Demokratická republika Rakúsko je spolkový štát s 9 spolkovými krajinami:
Burgenland, Kärnten, Niederösterreich(Dolné Rakúsko), Oberösterreich (Horné Rakúsko), Salzburg, Steiermark(Štajersko), Tirol(Tirolsko), Vorarlberg(Predné Albersko), Wien(Viedeň).
Hlavné mesto je Viedeň. Spolkový prezident ako hlava štátu (toho času Dr. Heinz Fischer) a zákonodarné orgány (Národná rada
a 9 krajinských parlamentov) sú volené priamo občanmi. Zákonodarstvo Spolku je vykonávané Parlamentom a Spolkovou radou. Zákonodarstvo na úrovni jednotlivých krajín je vykonávané krajinskými snemami.
Rakúska spolková ústava prijatá Národným zhromáždením 1.októbra 1920 a novelizovaná 7.12. 1929. Jedným z najznámejších ústavných zákonov je Ústavný zákon o neutralite Rakúska z 26. októbra 1955 a preto je 26. október štátnym sviatkom, kedy sa konajú vojenské prehliadky po celej krajine.
Hlavou štátu je prezident, ktorý má ale relatívne slabé postavenie. Je volený priamo na obdobie 6 rokov a nemôže pochádzať z kráľovských rodov, ktoré vládli v R-U.
Spolkové zhromaždenie sa skladá z hornej komory – Spolková Rada a dolnej komory – Národná Rada. Volebný systém je
proporčný. 183 poslancov Národnej rady sú volení každé 4 roky priamo. Spolkové snemy su volené obyvateľmi jednotlivých spolkových krajín. Z týchto spolkových snemov sú 64 zástupcovia vyslaní do Spolkovej Rady. Z celoštátnych volieb 1.10.2006 vzišlo takéto rozdelenie mandátov: SPÖ 68, ÖVP 66, GRÜNE 21, FPÖ 21, BZÖ 7.
Rakúske strany v Národnej Rade
Sozialdemokratische Partei Österreichs (Sociálno – demokratická strana) 35,34%, 68 Mandátov
Österreichische Volkspartei (Rakúska ľudová strana) 34,33%, 66 Mandátov
Die Grünen - Die Grüne Alternative (Zelení) 11,05%, 21 Mandátov
Freiheitliche Partei Österreichs (Slobodná strana) 11,04%, 21 Mandátov
Die Freiheitlichen - Liste Westenthaler – BZÖ(Slobodní – zoznam Westenthaler) 4,11%, 7 Mandátov
Po celoštátnych voľbách v roku 1999 sa do Národnej rady dostali 4 strany (SPÖ, FPÖ, ÖVP, Die Grünen). Prvý krát v histórii
Druhej republiky (po 1945) postavili FPÖ a ÖVP koaličnú vládu pod vedením spolkového kancelára Wolfganga Schüssela (ÖVP). Po vnútrostraníckych hádkach v FPÖ sa v roku 2002 uskutočnili predčasné voľby, v ktorých vyhrala ÖVP 42 % hlasov a spolu s FPÖ, ktorá spadla na 10% pokračovali v spoločnej koalícii. Po rozštiepení FPÖ na jar 2005, keď ich čelní predstavitelia ako napr. Jörg Haider založili Bündnis Zukunft Österreich (BZÖ), založila ÖVP koalíciu s novou stranou namiesto a v Národnej rade
bolo zastúpených 5 strán. Pre volebný termín 1.10.2006 bolo potrebné rozpustiť Národnú radu, na ktorej sa jednohlasne dohodli všetky strany 14.6.2006. Bez tohto rozpustenia by voľby mohli prebehnúť takmer až o dva mesiace neskôr – 26.11.2006.
Po prvý krát v histórii Druhej republiky malo podľa výskumov verejnej mienky reálnu šancu dostať sa do parlamentu až 6 strán.
Okrem strán, ktoré boli už v parlamente zastúpené sem patrili aj Hans-Peter Martin (MATIN), ktorá sa ale nedostala s 2,8% cez 4% klauzulu. Komunistická strana mohla síce svoj výsledok oproti poslednému volebnému výsledku zdvojnásobiť ale aj tak dosiahla iba 1%. Liberálne fórum (LIF) ktoré nebolo od roku 1999 zastúpené v Národnej rade mohla zmeniť tento výsledok
koalíciou s SPÖ.
Celoštátne voľby do parlamentu 1.10.2006 boli 23. v poradí v histórii Rakúska. Najsilnejšou stranou sa stala SPÖ s Alfredom
Gusenbauerom, ktorá ale preukázala menšie straty hlasov oproti minulým voľbám v roku 2002. Silné straty musela akceptovať ÖVP so spolkvým kancelárom Wolfgangom Schüsselom a obsadila druhé miesto.
Zelení s Alexanderom Van der Bellenom sa stali po prvý krát vo svojej histórii treťou najsilnejšou stranou v Národnej Rade,
tesne nasledovaní FPÖ s Heinz-Christian Stracheom, ktorí obdržali o 532 hlasov menej. BZÖ s Peter Westenthalerom dosiahla 4,1 % a tesne prekonala 4% klauzulu. ÖVP, SPÖ, BZÖ a Zelení zvolili pre cestu potrebnú na kandidatúru podpisy 3 poslancov. FPÖ, KPÖ a MATIN mohli preukázať predloženie potrebných 2600 podpisov.
Österreichische Volkspartei
Wolfgang Schüssel
Österreichische Volkspartei (ÖVP) nastúpila so spolkovým kancelárom Wolfgangom Schüsselom ako najsilnejším kandidátom. Bol podporovaný svojou stranou a personálnou komisiou, okrem iného aj Clausom Raidlom (generálný riaditeľ Böhler-Uddeholm
a hospodársky poradca Schüssela
Vo volebnom boji sa snažila ÖVP sloganmi ako „Istota. Rakúsko.“, „Rakúsko. Tu je nám dobre.“ u „Rakúsko. Zostaňme
lepší.“sprostretkovať pozitívnu náladu a útočila hlavne na SPÖ a vyčítala jej nedostatočné hospodárske kompetencie, („Gusenbauer-SPÖ nevie hospodáriť!“).
Takisto sa snažila vyzdvihnúť vlastný úspech. 50% postov ÖVP-BZÖ vo vláde bolo obsadených ženami, Susanne Riess-Passerová (FPÖ) bola 2000-2002 vicekancelárkou a aj predsedkyňou najvyššieho súdu sa po prvý krát stala žena.
Sozialdemokratische Partei Österreichs
Alfred Gusenbauer
Sozialdemokratische Partei Österreichs(Sociálnodemokratická strana Rakúska) (SPÖ) nastúpila do volieb s Alfredom Gusenbauerom ako hlavným kandidátom. Vo volebnom boji sa SPÖ zaoberala hlavne stúpajúcou nezamestnanosťou mladých
a dôchodkovou reformou („Schüsselova smutná bilancia:Dôchodky majú stále menšiu hodnotu!“). Medzi ďalšie volebné témy patrili hlavne:
-Nákup stíhačiek EUROFIGHTER dohodnutý koalíciou ÖVP-FPÖ
-Politika voči ženám a odstránenie Ministerstva pre záležitosti žien v rokoch 2000-2002
-Reformy v oblasti vzdelávania
-V prípade účasti SPÖ majú byť zrušené poplatky za štúdium.
-Zníženie daní pre zamestnávateľov, prispôsobenie dôchodkov inflačnému indexu
Po tom ako mala SPÖ dlho prvé miesto, stratila túto pozíciu v marci 2006 proti ÖVP. Hlavným dôvodom bola aféra banky BAWAG, ktorá uvrhla stranu do vnútrostraníckych roztržiek.
3. septembra 2006 uzavrela SPÖ a Liberálne Fórum volebnú koalíciu. Cieľom bolo zabrániť ďalšej vláde vedenej ÖVP.
Freiheitliche Partei Österreichs
Heinz-Christian Strache
Freiheitliche Partei Österreichs (FPÖ) nastúpila do volieb s hlavným kandidátom – predsedom strany Heinz-Christian Strachom. V médiách rotovala FPÖ na začiatku roku 2006 s požiadavkou“ Rakúsko zostane slobodné“ ako úvod do svojej kampane. FPÖ
vyplagátovala na začiatku augusta krajinu heslom „Duel pre Rakúsko“ medzi Schüsselom a Alfredom Gusenbauerom na jednej
strane a Szrachom na strane druhej.
FPÖ sa vo svojej kampani sústredila na určité hlavné body:
-NIE vstupu Turecka do EÚ a odmietnutie Euroústavy
-Zvýšenie EU príspevkov pre Rakúsko
-Zostrenie zákona o štátnom občianstve
-„Stop prisťahovalcom“ a boj proti „zneužívaniu azylu“
Popri tom samozrejme bežali staré známe témy ako cudzinci („Sociálny štát namiesto prisťahovalectva“, „Isté dôchodky namiesto miliónov pre azylantov“) a EU („Domov namiesto Schüssela a Brüsselu“), ktorými uspeli už v roku 2005 pri voľbách vo Viedni.
Die Grünen (Zelení)
Alexander Van der Bellen
Die Grünen (Grüne) nastúpili s hlavným kandidátom predsedom strany Alexandrom Van der Bellenom. Predvolebný boj otvorili Zelení v máji 2006 zverejnením dvoch tzv. Čiernych kníh. Čierna kniha „Čierna“ sa zaoberala kriticky vládnou politikou ÖVP.
O niekoľko dní neskôr bola zverejnená Čierna kniha „Červená“, ktorá bola venovaná opozičnej činnosti SPÖ. Zelení vyčítali ÖVP a SPÖ „hrubé porušenie“ v otázkach ľudských práv. Kritizovaný bol najmä súhlas SPÖ k novele o azyle a úradnej reči z roku 2005, ktorá so sebou priniesla mnohé zostrenia.
Hlavné témy kníh boli:
-Tzv.“Energetický obrat“, t.j odklon od fosílnych palív a podpora alternatívnych druhov energií
-Zlepšenie situácie žien na trhu práce
-Základé poistenie podľa potrenosti, ktoré má pomôct predchádzať chudob
-Reforma vzdelávania spojená so snížením počtu žiakov v triedach, viac flexibility a investície do
-Zníženie nezamestnanosti mladistvých
-Bodový systém v prisťahovalectve, kde majú prednost vysoko kvalifikovaní odborníci,
Koalíciu s
ÖVP pod vedením Elisabeth Gehrer Zelení odmietli. Ako koaličnú podmienku požadovali odstránenie poplatkov za vysokoškolské štúdium a stornovanie nákupu stíhačiek eurofighter.
Liste Westenthaler - Bündnis Zukunft Österreich [Bearbeiten]
Peter Westenthaler
Bündnis Zukunft Österreich (BZÖ) nastúpilo na čele s bývalým predsedom klubu FPÖ Petrom Westenthalerom ako kandidátom. Westenthaler bol 23. júna 2006 zvolený ako nastúpca Jörga Haidera. Po podaní predbežného opatrenia zo strany FPÖ muselo BZÖ odstrániť zo svojich plakátov slovo „die Freiheitlichen“ ale aj tak ho použilo na volebný lístkoch. BZÖ Kärnten sa vyjadrilo že sa necíti byť obsiahnuté v predbežnom opatrení a do volieb nastúpilo ako Die Freiheitlichen - Liste Haider - BZÖ.
V prvom návrhu volebného programu, ktorý dostal názov „10 bodov proti pádu do ľava v Rakúsku“ bolo jasné že program
je dosť podobný pôvodnému programu FPÖ a že sa taktiež veľmi sústreďujú na azylovú a cudzineckú problematiku. Program žiadal:
-Zníženie počtu cudzincov o 30%
-Obmedzenie počtu cudzincov v školách
-Ukončenie rokovaní s Tureckom
Westenthaler požadoval v prípade účasti vo vláde pre seba kreslo ministra vnútra, proti čomu sa od začiatku stavalo ÖVP, pretože jej patrilo už dve volebné obdobia. 25. septembra, teda 6 dní pred voľbami, oznámila ministerka spravodlivosti Karin
Gastinger, taktiež podpredsekyňa BZÖ a hlavná kandidátka v Štajersku, že vystupuje z BZÖ. Odôvodnila to tým,, že nechce byť členkou zoskupenia, ktoré je nenávistné voči cudzincom a operuje so strachom obyvateľstva a ako spúšťací moment menuje prianie Westenthalera odsunúť v nasledujúcich rokoch 300 tis. cudzincov. V predvečer volieb bolo otázne, či BZÖ preskočí 4% klauzulu.
Kommunistische Partei Österreichs
Mirko Messner
Kommunistische Partei Österreichs (KPÖ) nastúpila s halvným kandidátom Mirkom Messnerom. Komunistická strana Rakúska je spolu s ÖVP a SPÖ jedinou rakúskou stranou, ktorá sa účastnila každých volieb v histórii Druhej republiky. Od roku 1950 ale nikdy nebola zastúpená v parlamente. Vo volebnom boji vsadila KPÖ sčasti na štýrskeho politika Ernesta Kalteneggera, ktorý získla pri obecných voľbách v Grazi s 20% najlepší výsledok v histórii KPÖ. Podľa prieskumov v júni 2006 mal Kaltenegger najväčšie sympatie od obyvateľov zo všetkých politikov v celom Štajersku. Existovala možnosť získať základný amndát v obvode Graz a možno aj v Štajersku. Vo volebnom programe stavila KPÖ na známe modely ako „milionárska daň“ a vyššie minimálne mzdy a dôchodky.
Liste Dr. Martin - für Demokratie, Kontrolle, Gerechtigkeit (Pre demokraciu, kontrolu, spravodlivosť)
Na konci júla 2006 oznámil svoju kandidatúru Hans-Peter Martin, ktorý bol od roku 1999 členom Európskeho Parlamentu (prvotne ako nestranný kandidát na zozname SPÖ, neskôr so stranou Liste Dr. Martin) so svojou vlastnou stranou. Martin bol podporovaný novinami Kronen Zeitung, v ktorých sa pravidelne objavovali jeho hosťovské komentáre. V najsilnejšom nedeľnom vydaní mohol Martin dokonca vydať celostránkový článok na podporu svojej strany 30. júla 2006.
V popredí Martinovho volebného boja stála kritika etablovaných politckých strán. Kvôli obmedzeniu názvu strany na volebnom lístku na 5 písmeno, bol názov strany zmenený na MATIN.
Ďalšie strany
5 strán získalo dostatočný počet podporných vyjadrení, aby mohli kandidovať do regionálnych volebných obvodov. Podľa volebného poriadku je potrebné pre celorepublikovú kandidatúru získať podporné vyjadrenia od 3 poslancov alebo 2600 občanov. Tieto musia byť predložené do 37. dňa pred volebným termínom.
Bündnis Neutrales Freies Österreich (NFÖ) (Kärnten, Salzburg, Tirol, Vorarlberg und Wien)
Sozialistische Linkspartei (SLP) - Sonja Grusch (Wien)
Initiativ€2000 so svojím zakladateľom Michaelom Sommerom (Burgenland)
Liste Sicher Absolut Unabhängig(Určite absolútne nezávislí) - Franz Radinger (SAU) (Villach/Kärnten)
die Liste Stark (Kärnten)
Strany, ktoré v minulých voľbách kandidovali, ale v posledných už nenastúpili:
-die Christliche Wählergemeinschaft (CWG) – (Kresťanské volebné spoločenstvo)
-Die Demokraten (Denokrati)
-Liberale Forum (LIF): LIF vzdalo kvôli bezvýchodiskovosti situácie svoju kandidatúru a uzavrelo s SPÖ volebné spojenectvo. Ako protislužbu dostal hovorca LIF Alexander Zach mandát SPÖ. Naproti svojim pôvodným vyhláseniam sa stal Zach členom klubu SPÖ, ale v novo zavedenej kategórii klubových členov, ktorí nemajú vnútorné klubové hlasovacie právo.
Vytvorenie vlády Rakúska sa v roku 2006 ukázalo ako značne komplikované. Voľby z 1. októbra 2006 vyniesli SPÖ aj napriek stratám hlasov zase ako najsilnejšiu stranu. Ale len tesne pred ÖVP. Alfred Gusenbauer z SPÖ bol poverený prezidentom Heinzom Fischerom aby zostavil vládu a sústredil sa pri tom na Veľkú koalíciu. Koaličné rokovania medzi SPÖ a ÖVP sa ukázali ako komplikované. Po vytvorení dvoch vyšetrovacích výborov, pre ktoré hlasovala SPÖ, Zelení a FPÖ , prerušila ÖVP rokovania, aby v nich 16. novembra opäť pokračovala.
9.1.2007, teda v stý deň od volieb sa v Rakúsku konečne zrodila veĺká koalícia. Vytvorili ju sociálni demokrati SPÖ s ľudovcami, nad ktorými vyhrali o 1,5 boda. Červení – socialisti a čierny – ľudovci, si v rámci dohody o veľkej koalícii už rozdelili aj ministerské kreslá. Chýbajú ale konkétni kandidati.Známe je iba to, že novým premiérom sa stane Gusenbauer, ktorý vystrieda Schüssela. Stane sa desiatym rakúskym kancelárom a piatym sociálnym demokratom na tomto poste. Otázne je, či sa odstupujúci kancelár rozhodne prijať stoličku vo vláde alebo skončí s veľkou politikou. Koalícia plánuje znížiť školné a zvýšiť prídavky na deti. Taktiež prichádza s novinkou v oblasti volebného práva – to sa má znížiť na 16 rokov.
Dneškom schválená veľká koalícia zostáva dominantnou počas celej Druhej republiky. Viac ako polovicu – presne 32 rokov
zo 61, vládnu SPÖ a ÖVP spoločne. Za 32 rokov sa doba Veľkej koalície delí na dva odseky. Éra od roku 1947 do 1966, v ktorej dosadzovala kancelára ÖVP. Druhá od 1987 do 2000, kde túto úlohu zastávala SPÖ. Nová vláda je pre Rakúsko tradičný kompromis dvoch najsilnejších strán. Vzhľadom na volebný výsledok je zloženie kabinetu o niečo výhodnejšie pre ľudovcov – tí skončili vo voľbách až za sociálnymi demokratmi. Najspornejšie body rokovaní sa včera podarilo zahladiť. Nákup stíhačiek Eurofighter a definitívne dotiahnutie obchodnej transakcie sa odsunulo na neskôr. Stíhačky, ktoré sú už podľa pôvodnej
objednávky hotové, do Rakúska onedlho priletia. To je ústupok SPÖ.
