Letecká fotogrametria
Vývoj leteckej fotogrametrie bol ovplyvnený predovšetkým vynálezom lietadla, rozvojom letectva, fotografických a vyhodnocovacích prístrojov. Prvé snímky boli vyhotovené ešte pred vynájdením lietadla z upútaného balóna. Meračské snímky sú vyhotovené tak, aby spĺňali podmienky umelého stereoskopického videnia.
Fotogrametria spočíva na 3 základoch. Sú to optické, fotografické a geometricko-matematické základy. Pre leteckú fotogrametriu je najpotrebnejší geometricko-matematický základ.
Ide o stredové premietanie, lebo snímka je vyhotovené centrálnou projekciou a o transformáciu snímkových súradníc na geodetické súradnice. Stredom premietania je stred objektívu . Spojnice rámových značiek na snímke tvoria snímkový súradnicový systém. Zo snímkových súradníc určíme transformáciou geodetické súradnice vyhodnocovaných bodov.
Letecká fotogrametria má široké uplatenie. Využíva hlavne v geodézii a kartografii pri zobrazovaní máp v mierke od 1 : 100 000 až 1 : 1000, vyhotovenie číselných a grafických podkladov pre projektovanie líniových a plošných stavieb. Nachádza uplatnenie aj v iných odvetviach ako astronómia, meteorológia, lesníctvo, poľnohospodárstvo, geológia atď. Má výrazné využitie pri vojenskom prieskume územia a prieskume územia vykonaného v záujme ochrany životného prostredia. Vsúčastnom období majú výrazné uplatnenie ortofotomapy, ktoré sú vyhotovované digitálnou technológiou.
Vyhotovenie leteckých meračských snímok sa vykonáva najčastejšie z lietadla. Pre mapovacie účely sa používajú meračské snímky, ktorých os záberu je odklonená od zvislice do 4 grádov. Takéto snímky z rovinného územia majú snímkovú mierku v celom rozsahu snímky takmer rovnakú. Malé rozdiely v mierke zapríčiňuje perspektívne skreslenie, spôsobené nezvislosťou osi záberu a rozdiel výšok terénu a zrovnávacej roviny. Snímka rovinného a horizontálne položeného terénu vyhotovená so zvislou osou záberu je veľmi podobná mape; rozdiel medzi nimi je len v nezaokrúhlenej mierke snímky a v množstve zobrazených detailov. Letecká snímka, či už analógová alebo digitálna, na rozdiel od mapy zobrazuje všetky podrobnosti zemského povrchu v najjemnejších odtieňoch medzi bielou a čiernou farbou, obmedzená je fotografickou rozlišovacou schopnosťou, ktorá je asi 0,003 až 0,012 mm, resp. digitálnou rozlišovacou schopnosťou, ktorá je 0,006 až 0,015 mm. Mapa zobrazuje len vybrané prvky s presnosťou grafického zobrazenia okolo 0,15 mm.
Pri digitálnej fotogrametrii sa nevyhodnocujú originálne snímky, ale naskenované obrazy v počítači. Vývoj digitálnej fotogrametrie prebieha súčastne s vývojom DPZ - diaľkového prieskumu Zeme. Fotogrametria a diaľkový prieskum Zeme sa navzájom prelínajú, fotogrametria sa zaoberá určovaním polohy, rozmerov a tvaru objektov na zemskom povrchu /plocha lesa/, DPZ skúma predovšetkým kvalitu sledovaného objektu /poškodenie lesa/.
