V rokoch 1705 až 1708 bola tu umiestnená kníhtlačiareň Mateja Glasera-Vitriariho, kde sa vydávali knihy v bibličtine, nemčine, maďarčine i latinčine. Budova s súčasnosti slúži ako sídlo Mestského úradu v Kežmarku.
Evanjelické lýceum – národná kultúrna pamiatka, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti dreveného artiklárneho kostola. Jeho pôvodná budova bola drevená. Mnohonárodnostné pomery v Uhorsku sa odrazili aj na pôvode žiakov, ktorí si tu postupne zakladali spoločnosť. Vytvorila sa tu aj Jednota mládeže slovenskej. Cenným vybavením lýcea je rozsiahla knižnica, ktorá obsahuje asi 150 000 zväzkov.
Evanjelický kostol sv. Kríža je typom spišského halového chrámu. Neskorogotický farský kostol postavili v rokoch 1444 – 1498 za mecenášstva rodiny Zápoľských ma mieste staršej kaplnky, ktorý o rok vyhorel. Po požiari v roku 1521 vybudovali na veži kamennú pavlač, po postavení zvonice prispôsobili jej ukončenie kostolnej veže. Cenné vnútorné zariadenie kostola pochádza z obdobia gotiky a renesancie. Hlavný oltár sv. Kríža je z rozhrania 15. a 16. storočia. Informačná karta č. 6

Spišská Kapitula

Počet obyvateľov: 615

Leží na východnom svahu Martinského kopca. Vyvinula sa ako samostatná osada. V 13. storočí sa stala európskou kuriozitou, lebo bola výlučne kňazskou osadou. Pôvodne samostatná obec Spišská Kapitula od roku 1948. Je mestskou časťou Spišského Podhradia. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a je Slovenským Vatikánom.
Najstaršie osídlenie na území možno predpokladať už v 11. storočí. Na toto osídlenie priamo nadväzovala výstavba okrúhleho sakrálneho objektu rotundy. Poloha tohoto prvého sakrálneho objektu bola určujúca pri stavbe ostatných objektov neskoršej Spišskej Kapituly. Historické pramene uvádzajú, že v 12. storočí bola Kapitula Tatármi zrovnaná so zemou. Predpokladá sa, že rozsah stavebného poškodenia kláštora bol dôležitým impulzom na začatie veľkolepej stavebnej činnosti. Od polovice 13. storočia bola sídlom Spišskej Kapituly a vierohodným miestom. V tomto období sa Kapitula stala obeťou viacerých lúpežných prepadov, čo prinútilo prepošta, aby bohatú Kapitulu opevnili. V 17. storočí ju obohnali hradbami a vyvíjala sa ako mesto. V roku 1776, keď Mária Terézia povýšila prepošstvo na biskupstvo, sa bývalá prepoštská rezidencia stala biskupským sídlom. Po stáročia sa ustálil počet domov (asi 30) a obyvateľov (280). Tvorili ho členovia kapituly a služobníctvo. Domy sú sústredené po oboch stranách jedinej ulice, zakončenej dvoma bránami.
Dominantnou stavbou je neskororománska katedrála sv. Martina z rokov 1245 – 1273 s dvoma vežami.