Med je viskózna sladká a lepkavá kvapalina, ktorú vytvárajú včely, prípadne iné druhy hmyzu zberom a zahusťovaním sladkých štiav - predovšetkým nektáru kvetov. Pre včelstvo je med zásobou energeticky bohatej potravy. Počas roka silné včelstvo vyrobí a z väčšej časti i spotrebuje rádovo stovky kilogramov medu. Na prečkanie zimy včelstvu stačí približne 1 kg na mesiac. Med má zvláštnu chuť, pre ktorú mu niektorí ľudia dávajú prednosť pred cukrom a inými sladidlami. Má vhodné chemické vlastnosti pre pečenie. Kvapalný med sa nekazí. Vďaka vysokému obsahu cukru ničí baktérie procesom nazývaným osmolýza. Nemôžu sa na ňom uchytiť ani kvasinky zo vzduchu, pretože obsah vody je príliš nízky. Prírodný neupravený med má obsah vody asi 14 % – 18 %. Ak je obsah vody pod 18 %, nemôže sa v mede množiť prakticky žiadny organizmus. Pri dlhodobom skladovaní pri izbovej (alebo vyššej) teplote sa môže vďaka sedimentácii cukrov na povrchu medu v nádobe vytvoriť tenká redšia vrstvička, v ktorej sa rozmnožujú osmofilné druhy kvasiniek (kvasia koncentrované roztoky cukrov - nad 50 %), ktoré sú v mede prirodzene obsiahnuté. Takéto kvasenie ovplyvňuje predovšetkým senzorické, ale nie nutričné vlastnosti medu. Rozborom peľov a výtrusov (rastlín) v neupravenom mede (melisopalynológia) sa dajú určiť kvety, z ktorých bol zozbieraný. Pretože včely prenášajú elektrostatický náboj a môžu priťahovať iné častice, môžu sa niektoré techniky melisopalynológie použiť v oblasti environmentálnych štúdií rádioaktívnych častíc, prachu, alebo časticového znečistenia.

Zloženie medu Med je zmes cukrov, vody, a iných zložiek. Špecifické zloženie medu závisí najviac od zmesi kvetov navštívených včelami, ktoré med produkovali a liší sa podľa lokality, obdobia, sezóny a jednotlivých včelstiev. Hmotnosť 1 litra medu je asi 1,4 kg. Typické zloženie ukazuje tabuľka:

ZložkaObsah

fruktóza - 38 %
glukóza - 31 %
sacharóza - 1 %
iné sacharidy - 9 %
voda - 17 %
popol - 0,17 %


Prevencia

Med nie je vždy zdravý. Pretože je zbieraný z kvetov vo voľnej prírode, sú prípady, kedy môže byť toxický. Rododendron (alpská ruža) a azalka majú nektár, ktorý je jedovatý pre ľudí, ale včelám je neškodný. Tvar kvetu azalky však nedovoľuje prístup včelám k nektáru. Počas doby, v ktorej azalky kvitnú, sú obvykle prístupné pre včely aj iné kvety. Preto naozaj jedovatý med je nazbieraný zriedka. Napriek tomu med, kukuričný sirup a iné sladidlá tvoria potenciálne a akútne riziko pre kojencov. Neškodné dospelým pre zrelú osobnú kyslosť žalúdka, botulínové výtrusy sú často prítomné v prostredí a patria k niekoľkým baktériám, ktoré v mede prežijú. Pretože žalúdočné šťavy kojenca nie sú dostatočne kyslé, konzumácia medu je ideálny spôsob pre botulínové výtrusy ako začať rásť a produkovať dostatočné množstvo botulotoxínov na vyvolanie botulizmu u kojenca. Preto sa neodporúča podávať med alebo iné sladidlo deťom mladším než 18 mesiacov. Až keď dieťa začne prijímať pevnú stravu, začnú byť žalúdočné šťavy dosť kyslé na prevenciu rastu spór (výtrusov).


Med ako medicína

Už egyptské rukopisy z roku 2000 pred Kristom spomínajú med ako vynikajúci prostriedok na hojenie rán a vredov pre jeho antibakteriálne účinky. Jeho liečebné schopnosti uznávali aj antickí Gréci a po nich Rimania. Ostatne, aj naši predkovia sa posilňovali medovinou a využívali med ako domácu medicínu... Takisto už vtedy vedeli, že med má pozitívne účinky na zažívací trakt človeka. Okrem toho je oveľa zdravší – ako cukor – a jeho využitie je naozaj široké.

Takmer všetky minerály