časovom úseku. Je to teda termín širší, nadradený, zatiaľ čo tréningový program v rekreačnom športe tvorí jeho časť, je jeho zložkou.
Niektoré cvičebné jednotky, ktoré absolvujú jednotlivé osoby, nemožno však vždy označiť za rekreačné tréningové programy. Často je to len jednoducho cvičenie. Pretože program možno definovať ako vopred pripravenú a cieľavedome zostavenú činnosť, s rešpektovaním určitých zákonitostí. Ani podľa tejto definície nemusí však byť rekreačný tréningový program veľmi členený, nemusí mať zložitejšiu štruktúru. Môže skutočne pozostávať len z jednej športovej disciplíny, napr. z behu, z bicyklovania, z plávania a pod. Je však otázne, do akej miery pôsobí takýto monoblok na rozvoj tak anaeróbnych schopností, ako aj na rozvoj iných schopností, potrebných pre zdravie a telesnú zdatnosť. Obyčajne vplýva len na rozvoj jednej pohybovej schopnosti. Preto je dôležité zostaviť si cvičebný program z aeróbnych i z anaeróbnych aktivít.
Ďalšou charakteristikou je vedeckosť cvičebného programu. Ak chceme pristupovať k jeho tvorbe z hľadiska čo najtesnejšej adekvátnosti pre určenú osobu, je potrebné rešpektovať už známe poznatky najmä z fyziológie telesných cvičení. Prvým, kto začal uplatňovať pri tvorbe programu vedecký prístup, bol K. H. Cooper, ktorý už od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia vytváral početné cvičebné programy zo širokej škály športových disciplín, so zameraním na vek, pohlavie, pulzovú frekvenciu, dĺžku a čas prekonanej vzdialenosti, počet opakovaní v týždni a iné. Známe sú jeho aerobické programy a aerobické rovnice.
Odvtedy sa metodiky tvorby rekreačných tréningových programov neustále zdokonaľuje. Do tohoto vývoja zasiahli úspešne aj počítače, takže ku tvorbe programov možno využívať s úspechom software s početnými mutáciami osobných športových výkonov a tréningových jednotiek.
Model športovo-rekreačného programu tvoria nasledovné časti:
1. zistenie cieľa, spoznanie dôvodu, pre ktorý sa osoba rozhodla začať cvičiť
2. diagnostika, zmapovanie osobných , zdravotných a výkonnostných údajov budúceho cvičenca
3. vlastná tvorba programu – na základe získaných údajov, s určením časovej dĺžky cvičebnej jednotky, obsahu, frekvencie cvičebnej jednotky v týždni a intenzity cvičenia
4. realizácia športovo-rekreačného programu
5. úprava a zmeny v programePríklad zostavenia tréningového (cvičebného) programu
Klientka: 40 ročná úradníčka, vysoká 168cm, hmotnosť 75kg
Nešportovala, necvičila.
Práca v zamestnaní: takmer celú pracovnú dobu sedí, často vkladá údaje do počítača, eviduje, pripravuje podklady ap.
Pocity: cíti sa vcelku dobre, ale má pocit, že sa rýchlejšie zadýcha, je slabšia, neobratnejšia, rýchlejšie sa unaví.
Zdravie: Prekonala operáciu žlčníka (pred 5. rokmi), bolesti však nemá, organizmus reaguje nepriaznivo na niektoré druhy jedla: vyprážané jedlá, mlieko ai.
Frekvencia: môže cvičiť 3x týždenne
Obsah: najradšej by sa venovala gymnastickému cvičeniu a behu.
Informácie z diagnostických údajov o telesnej zdatnosti: BMI=26,2 – čo je mierna obezita
Obvody tela a končatín boli zmerané ako východiskové hodnoty pre porovnanie po určitej dobe cvičenia.
Pulzová frekvencia: 78 úderov/min.
Ortostatická skúška: 18 – teda ešte uspokojivá reakcia, ale takmer na rizikovej hranici v hodnotovej škále.
Aeróbne pásmo (podľa Karvonena): PF 130-165 úderov/min.
Hodnoty svalovej sily a kĺbovej pohyblivosti svedčia o nízkej úrovni.
Návrh na program:
Frekvencia
|
Intenzita
|
Trvanie
|
Obsah
|
3x týždenne
|
Aeróbne pásmo
|
30 min.
|
Beh+Gymnastika
|
Po.-St.-Pi.
|
130-165/min
|
|
|
Obsah: beh a chôdza, strečing – zameraný najmä na flexibilitu pletenca hor. končatín a na driek, gymnastika zameraná najmä na posilnenie paží, brucha, nôh a chrbtového svalstva.
Príklad tréningového (cvičebného) programu
Åstrandov pohybový programŠvédsky fyziológ Åstrand (1984) odporúča pri tvorbe pohybového programu vziať do úvahy objem spotrebovaných kilojoulov. Tieto možno – podľa neho – spáliť jednak bežnou každodennou pohybovou činnosťou a jednak cvičením. Na udržanie dobrej telesnej zdatnosti odporúča v týždni absolvovať:
Denne:Najmenej 60 minút telesnej činnosti, ktorá nemá byť namáhavá a vôbec nie nepretržitá.
Počas bežnej každodennej pohybovej činnosti v dome a okolo domu, chôdze, stúpania po schodoch, chodenia po meste a pod. sa spáli asi 1256 kJ (300 Kcal), čo je veľmi prospešné z hľadiska energetického príjmu a výdaja. Pritom nezáleží, či je to jedna minúta pohybu 60 – krát denne, 12 min päťkrát denne alebo v akejkoľvek kombinácii, len nech je to celkom 60 min. Do týždňa je to 8800 kJ (2100 Kcal).
Týždenne: Najmenej 2-3 30 minútové časové úseky namáhavejšej pohybovej činnosti (ako je napr. rýchla chôdza, beh, jazda na bicykli, plávanie, beh na lyžiach, kondičná gymnastika, aerobik a pod.) sú potrebné na udržanie dobrej kardiovaskulárnej funkcie a spotrebujú ďalších 3142 kJ (750Kcal) týždenne. Zlepší sa potenciál a kvalita systému transportu kyslíka.
Energetický výdaj celkove:
- každodenná pohybová činnosť týždenne 8800 kJ (2100 Kcal)
- namáhavá pohybová činnosť týždenne 3142 kJ (750Kcal)
- spolu týždenne 11942 kJ (2850 Kcal)
- ročne vyše 600 000 kJ (148 200 Kcal)
Hrčka, J.: Šport pre všetkých. Tvorba športovo-rekreačných programov. Prešov. ManaCon. 2000. 117s. -