storočia a potom opäť nákladne klasicisticky opravili a rozšírili. Na prízemí zriadili chodbu na spôsob kvapľovej jaskyne, na medziposchodí veľkú sieň, ktorú ozdobili. V tomto istom období vznikol aj anglický park na ploche takmer 70 hektárov so záhradnými pavilónmi. Neskôr sa realizovali ďalšie záhradné stavby, napríklad umelý vodopád a jaskyňa pre ľadové medvede. Je to poľovnícky kaštieľ.
V kaštieli sa zachovalo pôvodné zariadenie miestností z čias posledných majiteľov. Vynikajú tu exponáty z umeleckého stolárstva, napr. svadobné spišské truhlice, empírový a klasicistický nábytok. Veľkú pozornosť si zasluhujú aj zbierky obrazov, umelecké remesla a poľovnícke trofeje. Nachádza sa tu knižnica so vzácnymi dielami z 18. a19. storočia, ktorá obsahuje vyše 200 000 zväzkov.
Kaštieľ, ktorý sa po oslobodení stal majetkom ľudu, patrí k najnavštevovanejším slovenským múzeám, kde sa môžu hostia oboznámiť so vzácnymi umeleckými zbierkami.
Komplex areálu kaštieľa Betliar bo v roku 1985 vyhlásený vládou Slovenskej republiky za národnú kultúrnu pamiatku ako vzácne kultúrno-historické dedičstvo niekoľkých storočí. V roku 1995 získal ocenenie medzinárodnej organizácie Eurpa Nostra.
V obci sa nachádza gotický kostol zo 14. storočia s barokovým interiérom.
Informačná karta č. 12

Krásnohorské Podhradie a hrad Krásna Hôrka

Počet obyvateľov: 3 549

História Gemera je veľmi stará a bohatá. Spája sa s jej nerastným bohatstvom. Obývaná bola v úrodnom údolí rieky Slanej. V 13. storočí vzniká na dôležitej obchodnej ceste vedúcej zo Sedmohradska cez Košice na Spiš a do Poľska strážny hrad Krásna Hôrka. Krásnohorský hrad začali stavať Bebekovci, neskôr pokračovali Máriássyovci (ako dočasný vlastníci) a znovu Bebekovci. Z pôvodnej strážnej veže vzniká hradné opevnenie. Rody žijúce na hrade patrili k záložnejšej stredovekej šľachte. Na hrade si vydržiavali vlastné vojsko. Andrássyovci pokračovali v rozširovaní hradu a mnohými úpravami vytvorili z Krásnej Hôrky honosné šľachtické sídlo. Začiatkom 18. storočia si obrovský majetok rozdelili a vzniká betliarska a monacká vetva rodiny. Šľachta presúva svoje nepohodlné sídlo z hradu do údolí a podhradí, kde si buduje pohodlné kaštiele a kurie. Funkcia hradu upadá. Gotická časť hradu v roku 1817 vyhorela. Vtedajšia majiteľka vdova po Štefanovi III. Andrassyho, dala na hrade urobiť najnutnejšie opravy.