Po jej zániku sa v budove istý čas nachádzala mincovňa.
Michalská brána – je gotická hranolová veža bola postavená v 1. pol. 14. storočia. Svoje meno dostala podľa kostola sv. Michala. Brána sa uzatvárala padacou kovovou mrežou a drevenými vrátami. Vo veži sa dnes nachádza Múzeum zbraní a stredoveké fortifikačné umenie. Zaujímavý je výhľad z hornej terasy veže na staré mesto
Slavín – pamätník a cintorín príslušníkov Sovietskej armády, ktorí padli počas II. svetovej vojny pri oslobodzovaní Bratislavy a západného Slovenska.
Dom U dobrého pastiera – malebný meštiansky rokokový dom s dobovým znakom na nároží z 2. polovici 18. storočia. Bol postavený pre bratislavského obchodníka. Po rekonštrukcii je tu unikátna expozícia hodín Mestského múzea. V expozícii sa nachádzajú ukážky hodinárskeho remesla minulých storočí. Pozoruhodnosťou je zbierka prenosných slnečných hodín zo 16. storočia – 18. storočia. Zámočnícka ulica vznikla ako hradobná ulica vedľa mestských hradieb. V 15 storočí bola zastavaná domami remeselníkov – zámočníkov podľa ktorých dostala svoje meno. Pri požiari v roku 1590 vyhorela a pôvodné gotické domy boli prestavané v renesančnom a barokovom slohu.

Bratislavský hrad

Spomedzi stavebných pamiatok Bratislavy upútava pozornosť návštevníkov najmä Bratislavský hrad, ktorý sa vypína na hradnej skale vysokej 85 metrov. Hradný kopec bol osídlený od mladšej doby kamennej. Bol dôležitou súčasťou keltského oppida a rímskeho opevnenia Limes Romanus. Po príchode Slovanov tu vzniklo hradisko, významná pevnosť a politické a cirkevné centrum Veľkomoravskej ríše. Veľkomoravské opevnenie zaniklo v 10. storočí. Vtedy vybudovali nové opevnenie s murovanými baštami. Na kopci sa začal stavať kamenný hrad, pri ktorom postavili kostol sv. Salvátora s kaplnkou. Hrad sa stal sídelným mestom župy – komitátnym hradom. Od 13. storočia sa na hrade sústreďovala už len svetská moc. Najväčší význam mala prestavba hradu za vlády Žigmunda Luxemburského, keď sa začala stavať nová kráľovská rezidencia, ktorej základy a časť prvého a druhého poschodia tvoria súčasť paláca. Túto prestavbu začali v roku 1430 a dokončili ju o niekoľko desaťročí za vlády Mateja Korvína. V tom čase pripojili k štvorhranu staršiu juhozápadnú, predtým osobitne stojacu vežu, ktorá dostala meno Korunná veža. Vybudovala sa aj vstupná brána od Zámockých schodov s neskoro-gotickou výzdobou, dodnes nazývaná Žigmundová brána. V roku 1436 dal hradný kapitán Štefan Rozgoň vykopať na nádvorí studňu, ku ktorej je prístup osobitným vchodom z nádvoria.