Podľa nákresu sa ho podarilo zrekonštruovať pre tůbingenské múzeum, čo je potvrdením pôvodnosti a životaschopnosti Schickardtovej idey.
Hoci sa Schickardtov stroj nerozšíril, zanedlho vznikol nový, oveľa úspešnejší pokus Blaisa Pascala. Pascal, ktorý je oveľa známejší inými svojimi výsledkami v matematike, objavil i možnosť využiť prevodové ústrojenstvo ozubených kolies na realizáciu aritmetických operácií znovu, nezávisle od Schickardta. Myšlienkou zostrojiť takéto zariadenie sa zaoberal údajne preto, že chcel oslobodiť svojho otca, daňového úradníka, od veľmi dlhých, často až do noci trvajúcich výpočtov. Prvý model stroja , nazvaného neskôr Pascaline, dokončil ako osemnásťročný v roku 1641. Fungoval, lenže jeho obsluha si vyžadovala nadpriemerné matematické i technické vedomosti. Časom sa Pascalovi podarilo konštrukciu zjednodušiť, takže v roku 1649 dostal kráľovské privilégium (dnes by sme povedali patent) na výrobu počítacích strojov. Vyrobil ich vyše päťdesiat, čo bola v tých časoch neobvykle veľká séria u akéhokoľvek technického výrobku. I to svedčí o rastúcej spoločenskej potrebe mechanizácie výpočtov. Niekoľko Pascalových kalkulačiek sa zachovalo až do dnešných čias. V roku 1673 predviedol Kráľovskej akadémii v Londýne svoj počítací stroj Gottfried Wilhelm Leibniz. Leibniz, jeden z najväčších polyhistorov všetkých čias, navrhol a zostrojil kalkulačku, ktorá vykonávala všetky štyri operácie veľmi spoľahlivo. To bolo obrovskou prednosťou oproti dovtedajším modelom, ktoré vinou materiálu i malej presnosti ozubených kolies boli veľmi poruchové. Dokonca aj Leibnizova kalkulačka pri prvom pokuse zlyhala. Leibniz však nepochyboval o správnosti svojej myšlienky , preto nešetril finančnými prostriedkami a zabezpečil si spoluprácu najlepších mechanikov svojich čias. Vďaka viacstupňovým prevodom, ktoré sám navrhol, posunul kvalitu počítačových strojov na vyšší stupeň. Výsledkom bol všeobecný úspech a členstvo v Britskej akadémii.
V nasledujúcich rokoch sa mnohí ďalší pokúšali zlepšiť Leibnizov stroj, ale významný pokrok spravil až Charles Xavier Thomas z východofrancúzskeho Colmaru. Nešlo mu ani tak o rozvoj matematického poznania ako o vlastný zisk. Bol totiž majiteľom dvoch poisťovacích spoločností, v ktorých zamestnával veľa počtárov. Šlo mu o to, aby ich nahradil strojmi, a tým ušetril na mzdách. To však nič nemení na skutočnosti že jeho kalkulačka predstavovala významný krok v technickom rozvoji. Jeho prvý „aritmometer“ z roku 1820 vynásobil dve osemmiestne čísla za 18 sekúnd a na delenie šestnásťmiestneho čísla osemciferným potreboval 24 sekúnd. Časom sa orientoval i na továrenskú výrobu aritmometrov a celkove ich vyrobil asi 1500.