Otče náš

Čo je modlitba? Modlitba je vlastne rozhovor s Bohom.V modlitbe Boha o niečo prosíme,za niečo mu ďakujeme alebo sa s Bohom len tak zhovárame.Veľa ľudí si kladie otázku,ktorá modlitba je najcennejšia.Odpoveď je jednoduchá.Veď,ktorá modlitba môže byť cennejšia než tá,ktorú nám dal sám Boh.Je to modlitba,ktorú voláme jednoducho:“Otče náš“.Túto modlitbu nám priniesol Boží syn Ježiš.,,Raz sa /Ježiš/ na ktoromsi mieste modlil.Keď skončil,povedal mu jeden z jeho učeníkov:,,Pane,nauč nás modliť sa,ako Ján naučil svojich učeníkov.““1 Ježiš im vyhovel.Ako odpoveď na túto prosbu Pán zveruje svojim učeníkom a svojej Cirkvi základnú kresťanskú modlitbu.Túto modlitbu zachytili dvaja evanjelisti.Boli to svätý Lukáš a svätý Matúš.Cirkev si zachovala rozvinutejšiu verziu od svätého Matúša.Tá znie:,,Otče náš,ktorý si na nebesiach,posväť sa meno tvoje,buď vôľa tvoja,ako v nebi tak i na zemi.Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny,ako i my odpúšťame svojim vinníkom a neuveď nás do pokušenia,ale zbav nás Zlého.“2 Postupom času začali niektoré odvetvia cirkvi pridávať k modlitbe Pána rôzne doplnky.Napríklad v Dadaché pridali na koniec modlitby:,,Lebo tvoja je moc i sláva naveky“,alebo byzantská tradícia po slove ,,sláva“ pripája ,,Otca i Syna i Svätého Ducha.“ ,,V modlitbe /Pána/ je skutočne obsiahnutý súhrn celého evanjelia“3 ,, Ak prejdeš všetky slová svätých prosieb(žalmov),myslím,že (v nich) nenájdeš nič,čo by neobsahovala a v sebe nezahŕňala táto Pánova modlitba.“4,,Keď nás /Pán/ naučil,ako sa máme modliť,povedal:,,Proste a dostanete.““5 ,,Sú veci,ktoré si každý vyprosuje podľa okolností;po predložení náležitej a riadnej modlitby,ktorá je akoby základom pridaných želaní,je oprávnené zvonku pripojiť prosby.“6 To znamená,že keď sa pomodlíme riadnu modlitbu,tak k nej môžeme pripojiť vlastné prosby,želania alebo vďaky.,,Modlitba Pána je najdokonalejšia (modlitba) ..

V modlitbe Pána sa nielen prosí o všetky veci,po ktorých môžeme oprávnene túžiť,ale aj vtom poradí,v akom po nich treba túžiť,takže táto modlitba nás učí nielen prosiť,ale aj formuje všetky naše city.“7

Vo všetkých liturgických tradíciach je Modlitba Pána neoddeliteľnou súčasťou hlavných hodín posvätného ofícia.Ale jej ekleziálna povaha sa jasne prejavuje najmä v troch sviatostiach uvádzania do kresťanského života:
Pri krste a birmovaní odovzdanie Modlitby Pána znamená nové narodenie pre Boží život.Keďže kresťanská modlitba znamená hovoriť k Bohu jeho vlastným (Božím) slovom,učia sa vzývať svojho Otca skrz jediné Slovo,ktoré on vždy vypočuje.8
V eucharistickej liturgi sa Modlitba Pána javí ako modlitba celej Cirkvi.Tam sa ukazuje jej plnší zmysel a jej účinnosť.Keďže je umiestnená medzi anaforou (eucharistickou modlitbou) a prijímaním,zhŕňa všetky prosby a príhovory vyjadrené v priebehu epiklézy a zároveň klope na bránu hostiny Kráľovstva,ktorú sviatostné prijímanie anticipuje.9

Ďalšia z otázok,ktorú si pokladáme je ako sa modliť túto modlitbu.Odpoveď je jednoduchá..Treba si uvedomiť,že modlitba nie je len jednotvárne odriekanie určitých slov,ale je to dialóg s Bohom,pri ktorom sa treba úplne obetovať.Pri tom si musíme uvedomiť,že nie sme božími otrokmi,ale božími ďeťmi.Treba sa modliť ako deti,a to s prostou a oddanou dôverou,pokornou a radostnou istotou,ale hlavne s otvoreným srdcom pre Boha.,,Vedomie,že sme otrokmi,by nás ovládlo,naša pozemská bytosť by sa rozpadla,keby nás nepovzbudzovali k tomuto volaniu autorita samého Otca a Duch jeho Syna.Poslal,hovorí,Boh Ducha svojho Syna do našich sŕdc,ktorý volá:,Abba,Otče!´10 ...Kedy sa smrteľný tvor odváži volať Boha Otcom,ak nie iba vtedy,keď vnútro človeka oživuje moc zhora?“11

Modlitba Pána nie je len náhodné zoskupenie slov,ktoré dal niekto dohromady,keď sa nudil.V tejto modlitbe má každé slovo veľký význam.Teraz si túto modlitbu rozoberieme.
Otče -toto slovo vyjadruje,že Boh je náš otec a my sme jeho deti.,,Otče náš.Toto meno vzbudzuje aj lásku-veď čo má byť byť deťom drahšie ako otec?-,aj pokornú žiadosť.. a priam očakávanie,že dosiahneme,o čo budeme prosiť....Veď čo nedá deťom,ktoré ho prosia,keď im už predtým udelil,aby boli deťmi?“12 Nikdy nehovor ,,Otče“,ak sa nesprávaš ako dieťa.

Náš-cirkev je vlastne jedna veľká rodina,do ktorej patria všetci pokrstení a Ježiš Kristus sa stal,,prvorodeným medzi mnohými bratmi“13 Každý pokrstený,keď hovorí slovo ,,náš“ modlí sa v tejto rodine.Nikdy nehovor ,,náš“, ak nie si so svojím blížnym spojený láskou.

Ktorý si na nebesiach-tento výraz neznamená miesto,kde Boh je,ale znamená to jeho vznešenosť a prítomnosť v srdci spravodlivých.Nebo,kde prebýva Otec,je pravou vlasťou ,do ktorej smerujeme a do ktorej už patríme.Nikdy nehovor ,,ktorý si na nebesiach“,ak myslíš len na pozemské veci.

Posväť sa meno tvoje-týmto výrazom začína sedem prosieb. Keď prosíme prvú prosbu,vstupujeme do Božieho plánu,podľa ktorého posvätenie jeho mena,ktoré bolo zjavené v Ježišovi,sa má uskutočňovať prostredníctvom nás a v nás,ako aj v každom národe a v každom človeku.Nikdy nehovor ,,posväť sa meno tvoje“,
ak ho sám znesväcuješ.

Príď kráľovstvo tvoje-v druhej prosbe máme na zreteli predovšetkým Kristov návrat a konečný príchod Božieho kráľovstva,pretože ,,Božie kráľovstvo je spravodlivosť,pokoj a radosť v Duchu Svätom“14.Nikdy nehovor ,,príď kráľovstvo tvoje“,ak hladáš len hmotné úspechy.

Buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi-v tejto tretej prosbe prosíme Boha,aby zjednotil našu vôľu s vôľou svojho Syna,aby sme plnili jeho plán spásy pre život sveta.,,Boh vypočuje toho,kto plní jeho vôľu“15 Nikdy nehovor ,,buď vôľa tvoja“,ak nie si ochotný zachovávať Desatoro.

Chlieb náš každodený daj nám dnes-v štvrtej prosbe vyjadrujeme v spoločenstve svoju synovskú dôveru k nášmu nebeskému Otcovi.,,Chlieb náš“ označuje pozemský pokrm,ale aj Chlieb života-Božie slovo a Kristovo telo.Nikdy nehovor ,,chlieb náš každodenný daj nám dnes“,ak sa nestaráš o biedu blížnych.

Odpusť nám naše viny,ako i my odpúšťame svojim vinníkom-piata prosba prosí o Božie milosrdenstvo za naše urážky.Toto milosrdenstvo môže preniknúť do nášho srdca iba vtedy,ak sme vedeli podľa Kristovho príkladu odpustiť svojim nepriateľom.Nikdy nehovor ,,odpusť nám naše viny,ako i my odpúšťame svojim vinníkom“,ak niekoho nenávidíš.

Neuveď nás do pokušenia-keď hovoríme ,,neuveď nás do pokušenia“ ,prosíme Boha,aby nám nedovolil nastúpiť na cestu hriechu.,,Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša.“16 Táto prosba prosí o Ducha rozoznávania a naliehavo žiada o milosť bedlivosti a vytrvalosti až do konca.Nikdy nehovor ,,neuveď nás do pokušenia“,ak máš v úmysle hrešiť.

Zbav nás Zlého-v poslednej prosbe prosia kresťania Boha,aby ukázal víťazstvo,ktoré už Ježiš dosiahol nad Satanom.Nikdy nehovor ,,zbav nás Zlého“,ak proti zlu sám nebojuješ.


Amen-,,Vtedy na konci modlitby hovoríš Amen.Týmto Amen,ktoré znamená ,nech sa stane´,potvrdzuješ všetko čo obsahuje modlitba,ktorú nás naučil Boh“17 Nikdy nehovor ,,Amen“,ak neberieš každé slovo Otčenáša úprimne a vážne.