AŠTANGAJOGA


Výraz aštangajoga znamená osemstupňová joga. Ide v nej o systematický výcvik pozostávajúci z 8 disciplín, ktoré sú zoradené tak, aby žiaka priviedli k cieľu bez ohrozenia jeho telesného a duševného zdravia. Cieľom výcviku je dosiahnuť stav číreho vedomia, v kt. človek spozná svoju totožnosť s univerzálnym vedomím. Toto poznanie vedie k nastoleniu šťastia, harmónie a k oslobodeniu sa od nevedomosti.

Osemstupňová cesta výcviku pozostáva z týchto stupňov:

1.stupeň: Psychohygienické poučky o správaní k okolitému svetu (jama).
2.stupeň: Poučky o zložkách sebavýchovy (nijama).
3.stupeň: Telesné cvičenie, statické polohy (ásana).
4.stupeň: Dychové cvičenia (pránájáma).
5.stupeň: Odtiahnutie mysle od rušivých vplyvov, kt. pôsobia na telesné zmysly
(pratjahára).
6. stupeň: Cvičenie sústredenosti (dhárana).
7.stupeň: Cvičenie prehĺbenej sústredenosti, meditácia (dhjána) - ničím nerušený tok
obsahu vedomia..
8.stupeň: Stav číreho vedomia, kontemplácia (samádhi).

Jogíni prirovnávajú myseľ k hladine jazera. Človek na nej môže vidieť zrkadliť sa okolitý svet i svoj obraz. Myšlienky sú ako vlny. Čím sú vlny búrlivejšie, tým je obraz skreslenejší. Naopak, pokojná hladina verne zrkadlí okolitú krásu, ba keď je voda priezračná, možno sa podívať aj do hĺbky. Preto jogín utišuje svoju myseľ, vlastne vyrovnáva sa s príčinami, kt. na myseľ pôsobia rušivo, vyvolávajú v nej zmätok. I. VONKAJŠIE VZŤAHY (jama)


Neubližovanie, nenásilie (ahinsá)

Ľudia siahajú po násilí zo strachu, slabosti, nevedomosti a z nepokoja. Strach pôsobí na človeka ako zvieracia kazajka. Obavy pred budúcnosťou, stratou zdravia, dobrej povesti, slobody, pohodlia vyvolávajú podráždenosť a hnev. Hnev pôsobí nepriaznivo na myseľ, podrýva duševné i telesné sily, bráni vidieť veci pravdivo a s nadhľadom.
Ahinsá je určená na to, aby sa človek učil chápať príčiny strachu, aby strach skúmal a neutiekal sa k nevedomosti. Neubližovanie nie je neprítomnosť fyzického násilia. Je to stav mysle, v kt. je zbavená zlosti a nepriateľstva. A vôbec sa to netýka len toho, čo človek robí, ale predovšetkým toho, čo si myslí a čo cíti. Oslobodenie od strachu a tým aj zlosti je možné za predpokladu, že človek sa usiluje žiť čestne, čisto, statočne. Keď človek začne mechanizmu pôsobenia zlosti rozumieť, rýchlo zistí, že si občas ubližuje aj sám sebe. Vtedy by mal skúmať príčinu, prečo to robí.