Tento spôsob by sa mal pokúsiť zahrnúť všetky "životné sily" božieho ľudu prítomné a činné v miestnej Cirkvi: farské spoločenstvá, inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, cirkevné spoločenstvá a iné dôležité organizácie, vzdelávacie inštitúcie (semináre, univerzity, cirkevné fakulty a katolícke školy).
Pri zabezpečovaní vhodných smerníc pre konzultácie, by si mal byť biskup vedomý nebezpečenstva nátlakových skupín - často poľutovaniahodnej skutočnosti - a vždy by sa mal vyhnúť tvorbe neoprávnených očakávaní vo vzťahu k účelnému prijatiu ich návrhov.

2. Rozhodovanie o problémoch.

Potom biskup pristúpi k stanoveniu tých otázok, na ktoré sa synodálna debata sústredí. Vhodným postupom by, v tomto ohľade, bolo vypracovanie dotazníkov, zostavených podľa tém, s každou témou uvedenou so správou, ktorá objasní význam tejto témy vo svetle náuky a disciplíny Cirkvi, ako aj s výsledkami predchádzajúcich konzultácií. Táto úloha by mala byt zverená skupinám odborníkov z rôznych odborov a pastoračných oblastí, ktoré pod vedením prípravnej komisie, pripravia koncepty pre schválenie biskupom.
Nakoniec, schválené texty týchto dotazníkov majú byť odovzdané členom synody a má im byť pridelený dostatočný čas, aby si ich mohli preštudovať pred začiatkom synodálnych zasadnutí.

V. Synodálne vyhlásenia a dekréty.

1. Akonáhle sa schyľuje k záveru synodálnych zasadnutí, diecézny biskup pristúpi k vypracovaniu konečnej verzie synodálnych vyhlásení a dekrétov. Podpisuje ich a prikazuje ich zverejnenie.
2. Používaním termínov "vyhlásenia" a "dekréty" Kódex kanonického práva predpokladá možnosť, že texty vychádzajúce zo synody pozostávajú, na jednej strane, z riadnych právnych noriem - ktoré sa môžu nazývať "ustanovenia", či podobne - alebo smerníc pre budúce pastoračné programy a, na druhej strane, z aktuálnych potvrdení pravdy katolíckej viery alebo mravov, zvlášť vo vzťahu ku dôležitejším stránkam života miestnej Cirkvi.
3. "Jedine diecézny biskup podpisuje synodálne vyhlásenia a dekréty, ktoré sa môžu zverejniť iba s jeho autoritou". Teda synodálne vyhlásenia a dekréty majú niesť podpis diecézneho biskupa a jedine jeho. Tieto dokumenty majú tiež byť koncipované takou formou a slovami, aby bolo zrejmé, že ich autorom je biskup. Vzhľadom k podstatnému prepojeniu medzi synodou a biskupskou službou, zverejnenie synodálnych aktov, ktoré nenesú podpis diecézneho biskupa je protiprávne, a tieto nemôžu byť v žiadnom prípade považované za "synodálne" vyhlásenia v pravom zmysle slova.
4. Prostredníctvom synodálnych dekrétov diecézny biskup uvádza do života a podporuje zachovávanie tých kanonických noriem, ktoré okolnosti diecézneho života najviac vyžadujú, usmerňuje tie záležitosti, ktoré právo zveruje jeho kompetencii a uvádza do platnosti disciplínu, ktorá je spoločná všetkým miestnym cirkvám.