Pokus o prvý počítač má svoje korene niekde, kde by sme to iste nečakali, a to v textilnom priemysle. Vo francúzskych textilných manufaktúrach sa totiž začiatkom minulého storočia objavili stroje, v ktorých sa tkanie vzoru riadilo páskou s vydierovanými otvormi. Podľa toho, či bol na páske otvor alebo nie, priečna niť sa prevliekala ponad alebo popod pozdĺžne nite a tým sa menil utkaný vzor. Tieto (podľa výrobcu nazvané Jacquardove) textilné stroje sa tak stali vlastne prvými programom riadenými automatmi na svete. Základným nedostatkom kalkulačiek je skutočnosť že síce po zadaní čísel a určení príslušnej operácie rýchlo vypočítajú výsledok, lenže zadávanie čísel , určovanie operácií i zaznamenávanie výsledkov musí vykonať obsluha. Riadenie procesu teda naďalej zostáva na človeku. Pokiaľ by stroj prevzal na seba aj riadenie (t.j. starosť o medzivýsledky a poradie operácií), stačilo by iba zadať vstupné údaje a stanoviť postup pri ich spracovaní. Stroj by si už sám kontroloval priebeh výpočtu zaznačoval medzivýsledky a v potrebnej chvíli ich využil predpísaným spôsobom. Človeku by oznámil až definitívny výsledok. Stroj, ktorý by mal toto dokázať, by musel mať okrem operačnej jednotky (ktorá by i naďalej slúžila na vykonávanie aritmetických operácií) i ďalšie dve zložky: pamäť na ukladanie medzivýsledkov a riadiacu jednotku , ktorá by určovala, ktorú operáciu vykonať ako nasledujúcu a ktoré údaje z pamäti pritom použiť.
Prvým človekom, ktorý prišiel na túto myšlienku, bol Charles Babbage, jeden z najväčších z neuznaných géniov všetkých čias. Ako každý génius, aj on predbehol dobu, a tým sa dostal do rozporu s ňou. A ako každý neuznaný človek ,aj on vinil za tento rozpor iba dobu. Treba priznať, že okolie o jeho kvalitách nepochybovalo a jeho život bol bohatý na pocty a uznania. V roku 1827 (ako 36 ročný) dostáva za svoje vedecké výsledky miesto profesora matematiky na cambridgskej univerzite, na jeho pokusy o zostrojenie počítača sa (nenávratne) minuli obrovské štátne prostriedky a do okruhu známych patrili napr. vojvoda z Wellingtonu, Darwin, Dickens, Fourier a ďalšie svetoznáme osobnosti. Jeho prvým cieľom bolo zostrojiť stroj tzv. Difference Engine, ktorý by diferenčnou metódou vypočítaval hodnoty polynómov a tlačil príslušné tabuľky. Dôvod, prečo navrhoval počítať hodnoty polynómov , bol veľmi jednoduchý : pojem funkcie sa v tých časoch stotožňoval s pojmom polynómu. Teda stroj ,ktorý by vedel vypočítať hodnoty ľubovoľného polynómu v ľubovoľnom jeho bode, vedel by (podľa vtedajších predstáv) vypočítať hodnotu ktorejkoľvek funkcie.