Pod  tréningovým programom v rekreačnom športe chápeme súhrn objemu, štruktúry, frekvencie a intenzity telovýchovných aktivít zameraných na zlepšenie telesnej a duševnej zdatnosti, zdravia, aktívneho odpočinku, zábavy a relaxácie v určenej časovej jednotke, ktorá sa pravidelne alebo nepravidelne opakuje. V praxi sa možno stretnúť aj s inými termínmi, ktorých spoločnou platformou je telovýchovná činnosť. Je to napr. cvičebný program, športovo-rekreačný program, aeróbny  tréningový program, rekreačne kondičný program, rekondičný program, babyfit program, kardiofit program a i.

Pri bližšom identifikovaní ich obsahu možno zistiť, že sa líšia v cieľoch. Cieľové zameranie sa prejavuje akcentovaním určitej stránky procesu. Jeden názov uprednostňuje zlepšenie kondície, iný upevnenie zdravia, ďalší zvýšenie úrovne aeróbnej kapacity, využívanie relaxačných tréningov a pod. Určitú výnimku tvoria názvy športovo-rekreačný program a fitness program, ktorých obsah a zameranie je všestrannejšie. V športovej teórii i praxi sa často nesprávne zamieňa tréningový program v rekreačnom športe s pohybovým programom. Z obsahovej analýzy týchto termínov vyplýva, že to nie sú synonymá. Pohybový program je cieľavedome zostavený súhrn rôznorodých pohybových činností a ich kvality vo vymedzenom časovom úseku. Je to teda termín širší, nadradený, zatiaľ čo tréningový program v rekreačnom športe tvorí jeho časť, je jeho zložkou.

Niektoré cvičebné jednotky, ktoré absolvujú jednotlivé osoby, nemožno však vždy označiť za rekreačné tréningové programy. Často je to len jednoducho cvičenie. Pretože program možno definovať ako vopred pripravenú a cieľavedome zostavenú činnosť, s rešpektovaním určitých zákonitostí. Ani podľa tejto definície nemusí však byť rekreačný tréningový program veľmi členený, nemusí mať zložitejšiu štruktúru. Môže skutočne pozostávať len z jednej športovej disciplíny, napr. z behu, z bicyklovania, z plávania a pod. Je však otázne, do akej miery pôsobí takýto monoblok na rozvoj tak anaeróbnych schopností, ako aj na rozvoj iných schopností, potrebných pre zdravie a telesnú zdatnosť. Obyčajne vplýva len na rozvoj jednej pohybovej schopnosti. Preto je dôležité zostaviť si cvičebný program z aeróbnych i z anaeróbnych aktivít.

Ďalšou charakteristikou je vedeckosť cvičebného programu. Ak chceme pristupovať k jeho tvorbe z hľadiska čo najtesnejšej adekvátnosti pre určenú osobu, je potrebné rešpektovať už známe poznatky najmä z fyziológie telesných cvičení. Prvým, kto začal uplatňovať pri tvorbe programu vedecký prístup, bol K. H. Cooper, ktorý už od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia vytváral početné cvičebné programy zo širokej škály športových disciplín, so zameraním na vek, pohlavie, pulzovú frekvenciu, dĺžku a čas prekonanej vzdialenosti, počet opakovaní v týždni a iné. Známe sú jeho aerobické programy a aerobické rovnice.

Odvtedy sa metodiky tvorby rekreačných tréningových programov neustále zdokonaľuje. Do tohoto vývoja zasiahli úspešne aj počítače, takže ku tvorbe programov možno využívať s úspechom software s početnými mutáciami osobných športových výkonov a tréningových jednotiek. 

Model športovo-rekreačného programu tvoria nasledovné časti:

1. zistenie cieľa, spoznanie dôvodu, pre ktorý sa osoba rozhodla začať cvičiť

2. diagnostika, zmapovanie osobných , zdravotných a výkonnostných údajov budúceho cvičenca

3. vlastná tvorba programu – na základe získaných údajov, s určením časovej dĺžky cvičebnej jednotky, obsahu, frekvencie cvičebnej jednotky v týždni a intenzity cvičenia

4. realizácia športovo-rekreačného programu

5. úprava a zmeny v programe