1993 je Bratislava hlavným mestom samostatnej Slovenskej republiky ako jedného z nástupníckych štátov bývalej federácie.
Najvýznamnejšie stavebné pamiatky:
Hrad Devín – hradný vrch s jedinečnou strategickou polohou pri sútoku Dunaja a Moravy bol osídlený už od mladšej doby kamenej. Neskôr tu bolo keltské a rímske vojenské centrum. Vo veľkomoravskom období bol najvýznamnejšou pohraničnou pevnosťou, strážil dôležitú križovatku ciest a brod cez rieku Morava. Prvá písomná zmienka o pevnosti pochádza z roku 864, vo Fuldských análoch sa spomína ako Dowina. Po zániku Veľkej Moravy sa Devín stal pohraničným strážnym hradom uhorského kráľovstva. Pred 13. stor. na skalnatom brale vybudovali kamenný hrad. V prvej polovici 15. stor. a v 16. stor. ho prestavali na goticko–renesančnú pevnosť. V roku 1809 ho zničili napoleonské vojská, odvtedy zostal v ruinách. Robia sa tu archeologické výskumy a konzervácia hradu. Objavili sa tu románske domce a slovanská bazilika. Devín bol vyhlásení za národnú kultúrnu pamiatku. Korunovačný Dóm sv. Martina v roku 1563 – 1830 tu korunovali 10 uhorských panovníkov a ich manželky a 1 panovníčku. Ako prvý tu bol korunovaný syn Ferdinanda Maximiliána ako posledný tu bol Ferdinand V. Je najvýznamnejšou gotickou dominantou Bratislavy s 85 m vysokou vežou. Na vrchole je pozlátený vankúš 2 x 2 m a kráľovská koruna 300 kg – symbol korunovačného významu kostola. Dóm stojí na mieste pôvodného románskeho kostola. Jeho výstavba sa začala v prvej tretine 14. stor., vysvätený bol 1452. Bol súčasťou mestského opevnenia. Nachádzajú sa tu významné pamiatky: (bronzová gotická krsteľnica, plastika Piety na bočnom oltári v pravej lode, Martina na koni od G. R. Donnera, oltáre). Je povýšený na katedrálu.
Prezidentský (Grasalkovičov) palác na Hodžovom námestí. Je sídlom prezidenta SR. Vybudovaný bol v neskorobarokovom štýle v roku 1765 pre grófa Antona Grasalkoviča. Slúži pre významných návštevníkov a na usporadúvanie hudobných predstavení. Najvýznamnejší hosť bol Haydn. Sídlom prezidenta sa stal v období 1939 – 1945, potom bol známy ako Pioniersky dom, opäť sídlom prezidenta sa stal 1996. Primaciálny palác na Primaciálnom námestí. Patrí k najkrajším klasicistickým palácom na Slovensku. Bol postavený pre ostrihomského arcibiskupa Jozefa Butthyániho, ktorý zaň zaplatil 400 000 zlatých. Roku 1805 bol v Zrkadlovej sieni podpísaný tzv. Bratislavský mier medzi Napoleonom Bonapartem a cisárom Františkom I. V roku 1848 tu zasadal Uhorský snem. Jedným z výsledkom bolo zrušenie poddanstva. K najvýznamnejším pamiatkam paláca patrí zbierka unikátnych gobelínov s témou tragickej lásky Hero a Leandra.