Gigantická, jednoznačne najväčšia - to je piata planéta našej Slnečnej sústavy. Jupiter je obrovská plynová guľa s 318-krát väčšou hmotnosťou ako Zem - približne 1 908 000 000 000 000 000 000 000 000 kg (318. 6. 1024 kg), čo je asi 2 až 3-krát väčšia hmotnosť, ako je hmotnosť všetkých ostatných planét Ss spolu. Čo sa týka objemu, Jupiter by pohltil 1319 Zemí. Jeho magnetické pole je až 4 000-krát väčšie ako magnetické pole Zeme. Rovníkový priemer meria 142 800 km. Aj keď je Jupiter od nás omnoho ďalej ako Mars (vzdialenosť od Zeme je 628 700 000 km a od Slnka 778 300 000 km), často sa zdá, že je jasnejší. Je to asi preto, lebo je omnoho väčší a má hustú atmosféru, ktorá dobre odráža slnečné svetlo.
V ďalekohľade zbadáme na disku Jupitera pruhy. Tie tmavé sa volajú pásma alebo pásy, svetlé sa nazývajú zóny. Medzi pruhmi sa zjavujú a premiestňujú tmavé a svetlé škvrny. Vidno, ako sa pohybujú po disku planéty, ktorá sa veľmi rýchlo otáča okolo svojej osi (9 h 50 min). Jednu z nich - Veľkú červenú škvrnu - pozorujeme už minimálne 300 rokov. Obeh okolo Slnka však Jupiteru trvá okolo 11 rokov a 10 mesiacov.
Atmosféra, osemkrát hustejšia ako na Zemi a hrubá 1 280 km, je zložená z plynného vodíka, mrakov zmrznutého čpavku, sírnika amónneho, vodného ľadu a v najnižšej vrstve sa nachádzajú vodné kvapky. Vnútorná stavba začína od vonkajšieho tekutého vodíku, pokračuje tekutým kovovým vodíkom a končí priamo v strede obra pravdepodobne kamenným jadrom. Tlak a teplota sú tam veľmi vysoké (teplota tam dosahuje až 35 000°C). Ale na povrchu je priemerná teplota -150°C.
Jupiter sa so svojimi 16 mesiacmi zaraďuje na druhé miesto v počte mesiacov. Pred ním je už iba Saturn s 22 mesiacmi. U obidvoch planét sa však očakáva, že budú nájdené i ich ďalšie mesiace.
Zo 16 mesiacov Jupitera sú veľké iba štyri - Io, Európa, Ganymedes a Kalisto. Predposledný menovaný je súčasne najväčším mesiacom v Ss, je dokonca väčší i ako Pluto a Merkúr. Mesiac, ktorý je k Jupiteru najbližšie - Io, je jasný oranžovožltý mesiac. Spolu so Zemou je to jediné teleso v Ss, kde sú ešte vulkány v činnosti. Nevyvrhujú však roztavené horniny, ako je to na Zemi, ale roztavenú síru. To objasňuje i zafarbenie mesiaca. Tieto sopky vyvrhujú materiál i do niekoľko stokilometrovej výšky.
Veľkým prekvapením pri lepšom spoznávaní Jupitera pomocou sond Voyager, ktoré navštívili tohto giganta v roku 1979, bol úzky prstenec obopínajúci dookola rovník planéty.