Na základe skúsenosti a rady, tí ktorí sa podieľajú na synode tiež aktívne spolupracujú na vypracovaní vyhlásení a dekrétov, ktoré sa príhodne nazývajú "synodálne", a ktorými sa biskupské riadenie diecézy inšpiruje pre budúcnosť.
Biskup riadi diskusie počas synodálnych zasadnutí a, ako riadny učiteľ cirkvi, má inštruovať a usmerňovať, ak to je nutné. Vypočujúc členov synody, bude jeho povinnosťou poznať rôzne vyjadrené mienky, všetko preskúmať a držať sa toho, čo je dobré. V závere synody biskup tým, že podpíše synodálne vyhlásenia a dekréty, obdarí svojou autoritou všetko to, čo je nimi učené alebo prikazované. Touto cestou biskupská autorita vyjadruje svoj pravý služobný charakter - ktorý zahŕňa "vypočutie svojich podriadených" a "povzbudenie, aby s ním horlivo spolupracovali" na hľadaní poznania vôle Ducha v danej chvíli v diecéze - a nie vnútenie svojej náladovej vôle.

3. Spoločenstvo a poslanie, dva nepostrádateľné aspekty pastoračných aktivít Cirkvi, tvoria "dobro celého diecézneho spoločenstva" spomínané v kánone 460 CIC ako konečný zámer synody. Činnosť synody smeruje k podporovaniu prijímania spásonosnej náuky Cirkvi a povzbudzovaniu veriacich v ich nasledovaní Krista. Pretože Cirkev je "poslaná do sveta ohlasovať a prinášať svedectvo o tom spoločenstve, ktorým je tvorená, ako aj uskutočňovať a rozširovať ho", synoda sa tiež snaží podporovať to apoštolské zanietenie, ktoré inšpiruje mnoho cirkevných aktivít podporovaných vedením zákonných pastierov. Pretože celé spoločenstvo a misijná obnova sú nevyhnutne závislé na svätosti služobníkov božích, je vhodné, že by sa mala zaoberať neustálym zlepšovaním klerického života, formáciou kléru a podporovaním povolaní ku kňažstvu a rehoľnému životu. Synoda nielen manifestuje a uskutočňuje cirkevné spoločenstvo v diecéze, ale túto jednotu tiež buduje a podporuje, obzvlášť svojimi vyhláseniami a dekrétmi. Vzhľadom k tomu je nevyhnutné, aby synodálne dokumenty presne vyjadrovali všeobecný učiteľský úrad Cirkvi a uplatňovali spoločnú kanonickú disciplínu do konkrétnych okolností existujúcich v rôznych diecézach. Služba Následníka Svätého Petra a kolégia biskupov nie sú prvkami vonkajšími vo vzťahu k čiastkovej Cirkvi. V každej čiastkovej Cirkvi sú skôr podstatnými prvkami a základom celého diecézneho spoločenstva. Touto cestou diecézne synoda prispieva k stvárňovaniu pastoračných aktivít čiastkovej Cirkvi a dodáva kontinuitu jej vlastným liturgickým, duchovným a kanonickým tradíciám. Miestne jurisdikčné patrimónium, ako aj direktívy pastoračného riadenia diecézy, budú zo strany synody objektom starostlivého zváženia a skúmania, vždy majúc na mysli potrebu obnovy a, kde je to nevyhnutné, odstraňujúc medzery v diecéznych normách.