Od konca 16. storočia pôsobili v meste známe tlačiarne Breuerovcov, v ktorých vydali aj Komenského Orbis pictus. Potom neskôr začala hospodársky upadať. Stala sa centrom štúrovskej generácie. V r. 1844 prišli študovať na lýceum trinásti študenti z Bratislavy, na protest proti zosadeniu Ľ. Štúra.
Chrám sv. Jakuba je trojloďový kostol s mohutnou svätyňou. Sklenutý je gotickými krížovými chodbami. S jeho výstavbou začali asi v polovici 14. storočia a až na malé prístavby bola stavba ukončená v roku 1400. Dnešná veža kostola je z neskorších čias. Pôvodnú vežu natoľko zničili, že v 18. storočí postavili novú vežu. Kostol je predovšetkým známy svojimi gotickými oltármi. Najviac obdivovaný je hlavný oltár, ktorý je najväčší drevený gotický oltár na svete. Má výšku 18,62 m a široký 6,3 m. Celý je z lipového dreva. Pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. V predele oltára je výjav Poslednej večere, jadro celého oltár tvorí oltárna skriňa, v ktorej sú monumentálne plastiky Madona s dieťaťom, sv. Jakuba a sv. Jána v nadživotnej veľkosti. Oltárne krídla sú zdobené reliéfmi zo života sv. Jakuba a sv. Jána, na ich zadnej strane sú tabuľové maľby s výjavmi umučenia Krista. Oltárna architektúra je ukončená štítom z fiál, v ktorých sú vkomponované gotické sochy apoštolov z predošlého oltára. Treba si vysoko ceniť geniálne majstrovstvo, ktoré zladilo všetky prvky oltárnej architektúry do jedného kompaktného celku. Celý interiér kostola možno označiť ako múzeum stredovekého a sakrálneho umenia.
Levočská radnica pôvodne bola vystavaná v gotickom slohu. Prvý raz vyhorela v roku 1550 a o 60 rokov neskôr tiež malou nepatrnosťou vyhorela. Po nových úpravách pribudli na južnej časti arkády na prízemí i poschodí. V pravom rohu sa zachovali zvyšky pôvodnej maľby. Dnešný vzhľad dostala po viacerých rekonštrukciách. Radnica predstavuje symbol občianskej cnosti. Budova radnice je dnes spojená s renesančnou vežou. Spišské múzeum tu má svoje expozície. Na neškodnú spišskú mátohu sa môžeme pozrieť hoci na pravé poludnie. Je ňou známa levočská biela pani, vlastným menom Júliana Géciová-Karponayová. Jej portrét je namaľovaný na drevených dverách v predsieni radnice. Podľa románu Levočská biela pani, manželka kapitána J. Karponaya, zradila svoje mesto Levoču. Cez tajnú chodbu do nej pustila nepriateľov. Neskôr ju za to v Gyori popravili. Historická skutočnosť je trochu iná. Archívne doklady potvrdzujú, že Levoča kapitulovala so súhlasom mestskej rady.