Svätyňa a loď boli rozšírené gotickými prístavbami (kaplnka Zápoľského). Katedrála má mimoriadne cenný interiér, najmä gotické oltáre, sochy, náhrobné tabule, náhrobky, kalichy, zvony a fresky, ktoré znázorňujú korunováciu kráľa Karola Róberta. Ide o jedinú stredovekú maľbu na Spiši. Biskupskú kaplnku zdobilo v 15. storočí trinásť krídlových oltárov, ktoré mali aj oltárne skrine. Niektoré skončili v zahraničných múzeách. Je tu taktiež najstaršia známa románska plastika na Slovensku ležiaceho leva Leo albus (biely lev). Biskupská rezidencia je na pohľad jednoduchá budova s vysokými klenbami a starým nábytkom. Jej prestavba do dnešnej podoby sa uskutočnila po založení Spišského biskupstva v roku 1776. O sto rokov neskôr bol obnovený interiér reprezentačných miestností. V Spišskej Kapitule je zachovaný hradobný múr s Dolnou a Hornou bránou. Tvorí ho múr široký asi meter a vysoký 4 - 5 metrov. Opevnenie tvorí jednoduchý kamenný múr so strieľňami, do ktorého sú umiestnené malé, prevažne kruhové a polkruhové bašty, smerom k sídlu otvorené. Domy v dedine sú gotické, renesančné a barokové. Ďalej sa tu nachádza neskororenesančný biskupský palác z roku 1652 s barokovou úpravou. Má pôdorys písmena U. Zachovalo sa tu niekoľko miestností zaklenutých krížovou klenbou na stredný stĺp. Ústredným prvkom barokovej prestavby je schodisko. V súčasnosti slúži na vzácne cirkevné návštevy.
Hodinová veža stojí vedľa paláca. V minulosti slúžila ako vstupná brána do bývalého francúzskeho parku. Veža má vybiehajúce oválne bočné terasy a zachovanú bohato riešenú barokovú mrežu uzatvárajúcu vstup.
Socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá je situovaná pred západným priečelím katedrály.
Neďaleko mestečka sa nachádza zaujímavá národná prírodná rezervácia – Sivá Brada v ktorej je chránené jazierko.
Bývalý seminár bol pôvodný pozemok hostinca, ktorý daroval jezuitom. Tí tu otvorili školu a na jeho mieste postavili tu kláštor.
Informačná karta č. 7

Spišské Podhradie

Počet obyvateľov: 3 700

Leží vo východnej časti Hornádskej kotliny. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1249. V prvej polovici 13. stor. sa vyvinulo ako samostatné, od hradu nezávislé mestečko. Patrilo do spoločenstva 24 spišských miest i do poľského zálohu. Mária Terézia ho vykúpila späť od poľského kráľa a vytvorila provinciu 16 spišských miest. Zakladali sa tu prvé remeselnícke cechy. Najznámejšie boli cechy súkenikov, farbiarov, obuvníkov. V 19. storočí ožila na okrajoch mesta rozsiahla stavebná činnosť, pri ktorej vznikla sieť nových ulíc s prízemnou radovou zástavbou.