Heroín

Čo je heroín? Ide o polosyntetický opoid, ktorý sa po prvý raz vyrobil a vyskytol približne v roku 1898. Opoidy ako návykové látky však majú dlhú tradíciu. Vo východných stredomorských oblastiach ich užívali už v roku 4000 p.n.l.

Ópium, ktoré sa získava z bieleho maku bolo známe už v roku 6000 p.n.l. Paracelsus z neho vyrobil ópiovú tinktúru Laudanum, ktorá sa niekľko storočí používala ako liek utlmujúci bolesti a sedatívum. Opoidy sa používali proti nespavosti, horúčke, bolestiam a pod. Negatívnou stránkou bol vysoký počet ľudí závislých od opoidov. Heroín zo surového ópia poznáme približne 120
rokov. Účinok drogy, ktorý vedie k závislosti, je však známy už dlho. 


Produkcia

Ilegálny dovoz z Ázie. Vhodný botanický variant maku siateho rastie hlavne v tzv.Zlatom trojuholníku (Barma, Thajsko, Laos), tiež v Afganistane, Pakistane, Iráne, Číne, Turecku, Indii, Austrálii


Výroba a užívanie

Heroín sa pripravuje zlúčením morfia, účinnej látky ópia a kyseliny octovej. Ópium sa získava z mliečnej šťavy bieleho maku. Heroín je hnedý až bledobéžový alebo biely prášok, ktorý sa vstrekuje do žíl v zriedenej podobe. Ďalšie spôsoby užívania sú fajčenie a vdychovanie výparov z alobalu. Čím je svetlejší, tým má vyšší obsah heroínu. Po vstreknutí do žíl účinkuje heroín
bleskurýchlo. Dostaví sa euforický pocit nazývaný „pecka“ a pocit tepla. Mizne strach a bolesť. O niečo neskôr sa užívateľa zmocní ospalosť, blažený pokoj a celkom zavádzajúci pocit súzvuku s celým svetom.

V malom množstve vedie heroín k výrečnosti a úplnej spokojnosti so sebou samým. Vo vyšších dávkach spôsobuje istý druh tranzu, tlmí dýchacie centrum a spomaľuje tepovú frekvenciu. Po odznení opojenosti nastupujú silné depresie a nepokoj.


Riziká

Heroín nemožno len jednoducho vyskúšať. Závislosť nastáva takmer vo väčšine prípadov už po prvom užití a potom už dochádza k postupnému rozpadu osobnosti. Jediným zmyslom života sa stane zháňanie drogy, takmer vždy spojené s kriminalitou alebo prostitúciou. Najrozšírenejším zdrojom získavania drogy je dílerstvo, ktoré vykonáva samotný užívateľ. Nezriedka prehovárajú mladistvých na užívanie injekčného heroínu na školských dvoroch, diskotékach alebo stretnutiach mládeže.

Známa je prax, že sa mladistvému „nastrelí“ prvá dávka proti jeho vôli. Zvyčajne ho pritom opijú úplne neznámi ľudia. Heroín sa často mieša aj s ďalším látkami, ktoré zvyšujú rizikovosť. Mimoriadne nebezpečná je zmes heroínu a kokaínu nazývaná speedball. Obávaná je okrem predávkovania aj tzv. „zlatá rana – náhla smrť spôsobená zastavením činnosti srdca alebo dýchania. K tomu všetkému sa pridružuje riziko HIV alebo infekčnej hepatitídy. Ďalším sprievodným znakom užívania heroínu sú abstinenčné príznaky. Tie samé sú neraz dôvodom ďalšej konzumácie.

Po dlhšom pravidelnom užívaní nastávajú abstinenčné príznaky už po 5-15 hodinách po odňatí. Slzenie, výtok z nosa, potenie, rozšírené zrenice, tras. Kríza vrcholí 2. a 3. deň: kŕče, zvracanie, hnačka, plač vzrušenie alebo ťažká depresia, samovražedné sklony. Žial, závislosti od heroínu sa zbaví málokto.