Od Poľska ohraničuje Popradskú kotlinu pohorie Spišská Magura.
Mesto má mierne chladnú a vlhkú kotlinovú klímu s veľkou inverziou teplôt. Levočské vrchy majú dobré snehové podmienky.
Kežmarok je jedným z centier spišského regiónu, ktorý je bohatý na históriu a na množstvo kultúrnych a historických pamiatok. Mesto vzniklo v roku 1269 spojením slovanských, maďarských a nemeckých mešťanov. Akí boli prví usadlíci, to sa nevie. Človek obýval kežmarský chotár už pred 10 000 rokmi. Svedčia o tom rôzne nálezy. Na Michalskom vrchu nad Kežmarkom sa našli niekoľko centové balvany stojace v jednej čiare vedľa seba, pravdepodobne ďalšie kultové miesto na Slovensku, na ktorom sa v deň slnovratu uctieval kult slnka. Kežmarok mal v minulosti mnohé názvy, ktorí ani kežmarčania presne nevedeli, ktorým ho nazvať. Historici doteraz našli 150 rôznych variantov pomenovania Kežmarku. Mesto vzniklo zo štyroch osád. V 15. storočí sa stal slobodným kráľovským mestom s mnohými privilégiami. Všetky privilégia prinášali mestu osoh a hospodársky rast, ktorý narúšali časté boje medzi panovníkmi, jednak medzi šľachtou, prípadne boj Kežmarku s Levočou o právo skladu, ktorý trval vyše dvesto rokov. Obdobie 18. storočia, keď hospodárska a sociálna situácia mesta nebola zlá v dôsledku čulého obchodovania s vínom, pivom, soľou, obilím, plátnom, súknom, kožiarskymi výrobkami a inými remeselníckymi prácami sa mesto obohatilo o viaceré stavby. V 19. storočí definitívne zastavali voľné plochy mesta obkolesené hradbami, ktoré už stratili svoju funkciu. Dôležité bolo pre mesto objavovanie a sprístupňovanie Vysokých Tatier pre cudzinecký i domáci turistický ruch, rekreáciu a liečenie. Prvá polovica 20. storočia prispela aj v oblasti obytnej architektúry k rozvoju mesta. Je zachovaná urbanisticko-architektonická štruktúra mesta s významnými budovami. Historické tradície bohatej remeselnej výroby sa od roku 1991 obnovili podujatím Európske ľudové remeslo, ktoré už nadobudlo medzinárodný charakter. Kežmarok bol v roku1950 vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Drevený artikulárny kostol - pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov. Protestantský kostol musel stáť na vopred presne určenom mieste mimo mestských hradieb. Ako stavebný materiál použili výlučne drevo, ešte aj klince boli drevené. Kostol je postavený na štyroch točivých stĺpoch a obvodových múroch. Bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Nový Evanjelický kostol – objavili sa statické problémy, preto sa evanjelici rozhodli pre stavbu nového. V interiéri vládne prísna symetria.