Počas jedného jesenného neskorého poobedia som išiel po ulici, ktorú lemovali obchody s najrôznejším sortimentom. Zrazu som zachytil rinčanie skla a tlmený krik. Na ulici som nebol sám a preto som tomu nevenoval veľkú pozornosť. Ale znova. Otočil som sa, ale nespozoroval som nič podozrivé. Spravím dva kroky a vidím, ako mladý chlapec rozbil okno a utekal preč. Pozrel som sa dnu a videl som tam mladú predavačku na zemi. Zavolal som pomoc a zostal som pri nej, až kým neprišla sanitka, potom som odišiel smerom domov. Bol som strašne hladný a rozhodol som sa, že si pôjdem kúpiť niečo pod zub do tamojšieho nemenovaného obchodného domu. Keď som vošiel dnu, predo mnou bola dlhá chodba. Na ľavej strane predávali televízory. Pozrel som sa na hodinky a bolo presne 19:30 a začínali správy zo sveta. Zastavil som, a pozeral som na obrazovky ako nepríčetný. V úvode ukázali muža, ktorý vyvraždil rodinu, potom prírastok do zvieracej rodiny slonov v ZOO a nakoniec odovzdávanie Oscarov. Radšej som odišiel. Na lavičke sedel zaľúbený pár. Držal sa za ruky a vyznávali si lásku. Kiežby sa na svete diali len pozitívne veci. Hm, kiežby. Pár metrov ďalej sedel zarastený starší pán v ošúchanej bunde, deravých topánkach, na hlave mal hrubú čiapku a v ruke suchý rohlík. Zjavne nebol na tom najlepšie. Bol sám, opustený a špinavý. Ale ja som mal jediný cieľ: čo najskôr sa najesť. Až do prasknutia. Začalo mi škŕkať v bruchu. Už som si myslel , že si od neho ten rohlík zoberiem. „No konečne potraviny“ – povedal som si. Vletel som dnu, ako na pretekoch. Košík som mal poloprázdny (Alebo poloplný? Už si nepamätám.) a išiel som k pokladnici. Predavačka, ktorá bola zjavne trocha obézna, bola šikovná. A preto som ani veľmi dlho nečakal. Keď som, samozrejme, zaplatil, vyšiel som von a namieril som si to do parku. Pred očami sa rozpínala zelená tráva, vysoké stromy a jazero. Romantika. Myslel som, že budem sám. Omyl. Zbadal som dva tiene. Jeden trocha pri zemi a druhý vysoko nad ňou. Ja že už od hladu ani nevidím, ale videl som dobre. Mladé dievča venčilo psa. Prvé čo ma zaujalo, na dievčati, bolo oblečenia. Mala dlhú sukňu, koženú značkovú bundu a čierne topánky. Srdce sa mi rozbúchalo, ale nie na dlho. Pes zbadal druhého psa a rozbehol sa a spolu s ním i jeho pani. No čo už, aspoň sa najem. Keďže už bola vonku zima, odišiel som smerom k električkovej zastávke, vzdialenej dobrý kilometer. Ale pretrpel som. Zrazu električka prudko zabrzdila a všetci popadali.