Gotická cesta

SHA HaGMa, Biskupická 21, 821 06 Bratislava

Gotické pamiatky Spiša
Obsah
Úvod………………………………………………………………….….……....1
Program………………………………………………………………….…….. 2
Itinerár……………………………………………………………….……. 3 - 4
Informačná karta č. 1 Bratislava……………………………....…….…….....5 - 9
Bratislavský hrad……………………………………………………….…. 10 -11
Bratislavský hrad v anglickom jazyku…………………………………….12 - 13
Slovník……………………………………………………………….………...14
Informačná karta č. 2 Nitra……………………………………...………...15 - 16
Informačná karta č. 3 Levoča…………………………………………..…..17 -19
Informačná karta č. 4 Spišský Štvrtok………………………...………………..20
Informačná karta č. 5 Kežmarok…………………………………………...21 -23
Informačná karta č. 6 Spišská Kapitula……………………………………24 - 25
Informačná karta č. Spišské Podhradie………………………………………..26
Informačná karta č. 8 Spišský hrad……………...……………………………..27
Informačná karta č. 9 Žehra………….……………………………….………...28
Informačná karta č. 10 Markušovce……………………………………………29
Informačná karta č. 11 Betliar………………………………………………….30
Informačná karta č. 12 Krásnohorské Podhradie a Krásna Hôrka ..………32 - 32
Informačná karta č. 13 Ochtinská aragonitová jaskyňa………………….……..33
Kalkulácie…………………………………………………………….………...34
Resumé………………………………………………………….……...……....35
Resumé v aglickom jazyku……………………………………………..……....36
Prílohy……………………………………………………………………..37 - 43
Zoznam použitej literatúry

Zoznam použitej literatúry

1. Eva Križanová, Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, Slov. Tel. Vydavateľstvo, 1990
2. Ing. Pavol Weiss CSc., Turistický sprievodca po Slovensku, Elita, 1994
3. Helena Navrátilová, Vladimír Hančin, Mária Hatalová, Bratislava – sprievodca, vydavateľstvo Špor, 1992
4. Mgr. Kliment Ondrejka, Rekordy Slovenska - Človek a spoločnosť, edícia Rekordy, 2000
5. Vladimír Ferko, Slovensko moja vlasť, Národné literárne centrum, 1996
6. Štefan Holčík, Tatiana Štefanovičová, Bratislavský hrad, Vydavateľstvo Obzor, 1985
7. Internet
8. Propagačný materiál – Gotická cesta
9. Mapa Slovenska, s.r.o.
10. Časopis Slovenka, číslo 52

Úvod

Číňania majú svoju Hodvábnu cestu, Slováci majú zasa Gotickú cestu…
Gotika ako stavebný umelecký sloh má historické korene v 13. až 15. storočí a jej charakteristickými prvkami sú štíhle veže a lomené oblúky. Rozvoj gotického umenia na Spiši súvisí s príchodom nemeckých kolonistov z obdobia 13. storočia, čo znamenalo aj rozvoj miest zásluhou privilégií, ktoré títo prisťahovalci dostali.

Vďaka tvorivým schopnostiam staviteľov, rezbárov, maliarov, kamenárskych a iných majstrov sa stal gotický Spiš spolutvorcom výtvarného profilu Európy. Medzi najvýznamnejšie gotické maľby na Spiši sú zaradené nástenné maľby v Žehre a v Dravciach. Gotická plastika vrcholí v diele rezbára Majstra Pavla z Levoče, ktorého rozsiahle dielo je najviac koncentrované práve v tomto regióne. K týmto skvostným pamiatkam patria hradné komplexy Špišký hrad, Hrad Krásna Hôrka, Muránsky hrad, zachované historické jadrá miest - Levoča, Kežmarok, Rimavská Sobota, Rožnava a ďalšie, múzea a katedrály, ale aj dedinské kostoly so vzácnymi stredovekými freskami. Nádherné gotické meštianske a remeselnícke domy, či romantické kamenné mosty cez riečky. Atraktivitu gotickej cesty zvyšuje aj nádherná turistická oblasť, ktorá sa nachádza v lone prekrásnej prírody a je oficiálnym bohatstvom národných parkov ako Slovenský raj, Muránska planina a Pieniny. Slovenský kras v Gemeri, ktorého jaskyne boli pre svoju výnimočnosť zaradené do zoznamu svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO. Pre verejnosť sú prístupné jaskyne Gombasecká, Ochtinská a Dobšinská ľadová jaskyňa.
Spiš a jeho okolie je mimoriadne bohatý a zaujímavý množstvom historických pamiatok. Spiš je vzácnou pokladnicou, najmä na gotické pamiatky, ktoré dosahujú svetovú úroveň Spišského a Gemerský región. Už odpradávna navštevujú vyznávači gotického umenia. Táto zmysluplná aktivita vznikla v rámci programu TRANSFORM, pod záštitou vlády SRN, ktorá je výsledkom spolupráce nemeckej firmy Gotz and Partner a slovenských odborníkov z regiónov Spiša a Gemera. Pôvodný 276 km dlhý okruh vyznačený v roku 1998, bol nedávno rozšírený o okruh Gemerský – Rimavský, Spišský okruh Tatranský, Spišský okruh Pieninský, ktoré prechádzajú ďalšími zaujímavými zákutiami Spiša a Gemera.
Gotická cesta je prvou turistickou poznávacou cestou na Slovensku. Tento zájazd je určený pre študentov tretieho ročníka Evanjelického gymnázia v Bratislave. Je pripravený na štyri dni so začiatkom cesty v Bratislave a cieľom Levoči, z ktorej sa budú robiť ucelené okruhy v Spišskom a Gemerskom regióne.
V cene sú zabezpečené služby: doprava, ubytovanie s polpenziou, poistenie, vstupné a sprievodca. V cene nie je zarátaný obed v motoreste, olovrant na horskej chate a balíčky!
Program

Termín zájazdu: 18. 06 – 21. 06 2001
Číslo zájazdu: 20
Dopravný prostriedok: autokar - KAROSA
Počet účastníkov: 40
Počet sprievodcov: 1

Program zájazdu:

1. deň (18. 06.

2002)
Bratislava – Nitra – Banská Bystrica – Ružomberok – Poprad – Levoča
prehliadka mesta Bratislavy, odchod z Bratislavy, obed, príchod do Nitry, po prehliadke Nitry odchod do Levoči cez Banskú Bystricu, večera, ubytovanie,

2. deň (19. 06. 2002)
Levoča – Dravce – Spišský Štvrtok – Hrabušice – Kežmarok - Levoča
raňajky + balíček, dopoludnia prehliadka Levoče, odchod z Levoče, návšteva významných gotických pamiatok v Dravcach, v Spišskom Štvrtku a v Hrabušiciach, okružná prehliadka mesta Kežmarok, príchod do Levoče, večera, ubytovanie,

3. deň (20. 06. 2002)
Levoča – Spišská Kapitula - Spišské Podhradie – Spišský hrad – Žehra – Markušovce - Levoča
raňajky + balíček, odchod z Levoče prehliadka a návšteva Spišskej Kapituly, Spišského Podhradia, Spišského hradu, odchod do Žehry s návštevou významnej pamiatky, príchod do Markušoviec, po prehliadke odchod do Levoče, večera, ubytovanie,

4. deň (21. 06. 2002)
Levoča – Betliar –- Krásnohorské Podhradie –Krásna Hôrka - Ochtinská Aragonitová jaskyňa - Bratislava
raňajky + balíček, odchod z Levoče, príchod do Betliara, príchod do Krásnohorského Podhradia a prehliadka hradu, návšteva Ochtinsko-Aragnitovej jaskyne, odchod do Bratislavy

Itinerár zájazdu

18. 06. 2002 utorok

BA -stretnutie klientov na parkovisku pred Ba hradom 8.00 - 11.00 h
-prehliadka Ba hradu, parku a časť mesta
Nitra - Motorest u Starej mamy – obed 12.00 - 13.00 h
- prehliadka mesta – cirkevné pamiatky a N. hrad 13.10 - 14.30 h 90,6 km
Banská Bystrica
Poprad
Levoča – príchod, večera, ubytovanie penzióne Baník 18.20 h 358,6 km
- mestské divadlo: predstavenie o“ Levočskej bielej pani“ 20.00 h

19. 06. 2002 streda

Levoča – raňajky + balíčky 8.00 - 8.30 h
- prehliadka mesta a najvýzn. pamiatok (Chrám sv. 9.00 - 11.30 h
Jakuba, radnica, evanjelický kostol, župný dom…)
- individuálne voľno
Dravce - prehliadka ranogotického dedinského kostola 11.40 - 12.15 h 367,2 km
Spišský Štvrtok – prehliadka got. kostola a kaplnky Zápolského 12.20 - 13.00 h 369,2 km
Hrabušice - prehliadka ranogot.

kostola 13.15 - 13.45 h 374,5 km
Kežmarok – prehliadka mesta, zámok , individuálne voľno, 14.20 - 17.20 h 396,8 km
Športové centrum: plaváreň, sauna
Levoča – príchod 17.40 h 424,8 km
- večera, individuálne voľno, 18.00 h

20. 06. 2002 štvrtok

Levoča – raňajky + balíčky 8.00 - 8.30 h
Spišská Kapitula – prehliadka (opevnený areál, biskup. palác, 9.00 - 10.35 h 440,8 km
katedrála sv. Martina, Zápolského kaplnky)
Spišské Podhradie – remeselné cechy, vstupná veža 10.40 - 13.40 h 442,8 km
Spišský hrad - prehliadka hradu, indiv. voľno, festival
historického šermu a folklórne slávnosti
Žehra - národná pamiatka gotického kostola 13.50 - 14.20 h 448,8 km
Markušovce - prehliadka: Letohrádok Dardanely, kaštieľ, 14.50 - 15.30 h 468,1 km
Markušovský hrad - zrúcanina
Levoča - príchod 16.00 h 484,1 km
- večera, individuálne voľno 18.00 h
- disco 19.00 h

21. 06. 2002 piatok

Levoča - raňajky + balíčky 8.00 - 8.30 h
Betliar - prehliadka kaštieľa, záhrady, individ. voľno 9.15 - 11.15 h 542,1 km
Krásnohorské Podhradie – prehliadka hrobky 11.30 - 12.00 h 553,1 km
Krásna Hôrka - prehliadka hradu 12.05 - 13.05 h
Ochtinská Aragonitová jaskyňa – prehliadka, oddych v prírode, 13.35 - 15.00 h 575,9 km
olovrant na horskej chate
Zvolen
Nitra
Bratislava - predpokladaný návrat 19.35 h 899 km

Informačná karta č. 1

Bratislava

Počet obyvateľov: 449 547
Hustota obyvateľov: 1 223 km
Rozloha: 367,5 km
Bratislava patrí k najmladším hlavným mestám na svete (od 1. 1. 1993). Bratislava je sídlom ústredných orgánov Slovenskej republiky, významným centrom kultúry, obchodu a služieb.

Mesto je najväčším priemyselným strediskom na Slovensku, najvýznamnejším strediskom vedy, výskumu, školstva a kultúry, významným dopravným uzlom cestnej, železničnej, leteckej a vodnej dopravy. Viedeň je vzdialená od Bratislavy 60 km a do Budapešti z Bratislavy je 200 km. Dynamicky sa rozvíjajúce mesto Bratislava je otvorené celému svetu.
Bratislava sa rozkladá na oboch brehoch európskej veľrieky Dunaja a na výbežkoch Malých Karpát, ktoré sú začiatkom mohutného Karpatského oblúku. Malokarpatské pohorie prechádza do Podunajskej nížiny na juhovýchode a Záhorskej nížiny na severozápade. Bratislava patrí medzi najteplejšie miesta na Slovensku a je typická veternosťou, ktorá však pomáha čiastočne odstraňovať nadmerné exhaláty a zlepšovať ovzdušie. Priemerné teploty 9,6 C, pričom najchladnejším mesiacom je január (- 1,6 C) a najteplejším mesiacom je júl (20,1 C). Ročný úhrn zrážok je 660 mm. Slnečný svit máva Bratislava až 2 100 h ročne.
Hospodárstvo v Bratislave je zastúpené: chemický priemysel, strojársky, elektrotechnický, kovospracujúci priemysel, priemysel palív a energetiky, potravinársky, textilný, odevný.
Najväčšie letisko na Slovensku je letisko M. R. Štefánika na severovýchodnom okraji Bratislavy. Do prevádzky bolo dané v roku 1951 a v roku 1970 dokončili novú letiskovú budovu. Letisko má dve vzletové a dve pristávacie dráhy. Kapacita letiska je 30 pohybov a v špičkovej hodine 1500 cestujúcich. Vzhľadom na dobré klimatické podmienky slúži i ako náhradné letisko pre Viedeň, Budapešť a Prahu. Najväčší prístav na Slovensku je v Bratislave. Najvýznamnejší železničný uzol tvorí BA – Žilina – Košice. V súčastnosti postavili druhú významnú železničnú sieť BA – Viedeň. Najdlhší diaľničný úsek je medzi BA a Novou Dubnicou (150 km)..
V Bratislave sa narodili a pôsobili európske osobnosti. Spomedzi významných vedeckých osobností prvé miesto zaujíma M. Bel je tvorcom prvého historicko-zemepisného diela v Hornom Uhorsku, S. Mikovíni - matematik, kartograf a astronóm, J. Lippay - botanik a zakladateľ tzv. Lippayho záhrady, J. A. Segner – fyzik a matematik, vynálezca tzv. Segnerovho kolesa, W. Kempelen – konštruktér, vynálezca šachového automatu, čerpadla a pontónového mosta cez Dunaj. S Bratislavou je spätá tvorivá činnosť sochárov G. R. Donnera a F. X. Messerchmidta, z výtvarníkov J. Fadruzsa, hudobného skladateľa a pedagóga J. N. Hummela, dirigovali a koncertovali tu W. A. Mozart, J. Haydn von Dittersdorf a iní.
Prvé stopy po osídlení dnešnej Bratislavy sa viažu k mladšej doby kamenej, okolo roku 3 500 pred n. l., keď tu založili viacero osád na strategicky výhodných miestach.

Obrovský význam mali aj dve diaľkové európske obchodné cesty, ktoré sa v tejto oblasti stretávali. Bola to Podunajská cesta, ktorá spájala vyspelé kultúry Stredozemia a Orientu (bola pokračovaním slávnej hodvábnej cesty). Druhou bola Jantárová cesta, ktorá spájala krajiny pri Baltskom mori na severe s južnou Európou. Tieto trasy v stredoveku sa stali základom hlavných mestských komunikácií. Od toho času bolo územie Bratislavy stále osídlené. Na prelome letopočtov zohrali dôležitú úlohu v histórii Bratislavy Rimania. V blízkosti Dunaja, vtedy hraničnej rieky Rímskej ríše, vybudovali opevnené vojenské tábory, strážne stanice a civilné stavby, ktoré boli súčasťou opevnenej hranice Limes Romanus. Koncom obdobia sťahovania národov v 5. - 6. storočí prichádzajú na územie Bratislavy predkovia dnešných obyvateľov Slovenska – Slovania. Mohutné slovanské hradiská v Bratislave a na Devíne boli centrami Veľkomoravskej ríše. Prvé písomné zmienky o meste sa viažu na známu bitku Bavorov so starými Maďarmi pri Braslave spurch roku 907. V období stredoveku sa Bratislava začlenila do Uhorského kráľovstva. Najstaršie mestské privilégiá udelil Bratislave pred viac ako sedemsto rokmi (1291) kráľ Ondrej III., ktorý zaručil obyvateľom veľké politické, hospodárske a správne výsady. Mešťania sa stali nezávislí. V roku 1405 Žigmund Luxemburský povýšil Bratislavu na slobodné kráľovské mesto. Najväčší rozmach a slávu priniesla Bratislave doba, keď sa po obsadení Panónskej nížiny Turkmi, stala takmer na tri storočia hlavným snemovým a korunovačným mestom Uhorska. V roku 1563 až 1830 v Dóme sv. Martina korunovali jedenásť kráľov a osem kráľovien. Najslávnejšou panovníčkou spomedzi nich bola Mária Terézia. Do mesta pozvala významných hudobníkov, sochárov, maliarov a architektov, ktorým Bratislava do dnes vďačí za decentný šarm svojho prevažne barokového historického jadra. Na prelome 18. a19. storočia sa Bratislava stáva strediskom hnutia za národnú slobodu Slovákov, ktorého najvýznamnejším predstaviteľom bol Ľudovít Štúr – kodifikátor spisovnej slovenčiny. Po skončení prvej svetovej vojny sa Bratislava veľmi rýchlo stala administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom Slovenska. V rámci novo vzniknutej Československej republiky. Po tragických udalostiach druhej svetovej vojny a komunistickom prevrate vo februári 1948 Bratislava prešla štyridsiatimi rokmi extenzívneho rozvoja, ktorý znamenal štvornásobný nárast jej obyvateľov, ale aj postupnú deštrukciu vzácneho historického centra a morálnych hodnôt. Od 1. 1.

1993 je Bratislava hlavným mestom samostatnej Slovenskej republiky ako jedného z nástupníckych štátov bývalej federácie.
Najvýznamnejšie stavebné pamiatky:
Hrad Devín – hradný vrch s jedinečnou strategickou polohou pri sútoku Dunaja a Moravy bol osídlený už od mladšej doby kamenej. Neskôr tu bolo keltské a rímske vojenské centrum. Vo veľkomoravskom období bol najvýznamnejšou pohraničnou pevnosťou, strážil dôležitú križovatku ciest a brod cez rieku Morava. Prvá písomná zmienka o pevnosti pochádza z roku 864, vo Fuldských análoch sa spomína ako Dowina. Po zániku Veľkej Moravy sa Devín stal pohraničným strážnym hradom uhorského kráľovstva. Pred 13. stor. na skalnatom brale vybudovali kamenný hrad. V prvej polovici 15. stor. a v 16. stor. ho prestavali na goticko–renesančnú pevnosť. V roku 1809 ho zničili napoleonské vojská, odvtedy zostal v ruinách. Robia sa tu archeologické výskumy a konzervácia hradu. Objavili sa tu románske domce a slovanská bazilika. Devín bol vyhlásení za národnú kultúrnu pamiatku. Korunovačný Dóm sv. Martina v roku 1563 – 1830 tu korunovali 10 uhorských panovníkov a ich manželky a 1 panovníčku. Ako prvý tu bol korunovaný syn Ferdinanda Maximiliána ako posledný tu bol Ferdinand V. Je najvýznamnejšou gotickou dominantou Bratislavy s 85 m vysokou vežou. Na vrchole je pozlátený vankúš 2 x 2 m a kráľovská koruna 300 kg – symbol korunovačného významu kostola. Dóm stojí na mieste pôvodného románskeho kostola. Jeho výstavba sa začala v prvej tretine 14. stor., vysvätený bol 1452. Bol súčasťou mestského opevnenia. Nachádzajú sa tu významné pamiatky: (bronzová gotická krsteľnica, plastika Piety na bočnom oltári v pravej lode, Martina na koni od G. R. Donnera, oltáre). Je povýšený na katedrálu.
Prezidentský (Grasalkovičov) palác na Hodžovom námestí. Je sídlom prezidenta SR. Vybudovaný bol v neskorobarokovom štýle v roku 1765 pre grófa Antona Grasalkoviča. Slúži pre významných návštevníkov a na usporadúvanie hudobných predstavení. Najvýznamnejší hosť bol Haydn. Sídlom prezidenta sa stal v období 1939 – 1945, potom bol známy ako Pioniersky dom, opäť sídlom prezidenta sa stal 1996. Primaciálny palác na Primaciálnom námestí. Patrí k najkrajším klasicistickým palácom na Slovensku. Bol postavený pre ostrihomského arcibiskupa Jozefa Butthyániho, ktorý zaň zaplatil 400 000 zlatých. Roku 1805 bol v Zrkadlovej sieni podpísaný tzv. Bratislavský mier medzi Napoleonom Bonapartem a cisárom Františkom I. V roku 1848 tu zasadal Uhorský snem. Jedným z výsledkom bolo zrušenie poddanstva. K najvýznamnejším pamiatkam paláca patrí zbierka unikátnych gobelínov s témou tragickej lásky Hero a Leandra.

Dnes ako tomu bolo už predtým, dopĺňa Primaciálne námestie košatá lipa, ktorá je ohradená hrubou železnou reťazou upevnenou na štyroch kamenných stĺpikoch.
Nový most cez Dunaj – je to prvý asymetrický lanový most (r. 1972). Je originálne riešený pylónový most dlhý 432 m a široký 21 m. Vďaka tvaru a konštrukcie je v Európe ojedinelý. Zároveň je druhý tohoto typu na svete. Vo výške 86 m je kaviareň Bystrica pre 130 hostí. Návštevníkov do nej priváža rýchlovýťah, ktorý je umiestnený v jednom z ramien pylónu, v druhom sa nachádza núdzové schodisko so 430 schodmi. V roku 1969 pri jeho stavbe protestovala Slovenská historická spoločnosť proti jeho výstavbe z dvoch dôvodov: (pri jeho výstavbe bolo zničených veľa historických budov, odklon dopravy).
Jediný električkový tunel na Slovensku, ktorý vedie pod hradným kopcom v Bratislave. Spája dunajské nábrežie s historickým jadrom mesta.
Najvyššia televízna veža je vysoká 200 m., postavená na vrchu Kamzík v Malých Karpatoch. Vo veži sa nachádza zaujímavá otáčavá reštaurácia.
Najvyššia administratívna budova na Slovensku – budova Národnej banky Slovenska na Mýtnej ulici v Bratislave, vysoká 111 m a má 28 poschodí. Najväčšia budova slúžiaca kultúre na Slovensku je Istropolis – s kongresovou halou, s kapacitou 1200 divákov. V celom objekte môže naraz sledovať rôzne programy okolo 3000 divákov.
Najväčšia fontána – Fontána Družby na Námestí Slobody v BA. Nerezová socha v tvare lipového kvetu má priemer 9 m a váži 12 ton. Kruhová nádrž s priemerom 45 m je na kaskádovito usporiadanej kruhovej výseči s výškovým rozdielom 2,5 m..
Slovenská národná galéria – vznikla v roku 1948 ako vrcholná, štátna, umelecká a historická zberateľská inštitúcia. Sídli v budove bývalých vodných kasárni. Sú tu najväčšie zbierky slovenského výtvarného umenia z obdobia 13. storočia – 20. stor.
BIB – bienále ilustrácií, patrí k najväčším na svete. Usporiadateľom je Slovenská národná galéria pod záštitou UNESCO. Organizuje sa každé dva roky a predstavuje výber najlepších detských ilustrácií. Slovenské národné divadlo – budova bola postavená na mieste staršej divadelnej budovy v roku 1886 v neorenesančnom slohu. Interiér je zdobený šťukovými ornamentami, hľadisko má podkovitý pôdorys s trojpodlžnými balkónmi. V 80. rokoch 20. stor. bolo komplexne zrekonštruované a zmodernizované. Je sídlom baletu a opery. Dňa 24. 09. 1924 tu mala premiéru prvá opera spievaná po slovensky.
Univerzita Istropolitana – založená v r. 1465 Matejom Korvínom na základe povolenia pápeža Pavla II. Pravdepodobne mala štyri fakulty – artistickú, teologickú, právnickú a lekársku.

Po jej zániku sa v budove istý čas nachádzala mincovňa.
Michalská brána – je gotická hranolová veža bola postavená v 1. pol. 14. storočia. Svoje meno dostala podľa kostola sv. Michala. Brána sa uzatvárala padacou kovovou mrežou a drevenými vrátami. Vo veži sa dnes nachádza Múzeum zbraní a stredoveké fortifikačné umenie. Zaujímavý je výhľad z hornej terasy veže na staré mesto
Slavín – pamätník a cintorín príslušníkov Sovietskej armády, ktorí padli počas II. svetovej vojny pri oslobodzovaní Bratislavy a západného Slovenska.
Dom U dobrého pastiera – malebný meštiansky rokokový dom s dobovým znakom na nároží z 2. polovici 18. storočia. Bol postavený pre bratislavského obchodníka. Po rekonštrukcii je tu unikátna expozícia hodín Mestského múzea. V expozícii sa nachádzajú ukážky hodinárskeho remesla minulých storočí. Pozoruhodnosťou je zbierka prenosných slnečných hodín zo 16. storočia – 18. storočia. Zámočnícka ulica vznikla ako hradobná ulica vedľa mestských hradieb. V 15 storočí bola zastavaná domami remeselníkov – zámočníkov podľa ktorých dostala svoje meno. Pri požiari v roku 1590 vyhorela a pôvodné gotické domy boli prestavané v renesančnom a barokovom slohu.

Bratislavský hrad

Spomedzi stavebných pamiatok Bratislavy upútava pozornosť návštevníkov najmä Bratislavský hrad, ktorý sa vypína na hradnej skale vysokej 85 metrov. Hradný kopec bol osídlený od mladšej doby kamennej. Bol dôležitou súčasťou keltského oppida a rímskeho opevnenia Limes Romanus. Po príchode Slovanov tu vzniklo hradisko, významná pevnosť a politické a cirkevné centrum Veľkomoravskej ríše. Veľkomoravské opevnenie zaniklo v 10. storočí. Vtedy vybudovali nové opevnenie s murovanými baštami. Na kopci sa začal stavať kamenný hrad, pri ktorom postavili kostol sv. Salvátora s kaplnkou. Hrad sa stal sídelným mestom župy – komitátnym hradom. Od 13. storočia sa na hrade sústreďovala už len svetská moc. Najväčší význam mala prestavba hradu za vlády Žigmunda Luxemburského, keď sa začala stavať nová kráľovská rezidencia, ktorej základy a časť prvého a druhého poschodia tvoria súčasť paláca. Túto prestavbu začali v roku 1430 a dokončili ju o niekoľko desaťročí za vlády Mateja Korvína. V tom čase pripojili k štvorhranu staršiu juhozápadnú, predtým osobitne stojacu vežu, ktorá dostala meno Korunná veža. Vybudovala sa aj vstupná brána od Zámockých schodov s neskoro-gotickou výzdobou, dodnes nazývaná Žigmundová brána. V roku 1436 dal hradný kapitán Štefan Rozgoň vykopať na nádvorí studňu, ku ktorej je prístup osobitným vchodom z nádvoria.

V prízemí východného krídla vznikla klenutá gotická rytierska sieň, ktorá siahala cez dve poschodia a bola vysoká 12 metrov. Po obsadení Turkami sa hrad stal rezidenciou prvých Habsburgovcov vo funkcii uhorských kráľov. Ďalšia prestavba sa začala roku 1561 a zamerala sa na účelnosť a na zvýšenie umeleckej výzdoby reprezentačného sídla. Z týchto úprav sa zachovala časť interiéru hradnej kaplnky na východnej strane paláca. Keď sa dedičnými pánmi hradu stali Pálffyovci, nariadili primeranú prestavbu hradu. Kvôli ľahšiemu prísunu stavebného materiálu, upravili terén severne od hradu a vytvorili tak prístupovú cestu, ktorá sa dnes nazýva Zámocká. Pri tejto prestavbe hrad zvýšili o jedno poschodie, takže palác mal tri poschodia. Štyri nárožia ukončili vežovými výstupkami, čím hrad dostal pravidelný tvar. Na prvom poschodí bolo umiestnené županstvo a v celom druhom poschodí bývala počas svojho pobytu rodina panovníka. Služobníctvo a hostia bývali na treťom poschodí. Leopoldova brána bola prístupná od Vodného vrchu, ktorou prichádzali povozy na dolnú terasu hradu. Brána je zo svetlého kameňa. Keď Turci po porážke pri Viedni ustúpili z Podunajska, dal Karol III. roku 1712 postaviť Viedenskú bránu a Leopoldovu bránu zamurovali. Za vlády Márie Terézie si lesk dvora vyžadoval ďalšie stavebné úpravy a tak v rokoch 1761 – 1766 hrad premenili na prepychový rokokový palác. Hrad sa stal pohodlným útulným sídlom. Roku 1765 sa na hrad nasťahoval Albert Tešínsky, ktorý zhromažďoval vzácnu zbierku umeleckých diel. Dal pristavať k východnému múru osobitný poschodový palác, nazývaný Tereziánum. Po odchode Alberta zriadili v paláci Tereziánum generálny seminár pre katolíckych kňazov, v ktorom študovali známi slovenskí dejatelia (Bernolák, Fándly, Hollý a iní). Po presťahovaní seminára slúžili objekty hradu ako kasárne. V nešťastnom roku 1811 vypukol na hrade požiar, a to v jazdiarni, ktorá sa používala ako vojenské skladište. Pri vetre sa požiar rýchlo rozšíril na celý palác, ba zničil aj 77 domov na Židovskej ulici a v celom podhradí. Od toho času sa celých 142 rokov týčili nad mestom len zvyšky hradných múrov a štyroch nárožných veží. V roku 1953 sa začala renovácia hradného paláca pri rešpektovaní zachovalých častí hradu. Po osamostatnení Slovenska sa stal Bratislavský hrad symbolom slovenskej štátnosti a sídlom prezidenta. Dnes sa tu nachádza aj expozícia Slovenského národného múzea. Ochraňuje, odborne spracúva a sprístupňuje verejnosti hmotné dokumenty, ktoré dokladajú politický, hospodársky, spoločenský a kultúrny vývoj.

Vo svojich zbierkach má viac ako 220 000 predmetov z oblasti národných dejín. Pripravuje stále expozície z dejín Slovenska a Slovákov.
Pravek Slovenska – k najcennejším exponátom patrí kostená soška Venuše, tzv. Moravianska venuša. Má 22 800 rokov. Nezobrazuje ženu ako ideál krásy ale ako matku.
Dejiny Bratislavského hradu
Dejiny Slovenska od 9. storočia do roku 1981
Dejiny Slovenska v 20. storočí
Tu aj budú špecializované expozície ako sú Klenoty dávnej minulosti Slovenska, Bratislavské korunovačné slávnosti, Hudobné tradície, Expozícia numizmatiky, Slovensko v kontexte európskeho umenia, Osobitnou časťou expozícií budú salóny a izby.
K hradu sa viažu povesti, z ktorých k najznámejším patria: povesť o studni na nádvorí, alebo povesť o prevrátenom stole.


he capital Bratislava is situated in the heart of Europe and in the south – western part of Slovakia. To the south it borders with Hungary, to the west with Austria. The city is covering an area of 367,9 km2 on both banks of the Danube river and at the roots of the Small Carpathians.
Bratislava is a city with a long history and proud of several historic milestones. The first nations, leaving traces in this region, were the Celts, Germans and Romans. Then the Avars and Slavs arrived. The ancestors of today s population settled in the 5th. and 6th. century. The town was from 1563 – 1830 the seat of the Hungarian diet and the town of coronation. Ten Hungarian kings and eight of their wives and the Hungarian queen – Maria Theresia were crowned in Bratislava. In this era the town visited of such important people like Mozart, Haydn, Beethoven and others. The Modern history is connected mainly with the process of the Slovak nation, which led to come into being of the Slovak Republic. Bratislava is the modern city and is full of jewels of architecture. There are many historical and cultural contributes. There is the seat of the president of the Republic, diplomatic representations and the highest state, political, economical, cultural institutions, with national activities. The dynamic development of Bratislava is inviting the whole world.
The most important monument is the Bratislava Castle.
This majestic castle stands on the rock, which forms part of the Small Carpathians mountains above the Danube river. Castle forms an outstanding feature of the capital town. The massive building with four corner towers stands in a strategic place which was inhibited during Celtic times and in the time of Greater Moravia. After the Slavs arrival there did incept a new fortification.

There was an important fortification. It disappeared in the 10th century. At the time they built up a new fortification with bastions. In the 9th century there was a palace and a basilica in the place of the present castle. The building of the stoned castle on the hill was started there. Near the castle they built the church of St. Salvator. The castle was a residence of aristocracy. During the reign of Zigmund started the building of the new king residence. This reconstruction finished Matej Korvin. The building took many decades. The south – west tower increased to the building and got the name Coronation tower. In this era they build the entrance gate with late-gothic components. It is called the Zigmund´ s gate. In the 1436 Stephen Rozgon ordered to excavate well. After the occupation of Tatars the castle became the residence of the first Habsburgs. They reconstructed it in year 1561. The next owners became Palffys. They enlarged the castle. The castle has three floors. On the first floor were the rooms for aristocracy and on the second floor were the rooms for the whole monarch’s family. The guests and servants lived on the third floor. In the 16th century, Bratislava became the coronation city of Greater Hungary for 200 years. The castle became the king s residence. The sessions of the Hungarian Parliament took place there. The coronation jewels of the Hungarians kings were deposited in the coronation tower. The king Karol III. ordered to build the Vienna gate and then set the Leopold s gate. The architecture of the castle is characterised by the reconstruction and extension made during the gothic and renaissance period as well as during the rule of Maria Theresia. The castle became comfortable, cosy and rich seat. Albert Tesinsky built the Terezianum. He had a very important collection in the castle. After the departure of arch-earl Albert from Bratislava to Vienna in 1780, he took with him valuable collections which form the bases of the Vienna Albertina. After moving the royal court to Vienna the castle became a General Seminary. Here studied famous people. For example: Fandly, Bernolak, Holly and others.
In the face of the Napoleonic wars, Bratislava castle became a military centre. On the 30th May, 1811 a fire broke out the summer drive, which spread to the castle palace roof, and from there did its ruinous work right through to the ground floor. In 1953 were the repairs started.

Now, today, the ruins of Bratislava castle are reconstructed.
It now houses exhibitions from the Slovak National Museum (Historical Museum and Music Museum), as well as the reception rooms of the president. The Bratislava Castle is the National cultural monument. In his collections it contains more than 220 000 items from the national history. Today the museum prepares a new expositions. The most famous bone statue of Venus is the so called Moravian venus. It has 22 800 years. Slovník (vocabulary)

covering – rozprestiera sa
the proud – hrdosť
milestone – medzník, milnik
the ancestors – predkovia
settle – usadiť sa
the jewel – skvost, klenoty
the contributes – príspevok
the diplomatic representation – diplomatické zastupiteľstvo
the development – rozvoj
inviting – otvorený
the outstanding feature – vynikajúci aspekt, vynikajúca črta
increase – zabudovať
excavate – vykopať
the fortification – opevnenie
order – dať
the sessions of the Hungarian Parliament – snemy Maďarskej vlády
set - zamurovať
moving - stahovaní
the extension - prestavba
the owners - majitelia
to come into being - vzniknúť

Informačná karta č. 2

Nitra

Počet obyvateľov: 87 357

Má výhodnú polohu. Hovorí sa, že bola (podobne ako Rím) založená na siedmich pahorkoch na Zobore, hradnom kopci, Kalvárii, Čermáni, Borine, na Vŕšku a Martinskom vrchu. S jej menom sú spojené počiatky slovenských dejín, mená Pribinu, Svätopluka, sv. Cyrila a sv. Metóda, i zmienka o prvom kresťanskom chráme na našom území a o zavedení prvého slovienskeho písma.
Mesto je na rieke Nitra v Podunajskej pahorkatine pod úpätím vrchu Zobor. Hospodárske a kultúrne centrum dolného Ponitria. Významná archeologická lokalita. Osídlenie slovanskými kmeňmi doložené zo 6. storočia. Postupne sa Nitra stala centrom slovanského osídlenia na severe od Dunaja. Odkryli sa tu dve slovanské hradiská s opevnením z 8. a 9. storočia. Na hradisku, na Martinskom vrchu našli najstaršiu sakrálnu stavbu na Slovensku. Nitra je najstarším mestom Slovenska. Prvá zmienka s pomenovaním Nitra pochádza z roku 826. V 9. storočí bola centrum Nitrianskeho kniežatstva. Knieža Pribina postavil okolo r. 830 prvý historicky známy kresťanský kostolík. Po zániku Veľkomoravskej ríše sa Nitra až do konca 11. storočia stala kultúrnym centrom ranofeudálneho Slovenska. V r. 1248 dostala výsady slobodného kráľovského mesta. Mesto malo podobné výsady ako Stoličný Belehrad. O 40 rokov neskôr ju kráľ Ladislav IV.

daroval so všetkým príslušenstvom nitrianskemu biskupstvu. Nitra bola rozdelená na Horné a Dolné mesto. Od polovice 18. storočia bola od vojenských útrap ušetrená, čo umožnilo obnovu mesta a úpravy hradu, katedrály. Ďalší rozvoj mesta bol silne ovplyvnený dvoma svetovými vojnami. V Nitre sa každoročne konajú slávnosti Cyrila a Metóda.
Najstarší kláštor na Slovensku stál na západnom úbočí vrchu Zobor nad Nitrou. Zachovali sa z neho len ťažko identifikovateľné zvyšky. Podľa legendy ho založil Svätopluk. Jeho vznik súvisí so zriadením Nitrianskeho biskupstva. K najvzácnejším rukopisom patria Zoborské listy, ktoré sú najstaršími zachovanými písomnými dokladmi v pôvodnej forme na území Slovenska. Na začiatku 12. storočia tu sídlila kláštorná škola. Dielom mníchov je pravdepodobne aj Nitriansky kódex, ktorý je zdobený krásnymi ilumináciami. Ide o našu najstaršiu liturgickú knihu, ktorá je uložená v knižnici Nitrianskej kapituly.
Unikátne múzeum – expozícia klenotníctva od najstarších čias (náhrdelníky, prstene, symboly moci atď.) v Nitrianskom múzeu.
Nitriansky hrad – zachovalý hrad v meste na návrší, ktoré obteká rieka Nitra, s román., got., renes. a barok. architektúrou. Nitriansky hrad je Národná pamiatka. Predpokladáme, že na hrade jestvoval biskupský palác, chrám a opevnenie. Keď Nitru objehali Tatári, tunajší hrad nedobyli. Na najvyššom bode hradného brala stojí jednoloďový gotický Horný kostol. Na jeho severnej strane, ktorá priamo vyrastá z brala , sú oporné piliere. Ku kostolu pripadá dnešný dvojposchodový barokový palác, ktorý je štvorkrídlový, s ústredným dvorom, pôvodne obtočený z troch strán otvorenými arkádami. Prístupný je reprezentačným barokovým portálom z južnej strany nádvoria. Nad portálom je kamenný balkón. Sídli tu Archeologický ústav a biskupský úrad. Pod múrmi opevnenia sa nachádza jaskyňa, ktorá je archeologicky významná lokalita (vstup je uzavretý).
Súsošie svätcov Konštantína a Metóda, Socha kniežaťa Pribinu, Mariánsky stĺp zvaný tiež Morový
Župný dom - secesná budova z konca 19. storočia. V objekte je umiestnená galéria a múzeum. Súčasťou stavby je i podjazd, cez ktorý sa vchádza do Horného mesta. Horné mesto vytváralo pôvodne opevnený celok s rôznorodou zástavbou. Tvorili ju hlavne cirkevné objekty, ale i domy mešťanov. Hlavnú komunikačnú os vytyčuje ulica vedúca od prejazdu v župnom dome ku hradu, kde sú sústredené aj najvýznamnejšie objekty mesta.
Veľký seminár – veľká reprezentačná palácová stavba pochádza z 2. polovice 18. storočia.

V budove je veľká knižnica biskupstva – národná kultúrna pamiatka. Dom biskupa Klucha, nazývaný U Corgoňa. Na rohu stojí socha Atlanta. Františkánsky kláštor s kostolom – kostol postavili na mieste požiarom zničeného staršieho objektu. Zariadenie kostola je barokové z 18. storočia. Plastická výzdoba interiéru pochádza od sochára Seegena, ktorý tvaroval aj reliéfy na stenách. Kostol a kláštor boli zničené pri tureckej okupácii a do konca 18. storočia bol komplex ruinou. Piaristický kláštor a kostol, Kalvária, Veľprepoštský palác.
Dolné mesto je premenované na Staré mesto: Divadlo Andreja Bagara, Budova prvého gymnázia v Nitre, kostol sv. Štefana, Synagóga, Cintoríny, kostolík sv. Urbana, Sochy v parkoch a na verejných priestranstvách, Agrokomplex – Výstavníctvo, Skanzen
Informačná karta č. 3

Levoča

Okresné mesto: Spišská Nová Ves
Počet obyvateľov: 14 000

Levočská kotlina je krajinná časť na severnom okraji Medvedích chrbtov. Na severe ju ohraničujú Levočské vrchy, po ostatnom obvode Medvedie chrbty. Severne od Levoče sa nachádza Levočská dolina s vybudovanou vodnou nádržou. V horskej oblasti sú štyri lyžiarske vleky. Na turistické vychádzky je vhodný chránený areál Uhlisko s Lipami Malolistými. Chodník vedie z Levoče k bazilike Minor. V roku 1995 navštívil toto miesto aj pápež Ján Pavol II a trikrát sa tu stretli prezidenti jedenástich stredoeurópskych štátov.
Okresné mesto Levoča je od roku 1950 mestskou pamiatkovou rezerváciou. Mesto je navrhnuté na zápis do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako rozšírenie lokality v okolí Spišského hradu. Na námestí Majstra Pavla je viac ako 60 meštianskych domov a v celom meste je vyše 330 pamiatkových objektov.
Archeologické nálezy dokazujú, že územie Levoče bolo nepretržite osídlené už od mladšej doby kamennej. V listinách, ktoré sa zachovali, sa mesto prvýkrát spomína v roku 1249. V roku 1271 sa stalo hlavným mestom spoločenstva spišských Nemcov. Výhodná poloha pomohla mestu k jeho nebývalému rozmachu. V 13. storočí sa stala Levoča slobodným kráľovským mestom a patrila medzi popredné mestá na Slovensku. Hospodársky rozkvet nastal v 14. storočí. Získala obchodné výhody, voľnú dopravu tovaru po celej krajine bez platenia mýta. Utvorila na ochranu svojich práv spolu s Košicami, Bardejovom, Prešovom a Sabinovom spolok piatich hornouhorských miest nazývaný Pentapolitana. Rozpad feudalizmu ju nepriaznivo zasiahol. V 16. storočí takmer celá vyhorela.

Od konca 16. storočia pôsobili v meste známe tlačiarne Breuerovcov, v ktorých vydali aj Komenského Orbis pictus. Potom neskôr začala hospodársky upadať. Stala sa centrom štúrovskej generácie. V r. 1844 prišli študovať na lýceum trinásti študenti z Bratislavy, na protest proti zosadeniu Ľ. Štúra.
Chrám sv. Jakuba je trojloďový kostol s mohutnou svätyňou. Sklenutý je gotickými krížovými chodbami. S jeho výstavbou začali asi v polovici 14. storočia a až na malé prístavby bola stavba ukončená v roku 1400. Dnešná veža kostola je z neskorších čias. Pôvodnú vežu natoľko zničili, že v 18. storočí postavili novú vežu. Kostol je predovšetkým známy svojimi gotickými oltármi. Najviac obdivovaný je hlavný oltár, ktorý je najväčší drevený gotický oltár na svete. Má výšku 18,62 m a široký 6,3 m. Celý je z lipového dreva. Pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. V predele oltára je výjav Poslednej večere, jadro celého oltár tvorí oltárna skriňa, v ktorej sú monumentálne plastiky Madona s dieťaťom, sv. Jakuba a sv. Jána v nadživotnej veľkosti. Oltárne krídla sú zdobené reliéfmi zo života sv. Jakuba a sv. Jána, na ich zadnej strane sú tabuľové maľby s výjavmi umučenia Krista. Oltárna architektúra je ukončená štítom z fiál, v ktorých sú vkomponované gotické sochy apoštolov z predošlého oltára. Treba si vysoko ceniť geniálne majstrovstvo, ktoré zladilo všetky prvky oltárnej architektúry do jedného kompaktného celku. Celý interiér kostola možno označiť ako múzeum stredovekého a sakrálneho umenia.
Levočská radnica pôvodne bola vystavaná v gotickom slohu. Prvý raz vyhorela v roku 1550 a o 60 rokov neskôr tiež malou nepatrnosťou vyhorela. Po nových úpravách pribudli na južnej časti arkády na prízemí i poschodí. V pravom rohu sa zachovali zvyšky pôvodnej maľby. Dnešný vzhľad dostala po viacerých rekonštrukciách. Radnica predstavuje symbol občianskej cnosti. Budova radnice je dnes spojená s renesančnou vežou. Spišské múzeum tu má svoje expozície. Na neškodnú spišskú mátohu sa môžeme pozrieť hoci na pravé poludnie. Je ňou známa levočská biela pani, vlastným menom Júliana Géciová-Karponayová. Jej portrét je namaľovaný na drevených dverách v predsieni radnice. Podľa románu Levočská biela pani, manželka kapitána J. Karponaya, zradila svoje mesto Levoču. Cez tajnú chodbu do nej pustila nepriateľov. Neskôr ju za to v Gyori popravili. Historická skutočnosť je trochu iná. Archívne doklady potvrdzujú, že Levoča kapitulovala so súhlasom mestskej rady.

Nenašiel sa žiadny doklad , ktorý by potvrdil zradu krásnej panej. Možno práve pre túto krivdu blúdi po nociach. Ak by ste ju stretli nezľaknite sa jej, ešte nikomu neublížila.
Klietka hanby slúžila v 16. storočí na trestanie. Neskôr bola majetkom a stála v parku rodiny Probstnerovcov, ktorá ju potom darovala mestu, odvtedy stojí pre radnicou.
Evanjelický kostol – v južnej časti námestia stojí budova v tvare gréckeho kríža s obrovskou kupolou. Postavili ho podľa architekta Povolného. Zachoval sa vzácny kovaný kríž a veľký oltárny obraz.
Nachádza sa tu rodný Dom Majstra Pavla v ktorom žil a tvoril. Zrekonštruovaný objekt je dnes Múzeum Majstra Pavla. Pôvodný gotický dom bol viackrát prestavaný. Pravdepodobne mal nemecký pôvod a v niektorých prameňoch sa nazýva Paul Schnitzer. Spomína sa ako otec štyroch detí. Tvoril pre celu oblasť Spiša.
Veľký župný dom bol administratívnou budovou v 16.storoči. Bol považovaný za najkrajší župný dom v bývalom Uhorsku.
Malý župný dom – bol sídlom správy a súdnictva do vybudovania veľkého župného domu, neskôr v ňom zriadili väznicu a archív súdu. Na dome vyniká sgrafito s erbom Spišskej župy. Najpozoruhodnejšími zachovanými meštianskymi domami: Spillenergov dom patril slávnej lekárskej rodine, Marássyho dom, Thurzov dom, Krupekov dom.
Hradné opevnenie obkolesuje celé historické jadro v dĺžke takmer 2,5 km. Pozostáva z dvoch častí. Súčasťou hradieb boli aj brány, bašty a veže. Mestské divadlo je v kultúrnom a spoločenskom komplexe, kde sa nachádza kongresová sála, modrý salónik, divadelná sála. Námestie si zachovalo svoj stredoveký tvar v pomere 3:1, ktoré patrí k najväčším námestiam tohoto typu v Európe a spolu so zachovanými remeslami svedčí o bohatstve mesta v stredoveku.
Obchodný dom – je budova mestských váh. Pôvodne renesančný objekt bol upravovaný v 18. storočí. V tejto budove museli kupci podľa práva skladu prihlasovať a skladať tovar. Svoje sídlo tu mal aj úrad, ktorý dohliadal na dodržiavanie presnosti mier a váh, i zmenáreň. Nad južným vchodom je zachovaný pôvodný erb mesta. Dnes tu sídli mestský úrad.
Informačná karta č. 4

Spišský Štvrtok

Obec v severozápadnej časti Hornádskej kotliny, 11 km severozápadne od Spišskej Novej Vsi.

Archeologická lokalita – na Myšej hôrke nálezy výšinného sídliska otomanskej kultúry zo staršej doby bronzovej, sídlisko halstatské, púchovskej kultúry zo staršej doby
bronzovej.
Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci je spomína sa pod názvami Stwertek, Čtvrtek, neskôr Štvrtok. Podľa trhov, ktoré sa tu pravidelne konali v tomto dni. V 2 polovici 14. storočia mohli poriadať dva jarmoky do roka. Aj táto dedinka sa dostala do područia Spišského hradu. Kostol sv. Ladislava stál v obci ešte pred tatárskym vpádom. Svedčia o tom združené románske okná na veži kostola. Z pôvodného gotického zariadenia sa zachovala maľba smrti Panny Márie. Jeho najvýznamnejšou pamiatkou je gotický kostol s románskymi prvkami a k nemu pristavená štíhla gotická kaplnka Zápoľských, ktorú dal postaviť Štefan Zápoľský v roku 1473 ako rodinnú pohrebnú kaplnku podľa projektov Hansa Pusbacha, jedného zo staviteľov Dómu sv. Štefana vo Viedni. Je to dvojpodlažná stavba, ktorej prízemie je pomerne nízke a malo slúžiť na sarkofágy. O to viac udiví bravúrnosť a ľahkosť stavby, keď vyjdeme točitým schodišťom do hornej kaplnky zaklenutej sieťovou rebrovou klenbou a presvetlenej vysokými gotickými oknami po celej vonkajšej stene. Dokonalými proporciami celku i jednotlivých detailov pripomína ranogotické hradné kaplnky vo Francúzsku a v Nemecku.
Pri Spišskom Štvrtku, v obci Hrabušice sa nachádza pôvodne ranogotický kostol, ktorý vo svojom interiéri ukrýva hlavný oltár, neskorogotický, zhotovený v dielni Majstra Pavla z Levoče. Tabuľové maľby oltára v dejinách umenia sú dobre známe. Na ceste medzi Spišským Štvrtkom a Levočou ležia Dravce, obec, v ktorej nájdeme jeden z najcennejších ranogotických dedinských kostolov z konca 13. storočia. Loď zaklenuli na dva stredné stĺpy a tak vznikol dvojloďový kostol, osobitý a zriedkavo používaný architektonický typ, ktorý sa na Spiši uplatnil v takom rozsahu ako nikde v Európe. V interiéri sú nástenné maľby zo 14. storočia mimoriadnej umeleckej kvality, ktoré patria medzi najvýznamnejšie gotické nástenné maľby na Slovensku. Raritou Draviec je kamenný most, podklenutý vysokou valenou klenbou, situovaný pod cestou pri kostole.

Informačná karta č. 5

Kežmarok

Počet obyvateľov: 17 500

Starobylé mesto Kežmarok leží v Popradskej kotline v údolí rieky Poprad, v severozápadnej časti východného Slovenska. Z východu do mesta zasahujú výbežky Levočských vrchov. V diaľke možno vidieť aj končiare Vysokých vrchov Tatier, ktoré sa nachádzajú vo vzdialenosti 15 km.

Od Poľska ohraničuje Popradskú kotlinu pohorie Spišská Magura.
Mesto má mierne chladnú a vlhkú kotlinovú klímu s veľkou inverziou teplôt. Levočské vrchy majú dobré snehové podmienky.
Kežmarok je jedným z centier spišského regiónu, ktorý je bohatý na históriu a na množstvo kultúrnych a historických pamiatok. Mesto vzniklo v roku 1269 spojením slovanských, maďarských a nemeckých mešťanov. Akí boli prví usadlíci, to sa nevie. Človek obýval kežmarský chotár už pred 10 000 rokmi. Svedčia o tom rôzne nálezy. Na Michalskom vrchu nad Kežmarkom sa našli niekoľko centové balvany stojace v jednej čiare vedľa seba, pravdepodobne ďalšie kultové miesto na Slovensku, na ktorom sa v deň slnovratu uctieval kult slnka. Kežmarok mal v minulosti mnohé názvy, ktorí ani kežmarčania presne nevedeli, ktorým ho nazvať. Historici doteraz našli 150 rôznych variantov pomenovania Kežmarku. Mesto vzniklo zo štyroch osád. V 15. storočí sa stal slobodným kráľovským mestom s mnohými privilégiami. Všetky privilégia prinášali mestu osoh a hospodársky rast, ktorý narúšali časté boje medzi panovníkmi, jednak medzi šľachtou, prípadne boj Kežmarku s Levočou o právo skladu, ktorý trval vyše dvesto rokov. Obdobie 18. storočia, keď hospodárska a sociálna situácia mesta nebola zlá v dôsledku čulého obchodovania s vínom, pivom, soľou, obilím, plátnom, súknom, kožiarskymi výrobkami a inými remeselníckymi prácami sa mesto obohatilo o viaceré stavby. V 19. storočí definitívne zastavali voľné plochy mesta obkolesené hradbami, ktoré už stratili svoju funkciu. Dôležité bolo pre mesto objavovanie a sprístupňovanie Vysokých Tatier pre cudzinecký i domáci turistický ruch, rekreáciu a liečenie. Prvá polovica 20. storočia prispela aj v oblasti obytnej architektúry k rozvoju mesta. Je zachovaná urbanisticko-architektonická štruktúra mesta s významnými budovami. Historické tradície bohatej remeselnej výroby sa od roku 1991 obnovili podujatím Európske ľudové remeslo, ktoré už nadobudlo medzinárodný charakter. Kežmarok bol v roku1950 vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Drevený artikulárny kostol - pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov. Protestantský kostol musel stáť na vopred presne určenom mieste mimo mestských hradieb. Ako stavebný materiál použili výlučne drevo, ešte aj klince boli drevené. Kostol je postavený na štyroch točivých stĺpoch a obvodových múroch. Bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Nový Evanjelický kostol – objavili sa statické problémy, preto sa evanjelici rozhodli pre stavbu nového. V interiéri vládne prísna symetria.

V kostole sa nachádza hrobka Imricha Thokolyho, vodcu proticisárskeho povstania.
Paulínsky kostol má svoje začiatky v slovanskej osade. Dnešná podoba stavby pochádza z veľkolepej gotickej prestavby. Tej pomáhalo mesto i hradný pán Zápoľský. Zvečnili svoje erby v malom vchode do kostola. O prestavbách hovorí aj trojaká klenba. Prevažne gotický je aj interiér kostola, bočné oltáre, krstiteľnica. Medzi najvzácnejšie časti patrí ukrižovaný Kristus z hlavného oltára, o ktorom sa predpokladá, že bol vyrezaný v dielni majstra Víta Stwosza. Pri kostole stojí renesančná zvonica z roku 1591. Zvonica stojí v ohradenom priestore farského kostola. Táto masívna hranolová stavba s dekoratívnou štítkovou atikou patrí do okruhu typických spišských zvoníc.
Kežmarský hrad – gotický hrad na východnom okraji mesta, pod Zámockým kopcom 720 m. Bol spojený s mestom hospodársky, politicky, ale aj spoločným opevnením. Staviteľom hradu boli Immrich a Štefan Zápoľskovci. Hrad je prístupný cez vstupnú štvorbokú vežu, v ktorej bol kedysi padací most. Je trojpodlažný, vsadený do štvorcového kamenného rámu s otvormi na zdvíhanie padacieho mosta. Palác bol pristavaný k severnému múru, má obdĺžnikový pôdorys, je poschodový. Palác je zachovaný v pôvodnom členení kamenných okien na poschodí reprezentačných obytných priestorov a priečelie kaplnky je ukončené štítom. Súčasťou hradu sú tri kruhové bašty a hranolová prístavba. Bašty sú úpravou mestského opevnenia, ktoré sa pripájajú k hradu. Kežmarská hradná pani Beata Laski uskutočnila cez turičné sviatky v 16. storočí prvý historický známy výlet do Vysokých Tatier do doliny Bielej vody a položila tak základy historickej tatranskej turistiky. Za druhej svetovej vojny sídlilo na hrade gestapo o čom svedčí pamätná tabuľa na hradnom nádvorí.
Starý trh sa považuje za jednu z najstarších ulíc. Základy domov pochádzajú z 13. storočia. Na hornom i dolnom konci ulice sú typické spišské remeselné domy. Na meste dnešnej reduty kedysi stála strážna veža, ktorá bola neskôr prestavaná na renesančný dom. V budove bola kníhtlačiareň Mateja Glasera–Vitriariho, v ktorej vychádzali knihy v slovenčine, nemčine, maďarčine a latinčine. Na priečelí je namaľovaný kežmarský erb a latinský nápis, že tento dom slúžil pre stráže, hostí a zábavy. Dnes sa tu nachádza kino.
Budova dnešnej radnice bola postavená v gotickom slohu v roku 1461. Po požiari sa konala ďalšia, klasicistická prestavba. Na južnej strane sa nachádza časť neskorogotického trojokna a pôvodne renesančný portál s erbom mesta.

V rokoch 1705 až 1708 bola tu umiestnená kníhtlačiareň Mateja Glasera-Vitriariho, kde sa vydávali knihy v bibličtine, nemčine, maďarčine i latinčine. Budova s súčasnosti slúži ako sídlo Mestského úradu v Kežmarku.
Evanjelické lýceum – národná kultúrna pamiatka, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti dreveného artiklárneho kostola. Jeho pôvodná budova bola drevená. Mnohonárodnostné pomery v Uhorsku sa odrazili aj na pôvode žiakov, ktorí si tu postupne zakladali spoločnosť. Vytvorila sa tu aj Jednota mládeže slovenskej. Cenným vybavením lýcea je rozsiahla knižnica, ktorá obsahuje asi 150 000 zväzkov.
Evanjelický kostol sv. Kríža je typom spišského halového chrámu. Neskorogotický farský kostol postavili v rokoch 1444 – 1498 za mecenášstva rodiny Zápoľských ma mieste staršej kaplnky, ktorý o rok vyhorel. Po požiari v roku 1521 vybudovali na veži kamennú pavlač, po postavení zvonice prispôsobili jej ukončenie kostolnej veže. Cenné vnútorné zariadenie kostola pochádza z obdobia gotiky a renesancie. Hlavný oltár sv. Kríža je z rozhrania 15. a 16. storočia. Informačná karta č. 6

Spišská Kapitula

Počet obyvateľov: 615

Leží na východnom svahu Martinského kopca. Vyvinula sa ako samostatná osada. V 13. storočí sa stala európskou kuriozitou, lebo bola výlučne kňazskou osadou. Pôvodne samostatná obec Spišská Kapitula od roku 1948. Je mestskou časťou Spišského Podhradia. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a je Slovenským Vatikánom.
Najstaršie osídlenie na území možno predpokladať už v 11. storočí. Na toto osídlenie priamo nadväzovala výstavba okrúhleho sakrálneho objektu rotundy. Poloha tohoto prvého sakrálneho objektu bola určujúca pri stavbe ostatných objektov neskoršej Spišskej Kapituly. Historické pramene uvádzajú, že v 12. storočí bola Kapitula Tatármi zrovnaná so zemou. Predpokladá sa, že rozsah stavebného poškodenia kláštora bol dôležitým impulzom na začatie veľkolepej stavebnej činnosti. Od polovice 13. storočia bola sídlom Spišskej Kapituly a vierohodným miestom. V tomto období sa Kapitula stala obeťou viacerých lúpežných prepadov, čo prinútilo prepošta, aby bohatú Kapitulu opevnili. V 17. storočí ju obohnali hradbami a vyvíjala sa ako mesto. V roku 1776, keď Mária Terézia povýšila prepošstvo na biskupstvo, sa bývalá prepoštská rezidencia stala biskupským sídlom. Po stáročia sa ustálil počet domov (asi 30) a obyvateľov (280). Tvorili ho členovia kapituly a služobníctvo. Domy sú sústredené po oboch stranách jedinej ulice, zakončenej dvoma bránami.
Dominantnou stavbou je neskororománska katedrála sv. Martina z rokov 1245 – 1273 s dvoma vežami.

Svätyňa a loď boli rozšírené gotickými prístavbami (kaplnka Zápoľského). Katedrála má mimoriadne cenný interiér, najmä gotické oltáre, sochy, náhrobné tabule, náhrobky, kalichy, zvony a fresky, ktoré znázorňujú korunováciu kráľa Karola Róberta. Ide o jedinú stredovekú maľbu na Spiši. Biskupskú kaplnku zdobilo v 15. storočí trinásť krídlových oltárov, ktoré mali aj oltárne skrine. Niektoré skončili v zahraničných múzeách. Je tu taktiež najstaršia známa románska plastika na Slovensku ležiaceho leva Leo albus (biely lev). Biskupská rezidencia je na pohľad jednoduchá budova s vysokými klenbami a starým nábytkom. Jej prestavba do dnešnej podoby sa uskutočnila po založení Spišského biskupstva v roku 1776. O sto rokov neskôr bol obnovený interiér reprezentačných miestností. V Spišskej Kapitule je zachovaný hradobný múr s Dolnou a Hornou bránou. Tvorí ho múr široký asi meter a vysoký 4 - 5 metrov. Opevnenie tvorí jednoduchý kamenný múr so strieľňami, do ktorého sú umiestnené malé, prevažne kruhové a polkruhové bašty, smerom k sídlu otvorené. Domy v dedine sú gotické, renesančné a barokové. Ďalej sa tu nachádza neskororenesančný biskupský palác z roku 1652 s barokovou úpravou. Má pôdorys písmena U. Zachovalo sa tu niekoľko miestností zaklenutých krížovou klenbou na stredný stĺp. Ústredným prvkom barokovej prestavby je schodisko. V súčasnosti slúži na vzácne cirkevné návštevy.
Hodinová veža stojí vedľa paláca. V minulosti slúžila ako vstupná brána do bývalého francúzskeho parku. Veža má vybiehajúce oválne bočné terasy a zachovanú bohato riešenú barokovú mrežu uzatvárajúcu vstup.
Socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá je situovaná pred západným priečelím katedrály.
Neďaleko mestečka sa nachádza zaujímavá národná prírodná rezervácia – Sivá Brada v ktorej je chránené jazierko.
Bývalý seminár bol pôvodný pozemok hostinca, ktorý daroval jezuitom. Tí tu otvorili školu a na jeho mieste postavili tu kláštor.
Informačná karta č. 7

Spišské Podhradie

Počet obyvateľov: 3 700

Leží vo východnej časti Hornádskej kotliny. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1249. V prvej polovici 13. stor. sa vyvinulo ako samostatné, od hradu nezávislé mestečko. Patrilo do spoločenstva 24 spišských miest i do poľského zálohu. Mária Terézia ho vykúpila späť od poľského kráľa a vytvorila provinciu 16 spišských miest. Zakladali sa tu prvé remeselnícke cechy. Najznámejšie boli cechy súkenikov, farbiarov, obuvníkov. V 19. storočí ožila na okrajoch mesta rozsiahla stavebná činnosť, pri ktorej vznikla sieť nových ulíc s prízemnou radovou zástavbou.

Zachovalo sa tu pôvodné zastrešenie, šindľové strechy so štítom a podlomenicou, typické pre východoslovenské mestá. Obec si zachovalo svoj poľnohospodársko-remeselnícky charakter.
Spišské Podhradie má chránenú pamiatkovú zónu a spolu so Spišskou Kapitulou sú zapísané v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Architektonicky cenné námestie – niekoľko domov s gotickým jadrom zo 14. storočia a 15. storočia, viaceré renesančné, barokové, neskôr prestavané a slohovo pozmenené. Ďalej renesančná stará radnica z roku 1546 s datovaným portálom a erbom mesta. barokový Mariánsky stľp zo začiatku 18. storočia v strede námestia. Kostol a kláštor milosrdných bratov, postavený na ceste stredovekého špitála, prestavaný v 17. storočí a barokizovaný v 18. storočí. Špitál spravoval Augustinián, ktorý ho potom daroval milosrdným bratom. Jej súčasťou je aj kostol sv. Jána so vzácnym oltárnym obrazom oslávenia Boha. V evanjelickom kostole sa nachádza oltárny obraz na Olivovej hore od levočského maliara Jozefa Czauczika.

Informačná karta č. 8

Spišský hrad

Rozloha: 41 426 m
Výška: 634 m n. m.

Vznikol na mieste slovanského hradiska. Písomne je doložený v roku 1209 ako kráľovský hrad pri tzv. Veľkej ceste, ktorá viedla z juhu k Baltskému moru. Má päť nádvorí a niekoľko desiatok miestností. Mohutnou bránou sa vchádza do prvého nádvoria. Odtiaľ sa dostaneme do zvýšeného druhého nádvoria. Postupne prídeme až na piate nádvorie so zvyškami veľkej cisterny a hradnej kaplnky. Od nej na severozápade stojí hradný palác. Táto mohutná bloková budova má románske jadro. Hradný múr, ktorý ohraničuje prvé nádvorie, tvorí najstaršie jadro hradného areálu. Hradný múr je v niektorých miestach hrubý až 3 metre a dosahuje výšku 23 metrov. Palác mal pôvodne dve poschodia. Postavený je z kameňa čiastočne opracovaný do formy kvádra. Ako materiál použili miestny travertín. Dodnes vidieť románske zamurované okná so stredným stĺpikom. Palác má tvar nepravidelného obdĺžnika. Ďalšou architektúrou na Spišskom hrade bola okrem románskych brán hradná veža kruhovitého pôdorysu. Mala štyri poschodia, ktoré boli prekryté drevenou povalou. Priestory na prízemí boli tmavé a slúžili pravdepodobne ako väzenie. Veža stála na nádvorí a mala čisto obrannú funkciu. Spišský hrad nebol postavený v jednej stavebnej etape. Bol tu zastúpený sloh románsky, gotický, barokový i renesančný. Hrad začali budovať až po tatárskom vpáde na starších základoch. Po tatárskom vpáde za kráľa Belu IV sa hrad zväčšil a opevnil. Po vymretí Arpádovcov prišiel hrad do vlastníctva kráľovskej komory.

Neskôr sa hradu na krátko zmocnil Matúč Čák Trenčianský. Dostal sa aj do rúk Juraja Thurzu, bohatého levočského mešťana. Nakoniec sa dostal do správy kráľovského majetku. Bol vojenskou pevnosťou a sídlom spišského župana. Hrad je sprístupnený pre verejnosť. Spišský hrad je národná kultúrna pamiatka a spolu so súborom pamiatok v jeho okolí bol zapísaný do zoznamu UNESCO. V posledných rokoch prebiehajú na hrade intenzívne reštaurátorské práce. Známa je povesť o krásnej, ale pochabej Dorke, ktorá vyskočila z hradného okna. Nič sa jej nestalo, zachytila sa na strome, iba hodvábne šaty si roztrhala. Ženích Thurzo jej kúpil sto iných a potom bola svadba, na akú si ani tí najstarší ľudia nepamätali.
Informačná karta č. 9

Žehra

Počet obyvateľov: 1 217

Obec leží v Hornádskej kotline, v Medvedích vrchoch, pri potoku Žehrica. Je významnou archeologickou lokalitou. V Hodkovciach, miestnej časti Žehry sa nachádza miestny barokový kaštieľ s nádherným francúzskym parkom. Stál už v 17. storočí. Presťahovala sa sem najvýznamnejšia vetva Csákyovcov, ktorá ho dala znovu prebudovať. Rekonštrukcia kaštieľa bola uskutočnená v roku 1998. Najstrašidelnejšou mátohou na Spiši bol majiteľ kaštieľa, ktorý nenávidel svojho brata, že ho ešte aj po smrti dal vyniesť z krypty na dereš a dráb mu vysolil päťadvadsať tvrdých palíc suchou lieskovicou. Odvtedy počas mesačného splnu blúdi po komnatách kaštieľa i s palicou a beda tomu, koho dolapí. Hneď ho ťahá na dereš.
Obec sa prvý krát spomína v roku 1245, keď Ján zo Žehry dostal povolenie postaviť tu v obci kostol. Našlo sa tu bohaté archeologické nálezisko v lokalite Dreveníka, ktoré dokazuje, že táto oblasť bola osídlená už v dobe bronzovej.
Najvýznamnejšia pamiatka je kostol sv. Ducha, Pochádza z roku 1270. Postavený v prechodnom románsko-gotickom slohu. V 14. stor. bol zaklenutý na stredný stĺp, čím vznikol dvojloďový kostolný priestor a tak typický pre gotický Spiš. Celý interiér je zdobený freskami zo 14. a 15. storočí. Je tu celá obrazáreň, poučná Biblia pre chudobných (Biblia pauperum), podľa ktorej si veriaci pamätali hlavné pravdy náboženstva. Vzácne je aj zariadenie a interiér kostola sv. Ducha, kamenná krstiteľnica, oltáre a kazateľnica pochádzajúca z polovice 15. storočia. Informačná karta č. 10

Markušovce

Obec v Hornádskom podolí na brehu Hornádu, 4 km na JV od okresného mesta. Patrí medzi tie spišské osady, v ktorých sa už koncom 12. storočia usídlili strážcovia severných hraníc krajiny. Patria k najstarším obciam na Spiši. Pred vpádom Tatárov v 12.

storočí bola celá obec vypálená Tatármi, zachovalo sa to v listine v roku 1280. Bola obnovená na spálenisku. Od 13. storočia patrila rodu Mariássyovci niekoľko historicky vzácnych objektov v obci, ktoré sa zachovali doposiaľ. Tí ju vlastnili až do zrušenia poddanstva, svoj názov dostala obec podľa jedného rodu, ktorý sa volal Marko. Centrum Markušovce bolo vyhlásené za pamiatkovú zónu.
Markušovský hrad postavil 1284 syn Marky. Za najstaršie jadro hradu považujeme mohutnú obytnú strážnu vežu v samostatnom opevnení, ku ktorému bol v 14. storočí pristavaný palác. Postupne opevňovali podkovovitými baštami a rozšírili opevnenie predhradím, po ktorého obvod vznikali obytné a hospodársky budovy. Hrad zmenil začiatkom 16. storočia pôvodných majiteľov Mariássyovcov. Upravili a prestavali hrad v takej podobe ako sa zachoval dodnes. Čoskoro stratil svoju pôvodnú obrannú funkciu a bohato rozvetvený rod sa presťahoval do viacerých kaštieľov a kúrií v obci. Nad obcou dominuje ranogotický kostol sv. Michaela z 13. storočia.
Kaštieľ – postavil František Mariássy v roku 1643 v renesančnom slohu. Má kruhové veži na nárožiach. Budova je ukončená atikou, fasádami, rytmickými kamennými oknami. Neskôr bol kaštieľ prebudovaný v rokokovom slohu. Pre vchod bol postavený poschodový portik s krytým podjazdom na prízemí. Uprostred strechy bola doplnená baroková vežička. Dodnes sa zachovala pôvodná dispozícia kaštieľa s schodišťom a s bohatými štukovými klenbami. Letohrádok Dardanely je vybudovaný za kaštieľom. Je významnou rokokovou architektúrou na Slovensku. Dôvodom tejto stavby bola predovšetkým očakávaná návšteva cisára Jozefa II., ktorá sa však neuskutočnila. Súčasnosti kaštieľ a park je krásne zrenovovaný. V Letohrádku je umiestnená expozícia hudobných nástrojov.
Informačná karta č. 11

Betliar

Počet obyvateľov: 1 427

Obec sa nachádza pri rieke Slaná a na úpätí Slovenského Rudohoria vo Východoslovenskom kraji. Obec vznikla koncom 13. storočia ako banícka osada. Najstaršia zmienka je z roku 1330. Dolovalo sa tu zlato, meď, neskôr železo. Patrila Bebekovcom, od druhej pol 16. storočia panstvu Krásna Hôrka. Koncom 18. stor. nastal rozmach baníctva a železiarstva. Podniky zanikli koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia.
Obec spolu s kaštieľom patrili rodom Štítnickovcov, Bebekovcov a od konca 16. storočia rodine Andrássyovej. Pôvodnú menšiu blokovú stavbu renesančného kaštieľa prestavali a zmenili na začiatku 18.

storočia a potom opäť nákladne klasicisticky opravili a rozšírili. Na prízemí zriadili chodbu na spôsob kvapľovej jaskyne, na medziposchodí veľkú sieň, ktorú ozdobili. V tomto istom období vznikol aj anglický park na ploche takmer 70 hektárov so záhradnými pavilónmi. Neskôr sa realizovali ďalšie záhradné stavby, napríklad umelý vodopád a jaskyňa pre ľadové medvede. Je to poľovnícky kaštieľ.
V kaštieli sa zachovalo pôvodné zariadenie miestností z čias posledných majiteľov. Vynikajú tu exponáty z umeleckého stolárstva, napr. svadobné spišské truhlice, empírový a klasicistický nábytok. Veľkú pozornosť si zasluhujú aj zbierky obrazov, umelecké remesla a poľovnícke trofeje. Nachádza sa tu knižnica so vzácnymi dielami z 18. a19. storočia, ktorá obsahuje vyše 200 000 zväzkov.
Kaštieľ, ktorý sa po oslobodení stal majetkom ľudu, patrí k najnavštevovanejším slovenským múzeám, kde sa môžu hostia oboznámiť so vzácnymi umeleckými zbierkami.
Komplex areálu kaštieľa Betliar bo v roku 1985 vyhlásený vládou Slovenskej republiky za národnú kultúrnu pamiatku ako vzácne kultúrno-historické dedičstvo niekoľkých storočí. V roku 1995 získal ocenenie medzinárodnej organizácie Eurpa Nostra.
V obci sa nachádza gotický kostol zo 14. storočia s barokovým interiérom.
Informačná karta č. 12

Krásnohorské Podhradie a hrad Krásna Hôrka

Počet obyvateľov: 3 549

História Gemera je veľmi stará a bohatá. Spája sa s jej nerastným bohatstvom. Obývaná bola v úrodnom údolí rieky Slanej. V 13. storočí vzniká na dôležitej obchodnej ceste vedúcej zo Sedmohradska cez Košice na Spiš a do Poľska strážny hrad Krásna Hôrka. Krásnohorský hrad začali stavať Bebekovci, neskôr pokračovali Máriássyovci (ako dočasný vlastníci) a znovu Bebekovci. Z pôvodnej strážnej veže vzniká hradné opevnenie. Rody žijúce na hrade patrili k záložnejšej stredovekej šľachte. Na hrade si vydržiavali vlastné vojsko. Andrássyovci pokračovali v rozširovaní hradu a mnohými úpravami vytvorili z Krásnej Hôrky honosné šľachtické sídlo. Začiatkom 18. storočia si obrovský majetok rozdelili a vzniká betliarska a monacká vetva rodiny. Šľachta presúva svoje nepohodlné sídlo z hradu do údolí a podhradí, kde si buduje pohodlné kaštiele a kurie. Funkcia hradu upadá. Gotická časť hradu v roku 1817 vyhorela. Vtedajšia majiteľka vdova po Štefanovi III. Andrassyho, dala na hrade urobiť najnutnejšie opravy.

Ona ako jeho posledná obyvateľka ho opustila. Juraj III. (syn Štefana III.) sa snažil zachovať hrad s celým mobiliárom. Bol milovníkom umení a vášnivým zberateľom.
Prvé zbierky novovznikajúceho múzea tvorili stredoveké chladné zbrane. Vzácne sú prvé strelné zbrane. Kolekcia stredovekých zbraní z tohoto prvého múzea tvorí jadro i dnešnej hradnej expozície a patrí medzi najkrajšie a najvzácnejšie na území Slovenska i Európe.
Zbierka spočiatku slúžila len rodinným účelom, na reprezentáciu slávnych predkov rodu. Neskôr sa zbierky sprístupnili aj širokej verejnosti, čo dokazuje návštevná kniha z tohoto obdobia. Dionýz (syn Juraja) hradné múzeum udržiaval. Na Krásnej Hôrke stavebne upravil severozápadnú časť hradu s vežou a zriadil tu múzeum s pietnymi predmetmi svojej manželky a dal postaviť kryptu – mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí. Františkino múzeum vzniklo ako súčasť pôvodného hradného múzea. Inštalácia je v skutku múzejná, spĺňa i súčastné múzejné požiadavky. Hradné múzeum má dnes už viac ako 130 rokov. Najstaršie múzeum na Slovensku je Prírodovedné múzeum Lekársko-prírodovedného spolku v Bratislave, ktoré má 146 rokov. Najkrajšia hrobka je Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, ktorá je mimoriadne cenou pamiatkou secesného staviteľského a sochárskeho umenia. Je zapísaná do štátneho zoznamu historických pamiatok ako pamiatka prvej kategórie.
Dionýz Andrassy ju postavil pre svoju milovanú manželku Francisku Hablawtzovú (neskôr aj pre seba) mimo rodinnej hrobky Andrássyovcov.
Biela kupolovitá budova s hladkou stenou, akoby bola v rozpore s obklopujúcou zeleňou. Pôsobí dojmom mohutnosti a súčasne skromnosti. V dlažbovej kamennej mozaike je upozorňujúci nápis, že mauzóleum je večným miestom pokoja. Mauzóleum so svojou jednoduchosťou a monumentálnou krásou pripomína staré kresťanské stavby storočia. Postavený je z veľkých kresaných kvádrov. Okná kupoly a laterny poskytujú slabé tlmené osvetlenie, ktoré sa lomí na mramorových obkladoch stien. Priestor pôsobí ako keby bola z tepaného zlata, je však vyložená pozlátenými mozaikovými kockami. Spodnú časť kupoly na pilieroch okien zdobia postavy anjelov. Celé vnútro mauzólea, vrátane stĺpov, je obložené rôznofarebnými mramorovými platňami. Z celého sveta pozvážali najkrajšie mramorové kusy, aby dosiahli túto jemnú, svetelnú a farebnú harmóniu a estetické pôsobenie. V centre sa vynímajú dva biele mohutné sarkofágy. V pravom sú telesné pozostatky Francisky a v ľavom Dionýza. Medzi sarkofágmi je vo výklenku umiestnený oltár.

Malú kupolu nad nimi zdobia zlátené mozaikové kocky. Oltárny stôl je z jedného kusa mramoru. Nachádzajú sa tu najvzácnejšie liturgické predmety. Všetky predmety boli zhotovené v Mníchove. Mauzóleum postavili za 6 mesiacov. Umiestnili ho do sedem hektárového parku v strede vnútorného nádvoria. Obklopuje ho 3,5 m vysoký múr. Za budovou mauzólea postavili secesný pomníček obľúbeného psa Andrássyovcov so sochou jazvečíka. Dionýz sa zoznámil vo Viedni Fraciskou. Bola dcérou riaditeľa viedenského konzervatória. Zosobášili sa načierno v Pise, pretože jeho rodičia nesúhlasili. Vzdal sa šľachtického titulu a ako prvorodený syn ho otec vydedil. Žili skromným životom. Dionýz bol členom uhorského parlamentu. Zmenu do ich života priniesla smrť Dionýzovho brata, ktorý za života prosil otca, aby podľa práva prevzal rozsiahly majetok. V manželstve nemali vlastné deti a preto podporovali mnohé dobročinné aktivity. Dionýz sa vrátil do rodného kraja, len po smrti manželky, ktorá zomrela 26. októbra 1902 v Doblingu. V rodinnej krypte Andrássyovcov na hrade Krásna Hôrka bolo dosť miesta i pre Dionýza a Francisku. Celý život prežili v izolácii od rodiny a preto zvoli miesto svojich telesných pozostatkov do osobitného mauzólea.V obci sa nachádza secesná budova galérie Andrássyovcov a gotický kostol.
Informačná karta č. 13

Ochtinská Aragonitová jaskyňa

Katastrálne územie: Ochtiná
Okres: Rožňava
Dĺžka prehliadkovej trasy: 585 m

Nachádza sa v Ochtinskom kryptokrase, v Revúckej vrchovine, v masíve Hrádku medzi Jelšavou a Štítnikom. Vytvorená je šošovke prvohorných kryštalických vápencov v nekrasových horninách. Dĺžka jaskyne je 300 m. Bohatá na aragonitovú výplň, vznikla na v uzavretých podzemných priestoroch. Vyskytuje sa v obličkovitej, ihlicovitej a špirálovitej forme. Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Pre verejnosť bola otvorená až po dvadsiatich rokoch a len 230 m. Ochtinská Aragonitová jaskyňa je vo svetovom meradle unikátnym výtvorom, ktorý svojou rôznorodosťou, bohatosťou, krásou aragonitovej výzdoby upúta každého svojho návštevníka.

Táto jaskyňa je jediná svojho druhu v Európe, vyniká aragonitovou výzdobou rôznych foriem v podobe ružíc a trávy.
Bola spolu s ďalšími jaskyňami Slovenského krasu zapísaná do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Kalkulácie

899 km
20 km (prístavné)
919 km + 5 % obchádzky
46 km
celkom: 965 km x 20,--Sk za km = 19 300,--Sk + 1 930,--Sk (10 % DPH) = 21 230,--Sk
stojné: 32 h x 200,--Sk = 6 400,--Sk
parkovanie počas celého zájazdu: 600,--Sk
vodič:840,--Sk + 3 x 100 (diéty) = 1 140,--Sk
sprievodca:840,--Sk + 1 500,--Sk (odmena) + 150,--Sk (DPH) + 150,--Sk = 2 640,--Sk
32 010,--Sk

Náklady A
- doprava: 10% (riziko neobsadenosti) 32 010,--Sk : 36 = 889,--Sk

Náklady B
Ubytovanie v penzióne Baník v Levoči.
- ubytovanie: 150,--Sk x 3 noci = 450,--Sk
- stravovanie: (večere + raňajky) 130,--Sk x 3 = 390,--Sk
840,--Sk

Náklady C
- vstupné: 150,--Sk
- poistné: 20,--Sk x 4 dni = 80,--Sk
230,--Sk

Náklady: A + B + C = 889,--Sk +840,--Sk + 230,--Sk = 1 959,--Sk
(10 % prirážka + 10% DPH z prirážky) 196,--Sk + 20,--Sk = 216,--Sk
na osobu: 2 175,--Sk
Resume
V ucelenom okruhu, ktorý predstavuje najzaujímavejšie a najvzácnejšie skvosty Spiša a Gemera. Svojim významom ďaleko presahujú rámec regiónu Slovenska. Spiš a Gemer, sú neoddeliteľnou súčasťou nášho a európskeho kultúrneho dedičstva.
Vo svete nie sú nijakou novinkou rozmanité historické trasy pre vyznávačov špecializovaného cestovného ruchu. Stále častejšie naša verejnosť chce spoznávať aktívne svoju vlasť a nielen v mimoriadnych príležitostiach si uvedomujú, že Slovensko je veľmi pekné a bohaté na historické pamiatky.
Snažila som sa našej verejnosti, čo najlepšie priblížiť a ukázať to najkrajšie na Gemeri a Spiši. Chcela som dosiahnuť, aby sa tu príjemne cítili a niekedy sa opäť vrátili na toto miesto, ktoré dýcha históriou Slovenska, našou pýchou a ukázali ho svojim deťom a priateľom.

Resume

I yearned to prepare sightseeing tour, which would people like. The tour contained the most beautiful and the most valuable jewels of Spiš and Gemer. The regions are famous for their jewels not just in Slovakia, but also out of the borders. Spiš and Gemer are our and European estate. Today our people know, that Slovakia is really beautiful and rich for monuments. I think, that the participants felt very well. I am sure, that the participants will return to this really beautiful and nice place in Slovakia with their friends, parents or children.