Betón (z francúzskeho béton) je stavebný materiál. Vzniká spojením častíc výplne pomocou spojovacieho tmelu do tuhého celku, ktorého pevnosť sa blíži pevnosti niektorých druhov prírodných kameňov. Ako betón sa obyčajne označuje cementový betón, kde je spojovacím tmelom zatvrdnutá cementová kaša. Podstatou jej tuhnutia a tvrdnutia je chemická reakcia cementu a vody (hydratácia cementu). Betón môže mať aj iný spojovací tmel (spojivo), napr. asfalt (asfaltový betón), magnezit (betón na xylolitové podlahy), makromolekulové živice (plastbetón), sadru (betón na zvukové izolačné priečky). Ako výplň (plnivo) sa používajú väčšinou anorganické materiály prírodného alebo syntetického pôvodu označované ako kamenivo do betónu, napr. štrkopiesok, drvina prírodných hornín, škvara, agloporit.

Na zlepšenie vlastností betónu sa do betónovej zmesi pridávajú rôzne prímesi a prísady. Vlastnosti betónu závisia od spôsobu spracovania zmesi a ošetrovania betónu, ako aj od druhu a podielu jednotlivých zložiek. Najpevnejšie sú vibrované betóny s malou frakciou piesku. Charakteristickými vlastnosťami stvrdnutého betónu sú pevnosť, modul pružnosti, zmršťovanie a dotvarovanie, pri špeciálnych betónoch napr. vodotesnosť, odolnosť proti mrazu, obrusovaniu, agresívnemu prostrediu a žiareniu. Aby betón stvrdol do požadovaného tvaru, premiešaná betónová zmes sa ukladá do dreveného alebo oceľového debnenia. Prostý betón bez výstuže je vhodný na konštrukcie namáhané iba tlakom. Betón tuhne cca. 28 dní. Tuhnutie ale potom nekončí, betón tuhne pri správnej vlhkosti skoro donekonečna.
Pri namáhaní ťahom alebo ohybom vznikajú v betóne ťahové napätia, pretože pevnosť betónu v ťahu je podstatne menšia, vystužuje sa oceľovými prútmi (železobetón). Spojenie ocele a betónu do jedného materiálu umožňuje takmer rovnaká tepelná rozťažnosť obidvoch zložiek. Lepšie využívať mechanické vlastnosti týchto zložiek umožňuje predpätý betón.

Betón je najpoužívanejší stavebný materiál obľúbený najmä pre pevnosť v tlaku, možnosť sformovať žiadaný tvar pri oveľa menšej prácnosti ako pri kresaní prírodného kameňa, pre nižšiu cenu ako pri iných stavebných látkach, objemovú stálosť, trvanlivosť, odolnosť proti vysokým teplotám a vplyvu chemicky pôsobiacich látok.
Betóny možno deliť podľa rôznych hľadísk, napr. podľa dosiahnutej pevnosti do pevnostných tried, podľa objemovej hmotnosti na ľahký, obyčajný a ťažký, podľa technológie výroby na liaty, zhutňovaný prepichovaním, vibrovaný, lisovaný a vákuovaný, podľa spôsobu dopravy na betón vyrábaný na mieste, v ústredných výrobniach (transportný) a čerpaný. Okrem konštrukčných betónov, používaných na veľmi namáhané časti konštrukcií sa vyrábajú výplňové betóny, ľahčené, s veľkou izolačnou schopnosťou, napr. prevzdušnený betón, pórobetón, perlitbetón. Špeciálnymi druhmi betónu sú vodostavebné, cestné (používané na kryty dopravných komunikácií), žiaruvzdorné, pohľadové (umožňujú ponechať vonkajšie plochy betónu bez ďalšej úpravy) a vláknobetóny.

Zloženie betónu

Zloženie betónu závisí na mnohých parametroch ako napr. pevnostná trieda a okolité podmienky. Pri normálnom betóne pevnostnej triedy C25/30 obsahuje jeden meter kubický približne 280 kg cementu, 170 litrov vody a 1 950 kg kameniva.

Srdce betónu tvorí cement, ktorého druhy sa delia do piatich skupín. Všetky druhy sú označené a je pri nich uvedená hodnota normalizovanej pevnostnej triedy. Základom každej z nich je portlandský prášok, ktorý sa vyrába pálením pripravenej surovinovej zmesi oxidov CaO, SiO2, Al2O3, Fe3O3 a malého množstva ďalších látok. Jednotlivé druhy cementu odlišujú farebné nápisy. Jednotlivé druhy sa líšia zložením, vlastnosťami, pevnostnou triedou, dobou tuhnutia a použitím.

Betóny s malým obsahom cementu nazývame chudé, s väčším množstvom cementu sú mastné. Betóny majú svoje pevnostné triedy C a B. Základným parametrom kvality podkladu je pevnosť v tlaku. Dôležitá je aj konzistencia betónovej zmesi podľa ISO 4109, ISO 4110. Tá môže byť V2, V3, S2 a S3.

Doprava betónu

Betón sa k nám z betonárky dostáva väčšinou vo forme tzv tansportbetónu, čo je betónová zmes, ktorej zložky boli zamiešané v betonárke a ktorá sa na miesto spracovania dopravuje so zárukou predpísanej akosti zmesi. Ďalšou z možností dodávky betónu na miesto určenia je rozvoz tzv. zavlhnutej zmesi. Ide o využitie betónu v menších objemoch kladúcich predovšetkým nároky na dobu spracovania a možnosti uloženia. Základnou výhodou spracovania zavlhnutých betónových zmesí je možnosť okamžitého odformovania betónového výrobku a možnosť jeho zrenia na podložkách.

Domáce plastifikátory

V betónoch vystavených vplyvom poveternostných podmienok je najdôležitejšia vlastnosť ich odolnosť proti pôsobeniu mrazu. Mrazuvzdorný betón musí byť alebo dokonale hutný, alebo musí byť hmota betónu prestúpená malými vzduchovými pórmi s veľkosťou do 0,25 mm. V betonárskej praxi sa to dosahuje špeciálnymi prevzdušňovacími prísadami na báze rezinátov alebo kovových mydiel. Pri domácej výrobe betónu sa to dá dosiahnuť pridaním malého množstva saponátu do betónu pri jeho miešaní (napríklad JAR na riad). Do miešačky s objemom 80 litrov postačí jedna polievková lyžica saponátu. So saponátom je potrebné betónovú zmes miešať aspoň 2 minúty. Saponát okrem prevzdušnenia pôsobí ako plastifikátor a betónová zmes sa lepšie spracováva. Touto nenákladnou úpravou zmesi zvýšite životnosť betónu.