V prízemí východného krídla vznikla klenutá gotická rytierska sieň, ktorá siahala cez dve poschodia a bola vysoká 12 metrov. Po obsadení Turkami sa hrad stal rezidenciou prvých Habsburgovcov vo funkcii uhorských kráľov. Ďalšia prestavba sa začala roku 1561 a zamerala sa na účelnosť a na zvýšenie umeleckej výzdoby reprezentačného sídla. Z týchto úprav sa zachovala časť interiéru hradnej kaplnky na východnej strane paláca. Keď sa dedičnými pánmi hradu stali Pálffyovci, nariadili primeranú prestavbu hradu. Kvôli ľahšiemu prísunu stavebného materiálu, upravili terén severne od hradu a vytvorili tak prístupovú cestu, ktorá sa dnes nazýva Zámocká. Pri tejto prestavbe hrad zvýšili o jedno poschodie, takže palác mal tri poschodia. Štyri nárožia ukončili vežovými výstupkami, čím hrad dostal pravidelný tvar. Na prvom poschodí bolo umiestnené županstvo a v celom druhom poschodí bývala počas svojho pobytu rodina panovníka. Služobníctvo a hostia bývali na treťom poschodí. Leopoldova brána bola prístupná od Vodného vrchu, ktorou prichádzali povozy na dolnú terasu hradu. Brána je zo svetlého kameňa. Keď Turci po porážke pri Viedni ustúpili z Podunajska, dal Karol III. roku 1712 postaviť Viedenskú bránu a Leopoldovu bránu zamurovali. Za vlády Márie Terézie si lesk dvora vyžadoval ďalšie stavebné úpravy a tak v rokoch 1761 – 1766 hrad premenili na prepychový rokokový palác. Hrad sa stal pohodlným útulným sídlom. Roku 1765 sa na hrad nasťahoval Albert Tešínsky, ktorý zhromažďoval vzácnu zbierku umeleckých diel. Dal pristavať k východnému múru osobitný poschodový palác, nazývaný Tereziánum. Po odchode Alberta zriadili v paláci Tereziánum generálny seminár pre katolíckych kňazov, v ktorom študovali známi slovenskí dejatelia (Bernolák, Fándly, Hollý a iní). Po presťahovaní seminára slúžili objekty hradu ako kasárne. V nešťastnom roku 1811 vypukol na hrade požiar, a to v jazdiarni, ktorá sa používala ako vojenské skladište. Pri vetre sa požiar rýchlo rozšíril na celý palác, ba zničil aj 77 domov na Židovskej ulici a v celom podhradí. Od toho času sa celých 142 rokov týčili nad mestom len zvyšky hradných múrov a štyroch nárožných veží. V roku 1953 sa začala renovácia hradného paláca pri rešpektovaní zachovalých častí hradu. Po osamostatnení Slovenska sa stal Bratislavský hrad symbolom slovenskej štátnosti a sídlom prezidenta. Dnes sa tu nachádza aj expozícia Slovenského národného múzea. Ochraňuje, odborne spracúva a sprístupňuje verejnosti hmotné dokumenty, ktoré dokladajú politický, hospodársky, spoločenský a kultúrny vývoj.