Na niektorých miestach sa v tomto rušnom období predsa len podarilo sláviť diecézne synody a partikulárne koncily.
V prípravách na Prvý vatikánsky koncil (1869 – 1870) sa debatovalo o zavedení praxe zvolávať diecéznu synodu každé tri roky. Žiaľ, koncil sa k tejto téme nedostal.
Posvätná kongregácia Konzistória v roku 1909 rozposlala biskupom otázku s návrhom sláviť synodu každých päť rokov.
V minulom dvadsiatom storočí sa otázke diecéznej synody venovalo viacero pápežov. Názory sv. Pia X. a Benedikta XV. vošli do Kódexu kánonického práva z roku 1917 v kánonoch 356 až 362. Bl. Ján XXIII. v nezabudnuteľný deň 25. januára 1959 oznámil nielen zvolanie koncilu a reformu kánonického práva, ale aj slávenie diecéznej rímskej synody. Ďalším dôležitým dokumentom pre otázku diecéznej synody je Kódex kánonického práva pápeža Jána Pavla II z roku 1983.