V kostole sa nachádza hrobka Imricha Thokolyho, vodcu proticisárskeho povstania.
Paulínsky kostol má svoje začiatky v slovanskej osade. Dnešná podoba stavby pochádza z veľkolepej gotickej prestavby. Tej pomáhalo mesto i hradný pán Zápoľský. Zvečnili svoje erby v malom vchode do kostola. O prestavbách hovorí aj trojaká klenba. Prevažne gotický je aj interiér kostola, bočné oltáre, krstiteľnica. Medzi najvzácnejšie časti patrí ukrižovaný Kristus z hlavného oltára, o ktorom sa predpokladá, že bol vyrezaný v dielni majstra Víta Stwosza. Pri kostole stojí renesančná zvonica z roku 1591. Zvonica stojí v ohradenom priestore farského kostola. Táto masívna hranolová stavba s dekoratívnou štítkovou atikou patrí do okruhu typických spišských zvoníc.
Kežmarský hrad – gotický hrad na východnom okraji mesta, pod Zámockým kopcom 720 m. Bol spojený s mestom hospodársky, politicky, ale aj spoločným opevnením. Staviteľom hradu boli Immrich a Štefan Zápoľskovci. Hrad je prístupný cez vstupnú štvorbokú vežu, v ktorej bol kedysi padací most. Je trojpodlažný, vsadený do štvorcového kamenného rámu s otvormi na zdvíhanie padacieho mosta. Palác bol pristavaný k severnému múru, má obdĺžnikový pôdorys, je poschodový. Palác je zachovaný v pôvodnom členení kamenných okien na poschodí reprezentačných obytných priestorov a priečelie kaplnky je ukončené štítom. Súčasťou hradu sú tri kruhové bašty a hranolová prístavba. Bašty sú úpravou mestského opevnenia, ktoré sa pripájajú k hradu. Kežmarská hradná pani Beata Laski uskutočnila cez turičné sviatky v 16. storočí prvý historický známy výlet do Vysokých Tatier do doliny Bielej vody a položila tak základy historickej tatranskej turistiky. Za druhej svetovej vojny sídlilo na hrade gestapo o čom svedčí pamätná tabuľa na hradnom nádvorí.
Starý trh sa považuje za jednu z najstarších ulíc. Základy domov pochádzajú z 13. storočia. Na hornom i dolnom konci ulice sú typické spišské remeselné domy. Na meste dnešnej reduty kedysi stála strážna veža, ktorá bola neskôr prestavaná na renesančný dom. V budove bola kníhtlačiareň Mateja Glasera–Vitriariho, v ktorej vychádzali knihy v slovenčine, nemčine, maďarčine a latinčine. Na priečelí je namaľovaný kežmarský erb a latinský nápis, že tento dom slúžil pre stráže, hostí a zábavy. Dnes sa tu nachádza kino.
Budova dnešnej radnice bola postavená v gotickom slohu v roku 1461. Po požiari sa konala ďalšia, klasicistická prestavba. Na južnej strane sa nachádza časť neskorogotického trojokna a pôvodne renesančný portál s erbom mesta.