Posolstvo k pôstnej dobe

Posolstvo k pôstnej dobe
Ako dôjsť k opravdivej premene života?
(Podľa Jána Pavla II.)

KEĎ BOŽIE SLOVO NEPRENIKÁ DO ŽIVOTA
Nutná povinnosť
V súčasnosti existuje veľa ľudí, ktorí sú síce pokrstení a chodia do kostola. K viere a výzvam evanjelia sa ale stavajú nevšímavo, či ju dokonca odmietajú. Stáva sa to v situáciách, kedy ľudia prežívajú modlitbu len povrchne, takže Božie slovo nepreniká do ich života. Trvalo duchovné úsilie považujú za bezvýznamné a nedeľnú bohoslužbu berú ako nutnú povinnosť.

AKO DOJSŤ K PREMENE ŽIVOTA?
Načúvať vo vnútri tomu, čo nám radí Pán.

NEPODĽAHNÚŤ PSYCHOLOGICKÝM MECHANIZMOM
Odpustenie a zmierenie sú nevyhnutné.

Niektorí kresťania sa chcú zbaviť dosahu Ježišových výrokov, ako je napr. tento: „Milkujte svojich nepriateľov, preukazujte dobro tým, ktorí vás nenávidia.“ (Lk 6,27). Pre týchto ľudí sú tieto slová veľmi ťažké. Ide o výzvy, ktoré nutne vedú k radikálnemu obráteniu. Keď je však človek urazený a zranený, je v pokušení podľahnúť psy-chologickým mechanizmom sebaľútosti a odplaty...
A predsa: každodenná ľudská skúsenosť zjavne dokazuje, že odpustenie a zmierenie sú nevyhnutné pre opravdivú obnovu spoločnosti i jedinca. To platí ako vo vzťahoch medzi ľuďmi, tak vo vzťahoch medzi rôznymi skupinami a národmi. PRIEPASŤ NENÁVISTI A NÁSILIA
Pocity bezmocnosti

Mnohé konflikty vyhĺbili medzi jednotlivcami, rôznymi skupinami a medzi národmi priepasť nenávisti a násilia. Stále sme s pocitom bezmocnosti svedkami rozmanitých konfliktov. Vzniká dojem, že niektoré skupiny ľudí a národy uviazli v nezadržateľnej špirále násilia, ktorej následkom sú ďalšie a ďalšie obete, bez toho aby sa priblížila konkrétna perspektíva riešení. Túžobné volanie po spravodlivosti a mieri zostáva nevypočuté, pretože sa nedarí robiť kroky, ktoré by viedli k zhode.
Tento znekľudňujúci stav nemôže kresťanov nechať ľahostajnými!

BOJOVNÉ POLE
Milovať tých, ktorí nám ublížili

Jedinou cestou k pokoju a mieru je odpustenie.
Prijatie a uskutočnenie odpustenia umožňuje novú kvalitu medziľudských vzťahov, prerušuje špirálu nenávisti a pomsty a láme okovy zla. Pre tých, ktorí túžia po pokojnom súžití, existuje jediná cesta: odpustenie. Ako blahodárne znejú v tejto súvislosti Pánove slová: „Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú. Tak buďte synmi svojho nebeského Otca, lebo On dáva vychádzať svojmu slnku pre zlých i pre dobrých a zosiela dážď spravodlivým i nespravodlivým“ (Mt5,44-45).

Milovať tých, ktorí nám ublížili, znamená odzbrojiť ich. Tak sa aj bojovné pole môže premeniť na miesto vzájomnej solidarity.

NEZMYSELNÉ POKORENIE
Náročná výzva k odpusteniu

Náročná výzva k odpusteniu sa netýka len jednotlivcov, ale tiež spoločnosti a národov. Tiež však aj rodín.
Nie je ale ľahké odpustiť a zmieriť sa. Zmierenie môže byť problematické už vtedy, keď je vina na našej strane. Ak je vina na strane toho druhého, môže sa zmierenie stať priam nezmyselným pokorením sa. K podobnému kroku je potrebné prejsť cestou vnútorného obrátenia sa a mať odvahu poslúchnuť Ježišove výzvy. Jeho slovo nás nenecháva na pochybách: nielen ten, kto vyvolá nepriateľstvo, ale i ten, kto ním trpí, má sa usilovať o zmierenie( porov.Mt5,23-24). Tak jednal i sám Pán.
Pre kresťana ale existuje istota, že sa môže spoľahnúť na pomoc Pána, ktorí neopúšťa nikoho, kto sa k nemu utieka.

VRCHOLNÝ PREJAV LÁSKY
„Láska zabúda, keď niekto ublíži“ (1Kor 13,5).

Pôstna doba je vhodným obdobím k tomu, aby sme sa priblížili k jednému z vrcholných prejavov lásky. k odpusteniu. Boh nám daruje svoje odpustenie a vedie nás k tomu, aby sme žili v láske a nepovažovali druhých za nepriateľov.
Kiežby nás toto obdobie pokánia a zmierenia povzbudilo k tomu, aby sme mysleli a konali v znamení opravdivej bratskej lásky. Takýto vnútorný postoj totiž vedie k tomu, aby sme niesli plody Ducha (porov. Gal 5,22).

PEŇAŽNÉ ZBIERKY
Uzmierené srdce človeka dokáže byť veľkorysé

V posvätných dňoch pôstnej doby majú významnú hodnotu aj peňažné zbierky a ďalšie formy pomoci druhým. Nejde o to, aby veriaci darovali niečo zo svojho prebytku a tak si ukľudnili svedomie. Ide o to, aby sa solidárne starali o zmierenie biedy, ktorá je vo svete. Pomyslenie sa bolestné tváre a utrpenie toľkých bratov a sestier nás vedie k tomu, aby sme sa podelili aspoň o časť svojho majetku s tými, ktorí sú v núdzi.
Svet od kresťanov potrebuje vierohodné svedectvo o spoločenstve a solidarite. Jasne to vyjadrujú slová Biblie:“ Ak má niekto majetok a vidí, že jeho brat je v núdzi, ale zavre pred ním svoje srdce – ako v ňom môže zostať Božia láska?“ ( 1Jan3,17).

KRISTUS SA NEROZČUĽUJE
Kristus sa raduje...

Kristus nezatajuje boje a obete, ktoré čakajú jeho učeníkov a tiež nás. Ísť jeho cestou je ťažké, avšak nie nemožné. Je to ale cesta k životu, na ktorej môžeme počítať s Božou pomocou.
Chcem preto v tejto pôstnej dobe všetkých vyzvať k vrelej a dôvery plnej modlitbe k Pánovi, aby nám dal zakúsiť svoje milosrdenstvo.

Tento dar nám pomôže prežívať Kristovu lásku, ktorá „sa nerozčuľuje, zabúda, keď jej niekto ublíži, má smútok, keď sa deje niečo zlé, ale raduje sa, keď sa žije podľa pravdy“ (1Kor 13.5-6).