Obrovský význam mali aj dve diaľkové európske obchodné cesty, ktoré sa v tejto oblasti stretávali. Bola to Podunajská cesta, ktorá spájala vyspelé kultúry Stredozemia a Orientu (bola pokračovaním slávnej hodvábnej cesty). Druhou bola Jantárová cesta, ktorá spájala krajiny pri Baltskom mori na severe s južnou Európou. Tieto trasy v stredoveku sa stali základom hlavných mestských komunikácií. Od toho času bolo územie Bratislavy stále osídlené. Na prelome letopočtov zohrali dôležitú úlohu v histórii Bratislavy Rimania. V blízkosti Dunaja, vtedy hraničnej rieky Rímskej ríše, vybudovali opevnené vojenské tábory, strážne stanice a civilné stavby, ktoré boli súčasťou opevnenej hranice Limes Romanus. Koncom obdobia sťahovania národov v 5. - 6. storočí prichádzajú na územie Bratislavy predkovia dnešných obyvateľov Slovenska – Slovania. Mohutné slovanské hradiská v Bratislave a na Devíne boli centrami Veľkomoravskej ríše. Prvé písomné zmienky o meste sa viažu na známu bitku Bavorov so starými Maďarmi pri Braslave spurch roku 907. V období stredoveku sa Bratislava začlenila do Uhorského kráľovstva. Najstaršie mestské privilégiá udelil Bratislave pred viac ako sedemsto rokmi (1291) kráľ Ondrej III., ktorý zaručil obyvateľom veľké politické, hospodárske a správne výsady. Mešťania sa stali nezávislí. V roku 1405 Žigmund Luxemburský povýšil Bratislavu na slobodné kráľovské mesto. Najväčší rozmach a slávu priniesla Bratislave doba, keď sa po obsadení Panónskej nížiny Turkmi, stala takmer na tri storočia hlavným snemovým a korunovačným mestom Uhorska. V roku 1563 až 1830 v Dóme sv. Martina korunovali jedenásť kráľov a osem kráľovien. Najslávnejšou panovníčkou spomedzi nich bola Mária Terézia. Do mesta pozvala významných hudobníkov, sochárov, maliarov a architektov, ktorým Bratislava do dnes vďačí za decentný šarm svojho prevažne barokového historického jadra. Na prelome 18. a19. storočia sa Bratislava stáva strediskom hnutia za národnú slobodu Slovákov, ktorého najvýznamnejším predstaviteľom bol Ľudovít Štúr – kodifikátor spisovnej slovenčiny. Po skončení prvej svetovej vojny sa Bratislava veľmi rýchlo stala administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom Slovenska. V rámci novo vzniknutej Československej republiky. Po tragických udalostiach druhej svetovej vojny a komunistickom prevrate vo februári 1948 Bratislava prešla štyridsiatimi rokmi extenzívneho rozvoja, ktorý znamenal štvornásobný nárast jej obyvateľov, ale aj postupnú deštrukciu vzácneho historického centra a morálnych hodnôt. Od 1. 1.